Nedávno sme sedeli s tehotnou priateľkou na ihrisku. Okolo nás sa preháňal kŕdeľ cudzích detí a postávala tam  hromada mamičiek a zopár sústredených otcov. Téma bola jasná. Traumy, hormonálne výkyvy a stresy spojené s tehotenstvom a materstvom. Odrazu som si uvedomila, že kým o tom, čo prežíva žena, kým sa stane matkou sa popísali tony papiera, otcovia sú odstavení na druhú koľaj. Čo všetko musí prežiť chlap, kým si k ostatným titulom pripíše ten najčestnejší? Odpovede priateľov, ktorí to už majú za sebou, alebo tesne pred sebou svedčia o tom, že je ťažké stať sa otcom.

Plánovanie? Prečo?
Prvou fázou príchodu ľudí na svet je samotný akt lásky. V prvých rokoch systematického intímneho života sa rovnako muži, ako ženy snažia rozličnými prostriedkami zabrániť počatiu. Existuje však veľké množstvo chlapov, ktorí by na svoju mužskú pýchu nikdy nenavliekli gumu a  na včasné prerušenie súlože sú príliš slobodní a nedisciplinovaní a tak dôverujú. Pokiaľ sa im podarí dožiť sa tridsiatky bez toho, aby po sebe zanechali nechcené potomstvo, sú mimoriadne hrdí na svoj zodpovedný prístup k plánovanému rodičovstvu. Veľmi dobre si však uvedomujú, že každý mesiac s nepokojom hľadeli na menštruačný kalendár partnerky a aj malé meškanie im tvorilo na tvári prvé vrásky. Potom sa jedného dňa takýto borec zobudí a na tvári nemá už len prvé vrásky. Zrazu začuje biologické hodiny. Zistí, že už veľa mesiacov spí pri tej istej žene a uvedomí si, že je smrteľný. Pokiaľ  tie nešťastné hodiny začuje aj jeho partnerka, môžu spolu začať beh za nesmrteľnosťou, ktorý má neuveriteľné čaro. Aspoň spočiatku. Práve tu sa začína prvá z otcovských tráum.

Teraz a ihneď!
Chlap je totiž prirodzene presvedčený o tom, že každý pokus v čomkoľvek čoho sa dotkne, musí byť platný. Príroda je však mocná čarodejka a čakanie na plánového potomka, môže pokojne trvať od pár mesiacov až po pár rokov. Bez ohľadu na to, v akej plnke sa majiteľ  semienka nachádza. Tu úplatky neletia. Preto už  po prvom mesiaci sa mužskou hlavou preháňajú tragické predstavy. Ja to nedokážem! Je jasné, že každý z priateľov, ktorý sa o snahe nádejného otca dozvie a potomka už vlastní, začína s podrývačskými rečami. Duša muža sa chveje a sex sa pre neho stáva nepríjemnou záležitosťou. Honba za potomstvom traumatizuje aj jeho partnerku. Stáva sa, že čím viac chcú, tým menej sa darí. Hlavou sa mu začnú preháňať nepríjemné myšlienky. „So Zuzou som spával bez ochrany, má tri deti a so mnou neotehotnela, Lucia bola na interrupcii s Jožom aj Ferom, len so mnou nie...“ Pred očami sa mu mihajú milióny nepohyblivých bičíkov a všade cíti imaginárne posmešné pohľady, že nedokázal to, čo aj pastier Maťo.
Sláva
Konečne jedného dňa sa na neho žena nežne usmeje a povie „miláčik, týždeň mi meškajú tie veci“. Namiesto neznesiteľnej radosti má budúci otec na krku ďalšie dve traumy – ona vie už minimálne týždeň o ich spoločnom dieťati a na informáciu, ktorú by najradšej vykričal do celého sveta je uvalené trojmesačné informačné embargo – fuj. To však ešte netuší, že práve v tento deň sa odštartovali jeho x mesačné muky. Kým my ženy môžeme svoje výkyvy nálad, občasnú prchkosť, či plačlivosť pripísať na vrub akéhosi hormonálneho cyklu, či tehotenstva, on, budúci otec, má byť pokojný a nápomocný. V hlave mu lietajú myšlienky o tom, či to naozaj chcel,  či sa dá rodičovstvo zvládnuť, o globálnom otepľovaní, o násilníkoch, ktorí sa motajú po ulici, o strate morálky vo svete... S telom jeho ženy sa čosi deje a on – vlastník 50% akcií je úplne mimo. Nič nevidí, nič necíti, len znáša podivuhodné ženské nálady a hladká malé nič, čo žena cíti v tele. S postupujúcim tehotenstvom sa čoraz častejšie prihovára obrovskému /pre väčšinu mužov neerotickému/ stanu svojho dieťaťa a snaží sa vystihnúť dobu kopania. „Kope“- skríkne žena. Len čo nádejný otec položí ruku na kopulu brucha, nastane ticho. „Nie tam, ty ho len stresuješ, asi sa ťa bojí, vždy keď sa priblížiš prestane...“ Týždne sa našťastie míňajú a muž vie, že žiadne dieťa nemôže ostať ukryté večne. Do jeho ponurých dní občas vnesie svetlo lekár na ultrazvuku, ktorý mu s mužským spiklenectvom umožní vstup do zakázanej komnaty. Niektorí otcovia si vkladajú do rámu prvé foto, svojej prvej ratolesti, ktorú splodili až v strednom veku, či ešte neskôr. Čím je brucho partnerky hrozivejšie a čím častejšie poriada nočné nájazdy do útrob chladničky, tým sa strach muža zvyšuje. Rovnako, ako žena nezvykne počať v termíne, ktorý si muž stanoví, ani dieťa sa nezvykne vypraviť na svet presne v deň určený lekárom. To chlapa - mysliteľa mýli. Je však jasné, že deň D sa blíži.  Deň, v ktorom by mal zabezpečiť rýchly presun partnerky do rúk odborníka, či poprípade stáť pri nej a čakať, alebo byť na čele uvítacieho výboru. Jednoducho- deň zodpovednosti. Kým žena cíti vo svojom tele prirodzené, i keď neznáme pocity a vie, že nejako a niekde už porodí, muža sa chytá hystéria. Kamaráti chystajú party  a analytik v ňom počíta kontrakcie, štatistik vie aké časté sú prípady komplikácií, Žid ráta, čo to bude stáť a budúci otec sa ľaká povinností.. Bohužiaľ,  ani jedna z jeho racionálnych častí mu nedokáže prezradiť, či už jeho partnerka rodí. Zväčša mu to, v dostatočnom predstihu /najlepšie dvoch dní/, nedokáže prezradiť ani žena. Mužská psychika sa pomaly dotýka dna pod ťarchou zodpovednosti a jej majiteľ ani netuší, že je to len začiatok. Začiatok života, v ktorom sa pri ňom vlastná matka nepristaví utekajúc k novorodencovi, v ktorom ho malý urevaný tvor vytlačí z manželskej postele a niekedy ho zvrhne z domáceho trónu skôr, ako povieš švec. 
P. S. „Oči má po babičke, uši po dedovi, nosík po mamičke... A JE VOBEC MOJE? Myslí si, keď tlačí nežné nič v náručí.