Diagnostika chronického žilového ochorenia

Najtypickejšou formou CHŽO sú najmä kŕčové žily – varixy a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi ochorenia v ranných štádiách – ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú, alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja ochorenia.  

Diagnostika sa opiera  o anamnézu  a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj v poležiačky. Vyšetrovacie metódy sa delia na tri stupne podľa zisteného klinického štádia ochorenia.

            1. stupeň - klinické vyšetrenie (anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja

            2. stupeň – neinvazívne vyšetrovacie metódy, podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy.

            3. stupeň – invazívne vyšetrovacie postupy (flebografia, priame merania žilových tlakov,CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS)

Vyšetrovací postup prvého stupňa vykonávajú praktickí lekári ako aj internisti, chirurgovia či dermatológovia. Vyšetrovacie postupy 2. a 3. stupńa indikujú a vykonávajú odborní lekári – angiológovia a angiochirurgovia. Niektoré diagnostické postupy sa vykonávajú len v špecializovaných centrách.

Klinické vyšetrenie – zisťujú sa subjektívne príznaky ochorenia (pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, pocit, že „noha praskne“, bolesti opuchy. Lekár sa pýta na

·         čas, kedy sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie na konci dňa, čím je ochorenie závažnejšie tým skôr počas dňa bolesti prichádzajú)

·         polohu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie pri dlhom stoji alebo sede, ustupujú v ľahu a pri chôdzi)

·         teplotu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie v lete alebo po teplom kúpeli)

·         hormonálny stav (sú intenzívnejšie pred menštruáciou, počas tehotenstva alebo počas hormonálnej liečby).

Anamnéza – lekár pátra po rizikových faktoroch vzniku a rozvoja ochrenia.

Fyzikálne vyšetrenie – inšpekciou sa zisťuje prítomnosť varixov, prípadných opuchov a rôznych farebných a trofických zmien kože a podkožia.

Ultrazvukové vyšetrovacie metódy

·         vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj – používa sa v rutinnej praxi pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu

·         duplexná sonografia – je nutná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu. DUS sa robí u pacientov s výraznými opuchmi, kožnými zmenami či vredom a u všetkých pacientov pred plánovanou operáciou varixov.

Terapia sa volí podľa zisteného štádia ochorenia a problémov pacienta.

 Liečba chronického žilového ochorenia

Liečba musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby sa používa kompresívna terapia, medikamentová terapia – liečba venofarmakom, sklerotizačná a chirurgická terapia.

Medikamentová liečba 

CHŽO je od objavenia sa prvých príznakov zápalovým ochorením žíl, ktoré treba od počiatku liečiť liekom – venofarmakom. Venofarmaká sú buď látky prírodného pôvodu alebo ide o syntetické látky. Sú určené na liečbu varixov, chronickej žilovej nedostatočnosti, lymfatických opuchov. Účinkujú aj na pocit ťažkých nôh, únavu nôh, kŕče, bolesti a opuchy dolných končatín.

Lekári neodporúčajú užívanie výživových doplnkov namiesto liečby liekom. Množstvo prípravkov, ktoré sľubujú riešenie zdravotných problémov sú v skutočnosti len potraviny. Pretože sa však predávajú v lekárňach a navyše vo forme tabliet, kapsúl, či kvapiek, čo je typické pre lieky, môžu byť často  nesprávne vnímané a mnohí ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom.

Rozdiel medzi  liekom a výživovým doplnkom

Liek

·         Garancia obsahu, výroby a účinku

Účinnosť každého lieku je potvrdená množstvom klinických štúdií a neustálym prísnym dohľadom. Výrobný proces liekov je vždy starostlivo dokumentovaný a každá zmena výroby musí byť znovu schválená štátom. Tak je zabezpečená rovnaká kvalita, bezpečnosť a účinok lieku.

·         Registrácia

Každému začiatku predpisovania a predaja lieku predchádza zložitý kontrolný proces. Výrobca musí odborníkom v príslušnom štátnom orgáne (ŠÚKL, Európska lieková agentúra) predložiť kompletnú dokumentáciu o výrobe, klinických štúdiách, účinnosti a možných nežiaducich účinkov.

 Výživový doplnok

·         Potravina

Výživové doplnky sú potravinami na doplnenie prirodzenej stravy. Ako napovedá ich názov, majú obohacovať a dopĺňať bežnú stravu napríklad o vitamíny, enzýmy, minerály a podobne. Výživové doplnky však nie sú určené na liečenie ani prevenciu a tieto vlastnosti im nesmú byť zo zákona pripisované.

·         Nie je bez rizika

Každý výživový doplnok musí preukázať zdravotnú nezávadnosť. To však neznamená, že jeho užívanie je bez rizika. Zaradenie výživových doplnkov do stravy je iba jej zmenou. Tá nemusí byť dostatočná, ak si zdravotný stav vyžaduje liečbu, a nie iba zmenu stravy.

