Chvíľa pravdy |
||
Autor(ka) : Natália Križova Dátum a čas : 19.1.2001 02:00 Kategória : Poviedky WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ... |
||
V ten deň bolo počasie ešte horšie, ako sa na jeseň patri. Peter ležal v posteli hoci už bolo jedenásť. Namiesto oddychu vymýšľal, čo povie priateľom v podniku. Akým tragickým príbehom ospravedlní svoje meškanie. | ||
V ten deň bolo počasie ešte horšie, ako sa na jeseň patri. Peter ležal v posteli hoci už bolo jedenásť. Namiesto oddychu vymýšľal, čo povie priateľom v podniku. Akým tragickým príbehom ospravedlní svoje meškanie. Určite už odišli. „Do čerta, niečo musím so sebou urobiť“, povedal si a vstal. Po krátkej, ale o to lenivejšej rozcvičke, dôkladnom vydrhnutí celého tela a konečnom rozhodnutí o dennom imidzi /béžové nohavice, béžové sako a dlhý šál/, vyrazil do ulíc. Ťažko povedať, čo ho ťahalo práve do zapadnutej reštaurácie na predmestí, keď zmeškané stretnutie mal niekde inde. Napokon nebola ani ničím zvláštna, snáď iba obrovským akváriom. Hoci už roky zíral do jeho zelenej vody, morská panna nie a nie sa vykotúľať spomedzi poloskapatých rybičiek. O zlatej rybke radšej nikdy nesníval. Čo by si vlastne želal, keby dotierala otázkami, nevedel. Bol salámista a naposledy sníval na nočníčku. O maminom mäkkom prsníku...neskôr sa stal novinárom a spisovateľom. Život spisovateľa Petrovi mimoriadne vyhovoval. Cez deň sa motal po meste a nasával inšpiráciu, v noci vymetal podniky s tým istým zámerom. Občas skončil v náruči neznámej krásky. Krásu žien posudzoval zásadne podľa množstva vypitej vodky, preto sa vždy postaral včas o to, aby ho lono pohostinných dám nehrialo pridlho. Minule to síce prehnal. Pri odchode z baru sa k nemu priplietla taká tmavá Zitka obezitka. Chcela vedieť, či má doma zbierku motýľov a hoci to nemá vo zvyku, zobral ju na byt. V jej mastnej tvári zostali ešte stopy detského úsmevu a jemu sa nechcelo spať. Dáma hneď vo výťahu začala spracovávať jeho erotogéne zóny. Kým prišli ku dverám bol odľahčený o týždenné úspory. Doplnila si nimi bielkovinový deficit. Keď si myslela, že tým sa sranda skončila, vyviedol ju hneď v predsieni z omylu. Stiahol jej nohavičky, obrátil si ju chrbtom k sebe, potiskol svoj spisovateľský kyjak hlboko do útrob vlhkej tučnej buchtičky a tak, ako to vídal u nich na dedine, keď si to býčko rozdával s kravičkou, tak to vydržal robiť pätnásť minút. Nijaká spartakiáda, nijaké zmena polôh. Dáma dole hlavou, sukňa cez jej hlavu a obnažené iba operačné miesto. Miloval túto polohu. Dovolila mu nerušene, kochať sa svojím mužstvom. Občas menil rytmus a občas obdivoval svoj úd celý, inokedy iba jeho koreň. A , aby sa tá beštia príliš netešila, občas ho vytiahol úplne. Páčilo sa mu ako sa je pysky ťahali za jeho údom. Vyzeralo to, ako by mu jej šuška chcela dať pusu na hlavičku. Dokonca sa mu zdalo, že to cmuklo. Dáma vzdychala, stonala a chvíľami vydávala zvuk ako parná lokomotíva. Keď sa Peter dosť nakochal, rozhodol sa rýchlovkou ukončiť hru. Obezitka sa otočila k nemu a chcela mu dať pusu. Len žiadne dôvernosti, pomyslel si a vošiel do kúpeľne, aby zo seba zmyl nános hlbokej inšpirácie. Kým prišiel do kuchyne, nachystala mu jedlo a horúcu kávu. Za