Veľká noc je udalosť s veľkým významom nie len v cirkevnom roku, ale aj v ľudovom zvykosloví, o čom svedčí obrovské množstvo zvykov z rôznych regiónov Slovenska. Mnohé sa uchovali ešte z predkresťanských čias a s príchodom kresťanstva sa v priebehu storočí modifikovali. Zaujímavý zvyk bol napríklad v povodí Bebravy, kde mládenci na Zelený štvrtok vybrali mravenisko a v nestráženej chvíli mravce vysypali do pitvora alebo izby. Cieľom tohto šibalstva bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Na Veľký piatok by vám zas deväť z desiatich prababičiek odporučilo sa ostrihať, aby vám potom vlasy celý rok rýchlo rástli. Nuž a aby ste boli celý rok bystrí a zdraví, treba si na Bielu sobotu počas večerného zvonenia umyť tvár. Ľudská poverčivosť veru nemá hraníc a to ani dnes.

Asi najznámejším zvykom veľkonočných sviatkov je zdobenie kraslíc. Nie je to ale žiadna krátkodobá záležitosť, veď prvé maľované vajíčka sa našli už v pohrebiskách 5000 rokov starých a na území dnešného Slovenska v hroboch zhruba zo 7. storočia. Vajce ako také bolo symbolom života a plodnosti, nehovoriac o fakte, že ornamentom, ktorými sa vajíčka zdobili sa často pripisovala magická moc. Vo vidieckom prostredí kraslicami odmeňovali dievky mládencov, ktorí ich na Veľkonočný pondelok prišli vyoblievať alebo vyšibať.

V dnešnej dobe si deti miesto kraslíc túžia vyšibať skôr peniaze alebo sladkosti. No aj napriek týmto trendom, výroba kraslíc na Slovensku nezaniká. Stále sa totiž nájdu ľudia, ktorí vedia, že precíznu ručnú prácu nenahradí žiadna čokoláda. Ak patríte medzi nich, skúste sa zdobeniu kraslíc povenovať aj sami. Čo sa týka pôvodných techník zdobenia, ktoré vám predstavíme, je naozaj z čoho vyberať a každá jedna sa môže zaručene pýšiť prívlastkom „EKO“ a „BIO,“ či už použitými materiálmi, alebo spôsobom ich spracovania.  Ústredie ľudovej umeleckej výroby zdokumentovalo na Slovensku až desať rôznych pôvodných techník zdobenia kraslíc.

Ako zdobiť?

Najstaršou technikou je farbenie bez ornamentálnej výzdoby, kedy sa vajíčko zdobí len jednou farbou, väčšinou červenou alebo hnedou. Kedysi sa farby používali len z prírodných zdrojov ako napríklad odvar z cibuľových šúp, zeleného žita, či kôry slivky. Vajíčko sa do odvaru ponorí na asi 20 minút. Od dĺžky ponoru potom závisí aj sýtosť farby. S týmto zdobením by ste sa kedysi stretli na  Kysuciach, Orave, Liptove, Záhorí a v oblastiach miest.

Ak máte šikovné ručičky, odporúčame siahnuť po náročnejších technikách. Jednou z nich je reliéfne voskovanie, technika rozšírená na východnom Slovensku. Pred zdobením sfarbite pripálením vosk (ideálne včelí) na hnedo. Ak ale chcete inú farbu, môžete použiť tehlový prach, či sadze. Sfarbený a rozpustený vosk potom na vajíčko nanesiete trubičkou alebo špendlíkom.

Na západnom Slovensku dominuje zas technika zdobenia kraslíc leptaním. Tá spočíva v chemickom odkrývaní pôvodnej farby škrupiny. Kraslice bývali prevažne sfarbené do červena, pričom výsledný ornament bol vždy biely. V tradičnej výrobe používali krasličiarky ako leptadlo ocot, či vodu z kyslej kapusty.

Asi najrozšírenejšou technikou zdobenia kraslíc na Slovensku je batikovanie. Táto technika v sebe kombinuje prvky farbenia a aj voskovania. Batikované vajíčko je farbené vo viacerých vrstvách farbami od bielej až po najtmavšiu. Vajíčko sa zafarbí, navoskuje a následne prefarbí tmavšou farbou. Vosk potom odstránime handričkou. Výsledný ornament je potom negatívny. Týmto spôsobom možno vytvoriť vajíčko s až ôsmimi farbami!

