Nedávno niekto z mojich známych nazval legendárnu Marilyn Monroeovú popoluškou, ktorá sa zabudla včas vrátiť z bálu a preto musela zomrieť. Krásne rozprávkové prirovnanie a možno, tak ako v každej rozprávke, je v ňom aj kus pravdy.

Nebudem vás nudiť tým, čo už o tejto nadčasovej krásavici viete. Mimochodom, vo virtuálnom zobrazení sa má stať opäť hlavnou predstaviteľkou filmu, ktorý nakrútia štyridsať rokov po jej smrti. V Hollywoode je možné všetko, okrem šťastného manželstva!
Zomrela v noci  zo 4. na 5. augusta v roku 1962 za záhadných okolností. Oficiálne vraj spáchala samovraždu.

Nikto sa nedozvie
Existuje však publikovaná verzia jej smrti a tá je o  vražde, pri ktorej asistovala všemocná CIA. Pitva dokázala vpichy do konečníka, kadiaľ jej mohli podať smrtiacu dávku jedu. Nezostal však po nej nikto, kto by chcel vedieť čistú pravdu o jej živote. Kompletnú rodinu nemala, pre priateľov bola príliš komplikovaná, pre milencov príliš extravagantná, ak sa jej aj niekedy narodilo dieťa/ vraví sa o tehotenstve s R. Kennedym, ale v tom čase bola milenkou aj J.F,K/, nikdy sa k nemu nesmela priznať. Smutný to osud. Daň za slávu je v jej prípade krutá. Možno si zle prečítala podmienky zmluvy s diablom. Dar, ktorý získala, ju neurobil šťastnou. Zrejme chcela krásu a slávu. To jej vyšlo. Celé desaťročia sa hovorí o jej kráse, jej sláva je svetová  a rovnako obrovský bol aj jej smútok. Život jej postavil do cesty chorú matku a celý rad koristníkov, ktorí jej vždy uchmatli kúsok osobnosti, bez toho, aby jej niečo na výmenu zanechali. Mala lásky, veľké a romantické, ale opäť bez šťastia. To si zabudla vypýtať. Možno verila, že sláva, krása a láska znamenajú aj šťastie. Aká to naivita. V jej prípade privolali predčasne anjela smrti, v ktorého náručí spočinula za záhadných okolností a nikto sa už nedozvie, aká bola skutočnosť. Isté je, že ju našli medzi vysypanými tabletkami, telefónom na zemi a jej denník tajomstiev záhadne zmizol. Presne ako z filmového scenára. S jediným háčikom, scenárista nemusel pracovať vo filmovom priemysle.

Prečo musela zomrieť?
Dohadov je veľa, od toho, že bola Kennedyovcom,  už na obtiaž, až po to, že chcela zverejniť tajomstvo stretnutí americkej vlády s mimozemšťanmi. Isté je, že vedela priveľa a niekto pochyboval o jej diskrétnosti. John F. Kennedy zrejme pri milovaní viac rozprával, ako pracoval, alebo to bol len obyčajný chlap, ktorý cítil potrebu predvádzať sa. No uznajte, čo už môže znieť dôležitejšie ako to, že máte kontakty s inými civilizáciami a rokujete o stave modrej planéty a vesmíru. Autorom týchto tvrdení je Milo Speriglio, ktorý mal tú česť pohrabať sa v archívoch CIA. Našiel tam , okrem iného, prepis telefonického rozhovoru, ktorý sa odohral dva dni  pred jej smrťou. Marilyn telefonovala s ministrom spravodlivosti Robertom Kennedym. Ďalším zdrojom odpočúvania bola  reportérka Dorothy Kilgallenová a jej dobrý priateľ Howard Rothberg. Howard rozprával svojej priateľke reportérke, že Marilyn odhalila, že sa J.F.K. chystá na kontrolu do tajnej vojenskej základne, ktorá ma za  úlohu „kontrolovať veci z vesmíru“. Renomovaná, nezávislá publicistka, ktorá prispievala do viacerých prestížnych novín, jasne vedela o čom hovorí. Medzi elitnými novinármi sa dávno šuškalo o náleze vesmírnej lode s posádkou z  inej civilizácie. Prezradenie, či potvrdenie toho, že vo vesmíre nie sme sami, by mohlo brzdiť tok peňazí do NASA a zastaviť plánované lety do vesmíru. Bolo otázkou času, kedy vyhľadá reportérka Marilyn a keďže hviezda bola odpočúvaná stále, CIA vedela, že sa sťažuje na samotu, zanedbávanie, nelásku a niečo začala rozprávať o denníku tajností, v ktorom sú poznámky o NASA, CIA aj o pláne zavraždiť Fidela Castra, či vymeniť prezidenta v niektorej banánovej krajine. Najhoršie bolo, že nikto nedokázal predpokladať reakcie, hysterickej divy. Zatiaľ sa iba vyhrážala, že zvolá tlačovú konferenciu.

Určite by na nej nechýbala Kilgallenová, ktorá už v roku 1955 písala o tom, že ju jej zdroj , ktorý nechce byť menovaný, informoval o tom, že lietajúce taniere, o ktorých existencii nikto z vlády USA nepochybuje, sú riadené živými bytosťami asi 1,2O m vysokými.

Kto vie, čo všetko mohla M.M. vedieť o inej civilizácii, koľko jej porozprával prezident, ktorý bol denne informovaný tajnou komisiou pre výskum vesmíru MJ-12. Navyše to ani on nemal ľahké. Na jednej strane chcela mafia, aby jej splácal za priazeň v predvolebnom boji, na druhej strane sa hovorilo o tom, že je na svojom poste aj vďaka mimozemšťanmi podporovanej „tajnej vláde sveta“, ktorá si ho  vybrala. Keď sa pokúsil prekročiť stanovené hranice, zomrel guľkou neznámeho útočníka. Ak sa v nebi stretli s M.M. bude to veselé rozprávanie. Škoda, že ich ešte nedokážeme odpočúvať. Možno aj k tomu dospejeme .

Neskoro
Začiatkom deväťdesiatich rokov sa na smrteľnej posteli priznal 68 ročný Ray Huntley Martin, bývalý vlamač, neskôr utečenec, k účasti na vražde známej herečky. Dvaja muži ho oslovili, že dostane 5000 dolárov, ak ticho otvorí jedny dvere. Majiteľka určite nebude volať políciu, lebo si dáva silné prášky na spanie. Polovicu peňazí mu dali ihneď. Druhú polovicu si nevzal, neskoro, ale predsa len pochopil, čomu slúžil. Bál sa peňazí poznačených krvou. Celú vraždu totiž pozoroval od dverí, pretože ich musel znova zamknúť rovnako, ako boli predtým. Na posteli videl spať krásnu nahú ženu, človek, ktorého oslovoval Doki niečo s ňou robil. Pichol jej jednu injekciu pod necht a druhú do konečníka a porozhadzoval okolo nej tabletky, ktoré priniesol so sebou. Jeho komplic vybral zo stolíka denník viazaný v červenej koži a začal odstraňovať odpočúvacie zariadenia. Boli všade. Pod kobercom, v posteli, v lampe…

Vlamači vedeli, že ich už nebudú potrebovať. O pár hodín svet na chvíľu zamrel, odišla z neho najkrajšia z žien. Nevinná a vášnivá, naivná a rafinovaná , veselá so smútkom v očiach. Legenda, ktorej jas nezhasína. Možno preto, že odišla mladá. A vraví sa, že tí ktorých bohovia milujú, odchádzajú mladí.