Holandsko je zvláštna krajina. Nazvala by som ju „bezpretvárkovou“. To, čo inde ostáva poloilegálne, sa v Holandsku legalizuje. V súlade so zákonom tu fajčia "trávu", od štátu dostávajú narkomani drogy, vo väznici môžu spáchať samovraždu a „bachar“ im v tom nesmie zabrániť, venujú sa prostitúcii a uzatvárajú homosexuálne manželstvá, ženy rodia do vody a všade rastú tulipány.

Od 1.apríla 2002 budú môcť nevyliečiteľne chorí v Holandsku zomrieť za asistencie lekára, na vlastnú žiadosť. Zákon o legalizácii eutanázie nie je vo verejnosti prijímaný jednoznačne. Sú takí, ktorí ho absolútne odsudzujú, iní ho považujú za skvelý. Isté je iba jedno, tí, čo si myslia, že je to novinka sa mýlia.
V Holandsku eutanáziu praktizovali uplynulých 30 rokov. Hoci doteraz holandským lekárom za eutanáziu hrozilo väzenie v dĺžke 12 rokov, sudcovia lekárov nikdy neodsúdili. A tak je to na celom svete.
 Úprimní lekári vám potvrdia, že nie celkom eutanázia, ale riadené ukončenie pomoci nevyliečiteľne chorým sa robí roky vo všetkých nemocniciach. Takže sa zdá, že Holanďania iba uzákonili zvyky, ktoré existujú už dávno, alebo ktoré v niektorých krajinách riešia súdy. Nedávno vyhrala súd, v ktorom jej vyriekli právo zomrieť nevyliečiteľne chorá Britka. Holanďania nepredlžujú od toho mesiaca utrpenie chorým. Jednoducho sňali masku z tváre anjelov smrti. Všetci dokážeme hodiny rozprávať o narkomanoch a ich úpadku, mnohí s cigaretou v ruke a pri poháriku. Štátne, ale aj naše ľudské,  farizejstvo je obrovské. Cigarety a alkohol, ktoré predstavujú nepredstaviteľné škody na zdraví ľudstva, tolerujeme, lebo pekne prispievajú do štátneho rozpočtu. Samozrejme, nie iba my na Slovensku. Rovnako tolerujeme aj eutanáziu starých a chorých v našich nemocniciach, ktoré trpia nedostatkom technického vybavenia alebo eutanáziu, ktorá vzniká v dôsledku chudoby dôchodcov, ktorí zostávajú často bez účinných liekov.
Niektorí lekári pateticky vyhlasujú, že oni vracajú pacientom život a nevraždia ich. Akoby zabudli, že nie vždy sa dá život vrátiť. Lekár predsa nie je Boh. "Eutanázia prijatá na jednom mieste sa môže dostať spod kontroly a môže postihnúť iné skupiny ľudí, napríklad neželané alebo postihnuté osoby. Selekciu tohto druhu uskutočňovali nacisti v koncentračných táboroch," tvrdia niektorí predstavitelia cirkví. Iní ich kolegovia sa boja, že nastane turistika pacientov za smrťou do Holandska. Ak naši kňazi dobre robili svoju prácu, nemajú sa čoho obávať. Ich ovečky si odtrpia všetko, čo majú, na tomto svete a pre tých, ktorí zdieľajú iný názor, je potešiteľné, že existuje krajina, v ktorej sa dá napriek nárastu civilizačných chorôb, dôstojne umrieť.
Zaujímavé bude sledovať, kedy a kto sa na Slovensku odváži hovoriť o  legalizácii eutanázie. Zatiaľ túto tému do predvolebného boja nechce zapojiť ani jedna strana. Vraj sme príliš kresťanská krajina a stratili by voličov. To nie je ako sľúbiť dvojnásobné platy, na ktoré sa všetci tešia. Predpokladám, že v honbe za „ kresťanským“ voličom umrie na veľa rokov Slovákom nádej na dôstojnú smrť. Kto by sa zaujímal o problém nejakej stovky alebo tisícky ľudí, ktorých sa to ročne týka. Reči o možnosti zneužitia sú síce krásne, len by som chcela vedieť, čo sa nedá zneužiť.
Keby sme legalizovali drogy neexistovala by mafia a podplácanie politikov, keby sme legalizovali verejné domy, nestáli by dievčatá na ulici a naše deti by sa nevypytovali, čo to je odhodené na trávičke a prečo sú tie slečny také čudné, keby sme legalizovali manželstvá homosexuálov, nemuseli by sme si šepkať, že ten či onen politik, herec a  sused je teplý. Lenže to by sme už boli ako v Holandsku a my máme teraz iné vzory.