Spomínam na Hawaii. |
||
Autor(ka) : Natália Krížová Dátum a čas : 24.4.2002 00:00 Kategória : Cestovanie WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ... |
||
Pod vplyvom „lacnoviek“ z cestovných kancelárií, ktoré lákajú na zájazdy do Chorvátska, Gran Canarie a na talianske pobrežie my došlo, že krásnych miest je na svete tisíce, ale na Hawaii celé generácie domorodcov navibrovali taký vzduch, vďaka ktorému ste svieži vo dne aj v noci a dobrá nálada vás neopúšťa. Stále sa vám zdá, že na tomto mieste bol určite kedysi raj. Jeho stopy sú všade okolo vás. To, čo na Hawaii nenájdete nikde. | ||
Pod vplyvom „lacnoviek“ z cestovných kancelárií, ktoré lákajú na zájazdy do Chorvátska, Gran Canarie a na talianske pobrežie my došlo, že krásnych miest je na svete tisíce, ale na Hawaii celé generácie domorodcov navibrovali taký vzduch, vďaka ktorému ste svieži vo dne aj v noci a dobrá nálada vás neopúšťa. Stále sa vám zdá, že na tomto mieste bol určite kedysi raj. Jeho stopy sú všade okolo vás. To, čo na Hawaii nenájdete nikde.
Cesta je umorná a bez acylpirínu v prípade abstinentov, alebo whisky pre tých ostatných, sa nedá prežiť. Človek začne túžiť, aby mu narástli krídla, aby mohol predbehnúť to pomalé lietadlo. Všetko ostatné však stojí za to. Šťastím je už to, že dnes na Havaji neskončíte ako James Cook, ktorému vďačíme za objavenie tejto pozemskej nadpozemskej krásy. Jeho hlava totiž skončila na kole. Moja síce zostala na hlave, ale neveriacky sledovala oči imigračného úradníka, ktorý mal moc poslať ma po prílete bez vysvetlenia domov. Havaj patrí Amerike a platia tu jej zákony. Bola som rozhodnutá, že ak nedostanem vstupnú pečiatku, pohryziem úradníka do ruky a budem tvrdiť, že som besná. Mesiac ma budú musieť pozorovať. Zatiaľ sa pozviecham na ďalší let. Nič sa nestalo, som na ostrovoch snov a viem, že počasie ma už nemôže prekvapiť. Na Havaji je totiž vždy pekne. Možno preto sa tu ľudia na seba usmievajú, na krku majú kvetinové vence, ulice brázdia autá bez striech a lenivých turistov prevážajú šesť metrov dlhé taxíky, ktoré majú nápis Hokele. Doteraz som nezistila, čo to znamená. Jediné, čo by ma vyviedlo z rovnováhy je, ešte činná sopka Kilauea, ktorá mení vzhľad ostrova. Za môjho pobytu sa nerozzúrila, za čo som jej dodnes vďačná. Cestu do pekiel som napriek tomu zažila. Ak navštívite kráter s poetickým menom Halemaumau na hlavnom ostrove Havajských ostrovov Hawaii pochopíte o čom hovorím. Pekelné ohne, chladnúca láva, rachot a všetky ostatné pekelné atribúty vám vytvoria dokonalú kulisu, v ktorej môžete rozjímať nad svojimi hriechmi a prijať účinné opatrenia na ich odčinenie. Ja som sa rozhodla, že už budem verná. Rovnako som prisahala na všetkých svätých, keď som si zaplatila výhliadkový let nad mestom. So mnou sa viezol jeden malý Japonec so svojím fotoaparátom a kamerou. Bol šťúply a tak sme sa pekne dopĺňali. Vyplnili sme priestor za pilotom aeroplánu a tešili sme sa na zážitok. Japonec si čosi priplatil. Až vo vzduchu som zistila, čo. Pilot vybral dvere, aby pánko mohol lepšie kamerovať Pearl Harbor, biely bod histórie japonského vojenského umenia. Takmer som zošalela od strachu, že ma v nakrúcacom afekte vytlačí z miesta. Prežila som. Potom som sa rozhodla, že ďalšie dobrodružstvá zažijem bez cudzej pomoci. Prenajala som si / nie veľmi draho/ nádherné červené Porsche a navštevovala som pláže jednu za druhou. Všetky sú najkrajšie. Žltá, zelená aj červená. Objavila som aj takmer bielu. A voda? To sa nedá slovami opísať, masáž vĺn, spev peny, pantomíma podvodného sveta, koncert vtákov a cena pre víťaza zlaté slnko na azúrovej miske. Neviem opísať vzduch. Jeho chuť, vôňa, farba a sýtosť sa dá nazvať ambróziou. ©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. |