Bolesti, kŕče, nepokojné, ťažké a unavené nohy... Ak nám príliš nekomplikujú život, zvykneme tento problém zľahčovať. Ignorujeme ho, alebo sa „liečime“ sami rôznymi výživovými doplnkami či mastičkami. Nemáme čas ísť k lekárovi, ťažkosti pripisujeme svojmu náročnému zamestnaniu, veku či hmotnosti. Mnohé ženy sa utešujú tým, že majú napriek problémom hladké lýtka, bez vystúpených žíl. Nohy spočiatku môžu byť zvonku pekné, bez akýchkoľvek príznakov poškodenia. Ťažké, bolestivé nohy, časté kŕče a opuchy sú však prvými príznakmi vážneho zdravotného problému – CHŽO, ktoré môže mať dlhotrvajúce následky. Drobné žily a kŕčové žily, ak už sú viditeľné, nie sú iba estetickým problémom, ale vážnym zápalovým ochorením žíl, ktoré je od začiatku potrebné liečiť liekom.

Na Slovensku sa pred dvomi rokmi uskutočnil prvý ultrasonografický skríning ochorenia, ktorý priniesol alarmujúce výsledky. Až 73 percentám Slovákov  diagnostikovali klinické prejavy chronickej žilovej nedostatočnosti, teda iba 27 percent Slovákov malo žily zdravé!  Až u 55 percent vyšetrených ľudí ultrazvuk odhalil závažnejšie formy žilového ochorenia. Počiatočné štádium ochorenia – takzvané metličky (teleagiektázie) sa zistili u 19 percent Slovákov.  

Vo svete je situácia podobná. Chronické žilové ochorenie (CHŽO) patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia v civilizovaných krajinách, kde naň trpí 40 až 60 percent žien a 15 až 35 percent mužov. Najzávažnejšia forma ochorenia – vred predkolenia sa vyskytuje u jedného percenta populácie. Na Slovensku sa varixy dolných končatín našli u 60,5 percenta žien.

CHŽO nezasahuje len pacienta, ale celú spoločnosť, pretože významne zvyšuje zdravotné náklady. Nejde len o priame peňažné výdavky na diagnostiku či liečbu, ale aj o nepriame ekonomické straty – práceneschopnosť a trvalé poškodenie organizmu a invaliditu následkom ochorenia. CHŽO je teda vážny medicínsky i ekonomický problém. Lekári varujú pred podceňovaním prvých príznakov CHŽO. Odďaľovanie návštevy lekára znamená zachytenie ochorenia až vo vyšších, ťažšie liečiteľných štádiách.

Každý, kto si chce dať prezrieť a odborne vyšetriť žily nôh, môže navštíviť mobilnú ambulanciu s logom Hnutie za zdravé nohy. Odborníci s vyšetrovacími prístrojmi navštívia v priebehu 3 mesiacov až 46 miest a obcí. Pri CHŽO nejde len o kozmetický problém, či zanedbateľné kŕče a bolesti nôh. Vždy ide o CHŽO, ktoré treba liečiť od prvých príznakov.

Čo je chronické žilové ochorenie?

CHŽO sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Prvými prejavmi býva najčastejšie bolesť, pocit ťažkých nôh, únava, napätie v nohách, nočné kŕče a opuchy.

CHŽO je zápalové, postupne sa rozvíjajúce ochorenie. Prvé štádium môže byť dokonca bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky, či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti. Pri objavení sa prvých príznakov by mal pacient navštíviť odborného lekára, ktorý zistí rozsah ochorenia a určí vhodnú liečbu.

Žilový systém nôh

Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 percent krvi a povrchové žily, ktoré tvoria asi desať percent krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté. Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux – obrátený tok krvi. Pri vyšetreniach ho treba hľadať v oboch žilových systémoch, opísať jeho začiatok, dráhu a koniec.

Rozvoj chronického žilového ochorenia

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch,  ukážu sa kŕčové žily – varixy.

Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi – refluxom v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy – teleangiektázie do štádia opuchov počas piatich rokov. V priebehu ďalších piatich rokov sa až 59 percentám neliečených pacientov vyvinie vred predkolenia!

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie. S postupujúcim vekom súvisí aj prehlbovanie symptómov, nemusí to však byť pravidlom.

Kŕčové žily sa môžu skomplikovať zápalom, vznikom zrazeniny – trombu, ktorý môže viesť až k pľúcnej embólií a tiež prasknutím varixu a následným žilovým krvácaním!

Prvotnou príčinou CHŽO je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces čiastočne zamedzuje odtok žilovej krvi z dolných končatín.

Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev. Krvný prietok sa spomaľuje, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo poškodzuje cievnu výstelku, vznikajú poruchy jej funkcií a následne zápal.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo, zhoršuje sa vyživovanie kože, zmeny môžu viesť až k vredu predkolenia.

Samostatnou skupinou v rámci CHŽO je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Žilový pretlak sa prenáša aj do malých ciev a kapilár, postupne sa objavuje chronický zápal s ďalšími možnými následkami.

Rizikové faktory vzniku chronického žilového ochorenia

Neovplyvniteľné

·         dedičná predispozícia - varixy, vredy predkolenia, žilová tromboembólia či trombofília v rodinnej anamnéze

·         vek  (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj až štvornásobne oproti 40-ročným)

·         ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)

·         tehotenstvo (najmä opakované) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, nárast však musí byť kontrolovaný

·         väčšia výška – prináša väčší tlak vnútri žíl, ťažší transport krvi proti gravitácii

·         prekonaná žilová trombóza – chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená).

Ovplyvniteľné

·         užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba

·         nadváha a obezita

·         nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž (nesprávne posilňovanie, silové športy) a časté zdvíhanie ťažkých bremien, chôdza po mestskej dlažbe

·         nedostatok vlákniny, častá zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl)

·         nevhodné oblečenie a obuv, najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch

·         horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť

·         fajčenie (vedie k zužovaniu a oslabovaniu stien ciev)

·         časté pridlhé sedenie na toalete (zhoršený prietok krvi v žilách nôh v kombinácii so zvýšeným vnútrobrušným tlakom pri defekácii).

Štádiá chronického žilového ochorenia

CHŽO sa delí na jednotlivé štádiá podľa medzinárodnej klasifikácie CEAP. Klasifikácia žilových chorôb bola vytvorená na základe mezinárodnej dohody a zahŕňa nielen prejavy ochorenia (C = klinika), ale určuje aj etiológiu (pôvod) (E = etiológia), lokalizuje zmeny (A = anatómia) a určuje patofyziologické aspekty ochorenia (P = patofyziológia).

C0 – vyšetrením a pohmatom nezistené žiadne znaky žilového ochorenia.

C0s – pocit ťažkých nôh, únava, pocit napätia a opúchania, horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, bolesti nôh a podobne.

C1 – prítomné rozšírenie sieťových žíl – metličky (teleangiektázie) alebo rozšírené drobné koncové žily.

C2 – prítomné kŕčové žily, varixy

C3  –  viditeľné opuchy

C4 – zmeny na koži pripisované ochoreniu žíl – pigmentácia  a/alebo ekzém, lipodermatoskleróza, biela atrofia

C5 – trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu.

C6 – trofické zmeny na koži s aktívnym vredom predkolenia žilového pôvodu.