V metodických pokynoch pre liečbu CHŽO sa odporúča mikronizovaný diosmín s hesperidínom v lieku s klinicky overeným účinkom, ktorý vám predpíše váš lekár. Tento liek zvyšuje venózny tonus, zlepšuje lymfatickú drenáž a chráni makro a mikrocirkuláciu krvi. Pôsobí proti zápalovému procesu v chlopniach žíl a žilových kapilár počas CHŽO.
Mikronizovaný diosmín s hesperidínom je jediný venoaktívny liek, ktorý má komplexný mechanizmus účinku – pôsobí súčasne na tri dôležité oblasti liečby CHŽO: žilový systém, lymfatický systém a mikrocirkuláciu.

Kompresívna terapia

Je základnou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých typov prevencie a liečby CHŽO. Používajú sa bandáže alebo medicínske kompresívne pančuchy.

Bandáže sa rozdeľujú podľa materiálu a elasticity na dlhoťažné, krátkoťažné a tuhé. Väčšinou sa aplikujú školeným personálom.

Kompresívne pančuchy sú komerčne vyrábané zdravotné pomôcky, ktoré sa delia podľa viacerých kritérií. Sú výhodné najmä vo fáze hojenia a neskôr ako prevencia opakovania ochorenia. Stlačením povrchových žíl sa bráni ďalšiemu šíreniu zápalu do hlbokého žilového systému a docieľuje sa zrýchlenie prúdu krvi v hlbokých žilách.

Sklerotizačná a chirurgická liečba

Pri sklerotizácii sa pod sonografickým dohľadom dáva do postihnutej žily sklerotizačná látka vo forme peny, ktorá pôsobí toxicky na časti žilovej steny a vyvolá zaniknutie priesvitu žily. Chirurgická liečba sa vykonáva v lokálnej anestézii po predoperačnom sonografickom zmapovaní. Výber operačnej metódy závisí od viacerých kritérií. K sklerotizácii i chirurgickej liečbe sa  pristupuje až po vyšších štádiách ochorenia na základe dôkladných vyšetrení u odborného lekára – angiológa či angiochirurga.

Zmena životosprávy a životného štýlu

Základnou liečebnou metódou je ovplyvňovanie rizikových faktorov vzniku a  rozvoja CHŽO – obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybovej aktivity, dlhého státia, nosenia nevhodného šatstva a obuvi, zlého zloženia stravy  atď. Vhodné sú športy, kde sa kombinuje rytmický pohyb členkov s prácou lýtkových svalov – turistika, beh, beh na lyžiach, bicyklovanie, tanec a plávanie. Negatívny vplyv na ochorenie má tenis, zjazdové lyžovanie, futbal, vzpieranie a box – pri predispozícii ochorenia by sa mali vykonávať len v kompresívnych pančuchách.

Fyzikálna liečba a liečebná rehabilitácia

Cieľom je zlepšiť funkciu lýtkových svalov a zredukovať nadmernú hmotnosť. Špeciálne cviky sa robia v horizontálnej polohe na chrbte i postojačky vo vertikálnej polohe. V prípade závažnejších štádií sa odporúča kvôli zhoršenému lymfatickému odtoku aj manuálna či prístrojová lymfodrenáž a tiež vákuová kompresná terapia. Horúce bahno či voda sa neodporúčajú.

Prevencia rozvoja chronického žilového ochorenia

• Obmedzte dlhé státie a sedenie. Ak už musíte počas dňa dlho sedieť či stáť, robte si krátke prestávky, prejdite sa, či  aspoň krúžte nohami v členkoch.
• Hýbte sa. Venujte sa vhodným športom, pri ktorých sa rytmicky hýbe členkový kĺb v kombinácii so prácou svalov lýtka (turistika, beh, plávanie). Vyhnite sa nevhodným pohybovým aktivitám (zjazdové lyžovanie, futbal, tenis).
• Udržiavajte si hmotnosť. Dbajte na vhodné zloženie stravy, mala by obsahovať dostatok vlákniny a menej nasýtených tukov. Dodržiavajte tiež pitný režim, predchádzajte tak zápche a obezite.
• Noste voľné oblečenie. Tesné odevy, najmä korzety a úzke nohavice a sukne tlačia na žily a bránia žilovému návratu.
• Nenoste obuv s vysokými opätkami, ani bez opätkov. Ideálna obuv je s nízkymi, 3 – 4 centimetrovými opätkami, ktorá poskytuje dostatočný tlak k podpore žilového návratu.
• Sprchujte si nohy chladnou vodou. Teplo je absolútne nevhodné pri problémoch so žilami. Vyhýbajte sa saune, opaľovaniu i horúcim kúpeľom.
• Dodržiavate pokyny lekára. Neberte vaše ťažké nohy na ľahkú váhu. Nie je to banalita a drobné zväčšené žilky nie sú iba kozmetický problém. Naučte sa, ktoré aktivity vaše ťažkosti zhoršujú a čo Vám naopak pomáha. Vhodná liečba a zmena životného štýlu Vám pomôže zabrániť rozvoju ochorenia.