Pitný režim a hydratácia organizmu sa v poslednom období stali často diskutovanou témou. Aj napriek tomu, že sa pitný režim vo všeobecnosti považuje za nevyhnutný pre zachovanie zdravia a správneho fungovania organizmu, objavili sa aj názory, že jeho presadzovanie a dodržiavanie je len módnym hitom a nepredstavuje reálne potreby ľudského tela. Aká je teda pravda? Ako by mal pitný režim v skutočnosti vyzerať? Ktoré ďalšie mýty o príjme tekutín sú mylnou predstavou, a ktoré sú naopak pravdou?

Pri hľadaní odpovedí na tieto a ďalšie otázky je nevyhnutné uvedomiť si význam vody pre telo a metabolizmus človeka. Voda tvorí v organizme prostredie a optimálne podmienky pre nepredstaviteľný počet chemických a biochemických procesov.  V skutočnosti je v organizme najviac zastúpenou  látkou – v priemere tvorí 60 % telesnej hmotnosti, no jej objem sa pohybuje v rozmedzí od 45 až do 75 %. To závisí predovšetkým od veku, pohlavia a telesnej stavby. Celkový objem vody v tele klesá s vekom, u novorodencov je jej podiel najvyšší a naopak u jedincov starších ako 50 rokov najnižší.

Jej bohaté zastúpenie vyplýva z mnohých funkcií, ktoré v organizme zastáva. Voda pomáha prenášať živiny do buniek a kyslíka do mozgu, absorbovať a asimilovať minerály, vitamíny, aminokyseliny, glukózu a iné látky, regulovať telesnú teplotu, pôsobí ako mazivo pre kĺby a svaly, odplavuje toxíny a rozpúšťa odpadové látky. Pri týchto a ďalších metabolických procesoch dochádza k jej prirodzeným stratám, ktoré sa  líšia v závislosti od rôznych podmienok prostredia. Organizmus je odkázaný na neustály prísun vody tak, aby jej obsah v tele zostával prakticky konštantný a samotnú funkciu vody  v organizme je nutné zabezpečiť jej rovnovážnym prísunom a vylučovaním. „V súvislosti s príjmom a stratou vody v organizme je dôležité si uvedomiť, že tento  proces je spojený aj s príjmom a stratou minerálnych látok. V pitnom režime je preto veľmi dôležitá minerálna a pramenitá voda, ktorá má optimálne zloženie potrebných minerálnych látok, pochádza z podzemného chráneného zdroja a nesmie byť chemicky upravovaná,“ hovorí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku.

V miernom klimatickom pásme stratíme prostredníctvom dýchania, potenia, moču a stolice približne 1,5 až 2 litre vody  denne, preto je nevyhnutné zabezpečiť jej opätovný príjem. Ten môže pochádzať z čistej minerálnej a pramenitej vody, pitnej vody, rôznych nápojov, ovocia a zeleniny a ďalších potravín. Aj napriek tomu, že sa odporúčané denné množstvá príjmu vodu v jednotlivých krajinách líšia, medzi odborníkmi pretrváva zhoda, že 1,5 až 2 litre tekutín denne poskytujú adekvátnu hydratáciu a umožňujú telu doplniť denné straty vody.

Podľa gastroenterológa Petra Minárika sa ako pomôcka pre oprávnený príjem tekutín dá použiť pravidlo podľa nasledovnej jednoduchej schémy:

• 7 – 10-ročné deti: 60 ml tekutín na kg telesnej hmotnosti,
• 10 – 13-ročné deti: 50 ml na kg telesnej hmotnosti,
• 14 rokov a viac: 30 – 40 ml na kg telesnej hmotnosti.

Lekár však upozorňuje, že tieto čísla vyjadrujú bazálny príjem tekutín, ktorý nezohľadňuje zvýšenú potrebu z iných príčin. Takými príčinami môže byť šport alebo zvýšená fyzická námaha pri práci spojená s potením, ale aj pobyt v saune, horúčka a pod. Vtedy je potrebné telu dodávať viac tekutín. To, koľko tekutín reálne potrebujeme je ovplyvnené viacerými faktormi – vekom, telesnou hmotnosťou, zložením a množstvom stravy, telesnou aktivitou, aktuálnym zdravotným stavom, ale aj teplotou a vlhkosťou prostredia.

„Dehydratácia alebo aj hypovolémia je široký pojem, ktorý môže mať škálu prejavov od tých nevinných, akým je smäd, až po závažné. Závažné až fatálne prejavy dehydratácie už nemôžeme riešiť laicky, tie patria do nemocnice. Pri strate telesných tekutín v objeme jedného percenta telesnej hmotnosti pociťuje spravidla človek už silný smäd. U človeka vážiaceho sto kilogramov to znamená deficit 1 litra telesných tekutín – pričom sa jeho hmotnosť tak zníži o jeden kilogram. Závažnejšia dehydratácia vzniká väčšinou následkom chorobných stavov, ako sú hnačky, vracanie, popáleniny a pod.,“ uviedol gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik.

Z uvedeného vyplýva, že optimálny denný príjem tekutín je pomerne variabilný a závisí od viacerých premenných, pričom najlepším indikátorom stavu hydratácie je farba moču. Venovať adekvátnu pozornosť pitnému režimu je dôležité, nakoľko už 1% strata tekutín vedie k príznakom dehydratácie a 10% strata už môže mať fatálne následky.