odmenu si ju tam nechal dva dni. Jeden celý deň s ňou opakoval zvieraciu polohu a obdivoval svoje výkony. A druhý deň, keď už začala upratovať jeho byt, ju poslal domov. Práve dávala do skrine jeho košeľu. Naštvalo ho to. Privrzol jej hlavu medzi dvere a kým sa trepala rukou jej to spravil. Pošteváčik jej stál ako vojak na slávnosti. Poťahoval jej ho, stláčal, drsne drel až jačala. Vtedy pochopil výhodu posuvných dverí. Svoj úd si však ušetril, večer sa chystal na záťah. Nemusí mať všetko. V kútiku duše si však musel priznať, že po tých vychrtlých kobylách, mu toto mastné mäsko prišlo vhod. Rekord v dĺžke pobytu so ženou pod jednou strechou zažil so svojou druhou manželkou. Vydržal s ňou celé štyri roky. To bola samica. A moc sa nenarobil Fajčila totiž rada a fajčila za prvú ligu. Kvôli nej zrejme vymysleli ten vtip, že za koľko vyfajčí Gabika Spartu? Za dve minúty aj s trénerom. Jeho prvá žena si ho užila iba rok a pol. Bola odporne frigidná. Keď ho balila, rozťahovala nohy na každom kilometri, len čo ho mala v pasci, otravovala ho večnou migrénou a k posteli sa priväzovala plachtou, len aby ho pri pohľade na holú riťku nenapadli kučeravé myšlienky. Polčas rozpadu jeho vzťahov bol skutočne krátky... Pohľad na pokojne rybičky pomaly márniace svoj život pred jeho očami, ho však nútil rozmýšľať nad sebou. čo ak aj on, úplne bezcieľne pláva vo svojich pokojných vodách? Čo ak by mal dať svetu niečo viac? Skôr ako ho depresia dohnala k myšlienke o zmysle života, vyrušili ho dve veci. Čašník so znechuteným výrazom a jedálnym lístkom v ruke a závan studeného vzduchu od dverí.. S ním vošlo do miestnosti stvorenie utkané z bielych povrázkov. Krásne napriek tomu, že on ešte nepil. Bola zababušená v čiapke, šále a kabáte. Keď zhodila zo seba všetky zbytočné handry, pookrial. Uvedomil si, že ešte má odhad. Bola zaujímavejšia, ako si dovolil predpokladať. Rozhliadla sa po reštaurácii a zamierila priamo k jeho stolu. „Môžem si prisadnút?“ Zahlaholil zamatový hlas. A on namiesto toho, aby stvrdol, zmäkol. Všetky zmysly začali nadšene iskriť, skoro mu to roztrhalo jeho starnúce telo, duša kričala áno, len mozog zapínal kontrolku – pozor nebezpečenstvo. Napriek jasnej výstrahe, už nadšene odťahoval stoličku a infantilne blabotal, že: „Bude mi potešením.“ Najhoršie je, že to myslel vážne. Pravý šok však prišiel až o minútu. Zdĺhavo sa ne neho pozrela a povedala: „Vy ste Peter Petrus ten spisovateľ však? Už dlho som vás chcela stretnúť, viete vaše knihy...“ Jej hlas ho obchádzal, občas zo zdvorilosti prikývol, ale jeho myšlienky sa zaoberali jediným, ako vlastnými perami zastaviť prúd slov a pohyby tých krásnych úst, využiť omnoho lepšie. Obzeral si jej nohy a predstavoval si miesto, kde končia všetky nohy. Zdalo sa, že je to raj bez chybičky. Ako rád by tam zablúdil. Škoda, že žiadna cestovka neorganizovala tento zájazd. Dal by zaňho aj ročný plat. Napriek všetkým starým zvykom a dôkladne vybudovanej obrane cítil, že túto žubrienku veľmi chce.. Blbé bolo, že bol od začiatku presvedčený o tom, že to nie je záležitosť na jednu noc. Aj keď bolo jasné, že tá noc... Skúste doplniť aká mohla byť ich spoločná noc. ©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. |