Pre domácich majstrov, ktorí radi experimentujú s nožíkmi je technika zdobenia vyškrabovaním ideálnou voľbou. Väčšinou čierna, červená, či modrá farba sa z vajíčka odstraňuje ostrým predmetom. Dobrými pomocníkmi  tu môžu byť nožík, pilník, žiletka, či ihla. Pomocou nich vyškrabnete krátke čiary. V okolí Popradu pridávali krasličiarky aj hravé veršíky:

„Oblej ma šuhajko, veď je voda na to,

ja ti dám vajíčko veľkonočné zato.“

Táto technika bola okrem Popradu rozšírená aj na strednom Považí.

Jednou z novších techník je technika oblepovania. Táto sa objavuje na území dnešného Slovenska až koncom 19. storočia. Ak chcete tvoriť naozaj len z tých najprírodnejších materiálov, siahnite po sietine. Je to dužina močiarnej trávy, ktorá môže byť biela alebo zafarbená. Vajíčko do nej obtočíte. Prirodzene budete potrebovať lep, aby sietina držala, avšak aj to sa dá nahradiť prírodným materiálom. Naše staré matere používali riedke cesto alebo škrob. Zdobenie sietinou bolo rozšírené v okolí Bratislavy, Trenčína a na Záhorí.

Oblepovať sa zvyklo aj slamou, ktorú lepíte pomocou lepu a pinzety. Slamu musíte najskôr nastrihať na rúrky a ponoriť do vody, aby sa vyrovnala. Následne z nej vystrihnite rôzne ornamenty a vajíčko nimi oblepte. Vo Vajnoroch sa pracovníkom ÚĽUV-u podarilo zdokumentovať aj oblepovanie farebnou vlnou, čo môže byť tieť zaujímavý tip pre domácich šikovníkov.

Zaujímavou, no súčasne aj náročnou technikou je zdobenie odrôtovaním, ktorým sa zvykli kraslice zdobiť v okolí Popradu. A predstavte si, že kraslice zdobili aj kováči! Okúvanie kraslíc bola technika, ktorou sa v regiónoch Hont a Gemer pretekali mladí kováči v zručnosti. Kraslice ale neboli vždy len z vajíčok. V regiónoch, kde boli sklárne sa stretneme so sklenenými kraslicami, ktoré bývali dôkazom majstrovstva sklárskych učňov. V severnejších oblastiach Slovenska sa vyrábali aj drevené kraslice.

Farbíme prírodne.

Takmer celé dvadsiate storočie používali krasličiarky už anilínové farby. Boli plnšie a žiarivejšie, no súčasne aj jedovaté. Vy preto vyskúšajte zaručené recepty našich prastarých materí a farby si vytvorte sami zo 100% prírodných a ekologicky nezávadných surovín. Je to jednoduché, stačí len poznať zopár zabudnutých receptov.

Žltú farbu získame napríklad varením kôry z jablone, rasce, mladého obilia, cibuľkových šupiek alebo lúhovaním šafránu. Táto farba bola hojne využívaná krasličiarkami z Veľkej Čause. Červenú farbu zas získavame varením kôry slivkového dreva, či vylúhovaním pálenej tehly. Od 19. storočia sa rozšírilo ako farbivo aj triesky brazílskeho dreva pernambuco (frižulka). Odvarom šupiek červenej cibule, slivkovej, či brezovej kôry alebo rozomletého žita zmiešaného s pálenkou získame zasa farbu hnedú. Zelenú získame varením oziminy, sena, mladej trávy alebo kôry mladej jelše a čiernu varením starej jelšovej alebo dubovej kôry, či dokonca varením hrdzavého železa v kapustnici. Nuž a modrú farbu získate z čučoriedok.

Keď sa na toto malé dobrodružstvo podujmete, majte na pamäti, že odtieň farby závisí od sýtosti odvaru a dĺžky ponorenia vajíčka v ňom. Aby sa farba lepšie na vajíčko chytila pridajte do odvaru pár kvapiek octu alebo lúhu.

Jedna vec je ale poznať tradičné techniky a materiály a druhá je zas poznať ornamenty. Ústredie ľudovej umeleckej výroby preto pravidelne, popri ostatných kurzoch, organizuje v období pred Veľkou nocou, na ktorých skúsení lektori učia záujemcov zdobiť kraslice pôvodnými ornamentmi. Účastníci kurzov sa môžu postupne oboznámiť s takmer všetkými zdokumentovanými technikami.

Ak vás techniky zdobenia kraslíc zaujali, navštívte výstavu kraslíc v Thurzovom dome v Banskej Bystrici. Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici tu spolu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby vystavuje viac ako 700 kusov najrôznejších kraslíc z celého Slovenska. Na svoje si príde naozaj každý.