Tak ako sa hovorí v poslednom čase o kríze partnerstva, tak isto sa hovorí medzi psychológmi o kríze priateľstva. Aj keď kozmické zákony hovoria, že rovnorodé veci sa priťahujú a každý z nás sa obklopuje ľuďmi, ktorí sa mu podobajú.

To, aby mal zrkadlo, v ktorom vidí svoje chyby. Ak sme v kútiku srdca lakomí, najviac nám na našich priateľoch bude prekážať ich šetrnosť, ak radi rozprávame, neodpustíme im ich ukecanosť, ak sme malomeštiaci, urážať nás bude slama, ktorá im trčí z topánok. Že si to všetko všimneme, to však neznamená, že sú to naši skutoční priatelia. A ktorí to vlastne sú, tí skutoční?

Dnes čoraz viac ľudí volí samotu pred spoločnosťou. Samota môže byť krásne zaplnená sebapoznávaním, vzdelávaním sa, oddychom, venovaním sa záľubám atď. Rovnako však môže byť zaplnená chorobnou závislosťou na seriáloch, neochotou prispôsobiť sa komukoľvek a čomukoľvek, strachom z ľudí a zo sklamania, duševnými chorobami, egoizmom a túžbou vyvyšovať sa nad ostatných. Samotárov teda môžeme odpísať z radov našich priateľov.

Miesto medzi nimi nenájdu ani tí, ktorí sa názormi a životnými postojmi príliš odlišujú od našich.

 Narcis/ človek, ktorý miluje a obdivuje iba seba/ tiež nebude naším dobrým priateľom.

 Nebude to však ani náš kolega, či človek z brandže, s ktorým síce máme spoločné záujmy a spoločné ciele, ale je to to jediné, čo si na ňom vážime.

Vrana k vrane sadá

 Spoločné priateľstvo vzniká na základe spoločných sympatií a záujmov.

Dobré je, keď majú priatelia podobný hodnotový rebríček, politické cítenie, vzdelanie, pochádzajú z tej istej spoločenskej vrstvy, alebo sa v nej momentálne pohybujú. Dobrí priatelia by mali mať dostatok pozitívnych vlastností, ktoré jeden na druhom obdivujú. Keď sú splnené tieto podmienky, treba ešte na vznik a udržanie priateľstva správne miesto a čas stretnutia a ochota pestovať vzniknuté priateľstvo. Priateľstvá žien sú častejšie zamerané na vzťahy a city, priateľstvá mužov na spoločné aktivity a koníčky. Preto sa muži môžu stretávať častejšie a neunaví ich to, ale ženy, ktoré už sto razy rozobrali svoje ľúbostné svetabôle, si pri častejšej frekvencii návštev môžu pekne liezť na nervy. Dôležité pri dlhotrvajúcich priateľstvách je, aby ste si navzájom priskoro nevyzradili tajomstvá, ktoré môže byť ťažké uniesť. Ak sa priskoro dozviete, že ten sympatický muž vašej kamarátky, je domáci tyran, ktorý jej naposledy zlomil ruku, určite sa nerozhodnete pomôcť jej, ale radšej ujdete. Vrahom priateľstva je aj klebetenie. Často sa stane, že zaprisaháte priateľku, aby nikomu nepovedala, čo si myslíte o XY novi, a na druhý deň to vie každý. Aj váš šéf XY.

 Možno práve v tom , že máme priveľa osobných záujmov, priveľa času na klebetenie a veľa možností výberu je tajomstvo toho, že tak často ostávame  bez skutočných priateľov. Tých, ktorí sú ochotní biť sa za nás a kedykoľvek nám podať pomocnú ruku. Tých, ktorí nás poznajú a my poznáme ich a napriek tomu sa máme radi. Tých, ktorých úcta nie je falošná, ani si ju nevyžaduje naša funkcia, či postavenie.