V rodine kde sú deti, sú hádky často na dennom poriadku. Všetci sú z nich unavení, stále je to o tom istom, ale nikto nevie vykročiť zo začarovaného kruhu. Hádky sú stratou času, to ste už zrejme zistili. Možno ste nezistili že rovnakou stratou času je aj riešenie detských hádok.

Lenže ako sa nepohádať, keď niektoré veci, jednoducho, nie ste schopné a ochotné akceptovať. Nehádajte sa, ale trvajte na svojom.
Ak vaše deti často opakujú tú istú chybu, ktorú nie ste ochotná tolerovať, najskôr sa zamyslite, či to nie je genofondom. V prípade, že áno, nič s tým nenarobíte. Ak zistíte, že vy, váš manžel, dedko, babka atď. neboli takí tvrdohlaví a nerobili si vždy čo chceli, začnite s pozitívnym pôsobením, teda výchovou. Čo možno najpokojnejším hlasom vysvetľujte váš postoj, ale nikdy  sa nevracajte do minulosti. Minulosť je už preč a budúcnosť nás ešte len čaká, vy musíte práve teraz vysvetliť, že keď obhajujete svoj názor, nejde o prejav nepriateľstva, nadradenosti, že nehľadáte vinníka, že nechcete mať vy jediná pravdu. Iba deklarujete svoj postoj, za ktorým si budete stáť, kým vás nezlomia argumenty vašich detí. V tom prípade však musíte svoje deti počúvať a akceptovať občas ich názory.
Horšie je, ak ide o súrodeneckú hádku, pri ktorej ste neboli a vy ste teraz prizvaní v úlohe rodiča. Vbehnete do miestnosti a s neomylnosťou detektíva Bábočku určíte vinníka. Prečo? Ak stojíte nad rozbitým  autíčkom, roztrhanou knihou, či zničeným pulóvrom, ktorý si chceli obe dievčatá obliecť, je jedno, kto to urobil, dôležité je, čo ďalej. Ak sa totiž budete snažiť zistiť, kto začal, urobíte automaticky jedného zo svojich potomkov udavačom a druhého ukrivdeným a oni vás v túžbe „po spravodlivosti“ budú čoraz častejšie volať za sudcu, aby sa mohli navzájom zlomyseľne uškŕňať za vaším chrbtom. Spravodlivosť síce nedosiahnete, ale zbavíte sa pokoja a do konca života budete musieť riešiť problémy, ktoré ste nezapríčinili.
Ak sa postavíte nad vec a začnete riešiť budúcnosť, radšej si budú vaše deti riešiť problémy medzi sebou. Nepotrebujú predsa, aby mali okrem zničenej veci, ešte skrátené vreckové a zákaz vychádzok.
Úplne zbytočné je, opakovať veci stokrát. Naučte sa, povedať vec raz a tichým hlasom. Predtým upozornite potomstvo, že túto vec považujete za tak dôležitú, že ju nebudete opakovať, nech vám láskavo venujú plnú pozornosť, lebo chcete, aby sa ju naučili hneď. Nemôžete však považovať všetko, čo poviete za rovnako dôležité.
Učte od malička svoje deti spolupráci. Každá vec a každá situácia môže byť predmetom hádky, ak každý chce byť prvý, získať čo najviac a presadiť svoju vôľu. Ak naučíte svoje deti, že spolupráca im poskytuje nové možnosti a omnoho viac radosti, stane sa pre nich zdrojom kreativity a potešenia. Vyskúšať to môžete jednoducho. Prevlečte cez ľubovoľný krúžok povraz, na ktorého oboch koncoch sú pripevnené perá. Držte ho v takej výške, aby nemohli pracovať naraz. Každé dieťa si potom chytí do ruky pero a dostane papier, na ktorý má niečo namaľovať. Limit je 5 minút. Deti, ktoré nevediete k spolupráci sa budú päť minút naťahovať s tým, kto začne, budú si ťahať pero na svoju stranu a napokon okrem čarbaníc nebude mať ani jeden nič urobené. Spolupracujúce deti sa dohodnú, že prvé dve minúty bude pracovať jeden, druhé dve minúty druhý a minútu budú venovať vylepšeniu nápadov, ktoré realizovali.
Samozrejme, že aj v najlepšej rodine sa môže stať, že záujmy oboch detí sú natoľko odlišné, že nie je možné, aby spolupracovali, potom je lepšie oddeliť ich, nech každý z nich žije iba svojim veciam, aj tým sa dá vyhnúť hádkam, najmä u starších detí.
A nemyslite si, že toto je návod iba pre deti a súrodencov. Rovnaké pravidlá platia aj pri sporoch dospelých, či už doma alebo na pracovisku. Pre istotu si ich zopakujme. Nezaoberajte sa minulosťou, nerozdúchavajte hádku detailmi, snažte sa zistiť, o čom je spor a nájsť vhodné riešenia. Krátkodobé aj dlhodobé. Nedajte sa zatiahnuť do hľadania vinníka, spolupracujte a akceptujte cestu ostatných.