Uvedomili ste si niekedy, že už ani neviete, kto ste? Od detstva vám niekto vštepuje obraz tej správnej dcérky, žiačky, milenky, manželky, susedky, pracovníčky, spolupracovníčky, občianky. Po celý život, viac či menej, sledujete cudzie vzory a vo svojom vlastnom príbehu hráte úlohu cudzinky. Čím viac sa vzďaľujete od svojej podstaty, tým viac ste zmätená, neistá, nervózna. Možno ste vzornou žiačkou, matkou, manželkou…, ale už vôbec netušíte, kto vlastne ste a čo hľadáte na tomto svete. Možno už nemáte síl niesť kríž ženy – hrdinky, A načo aj?

Obraz ženy, ktorý dnes funguje vo vedomí spoločnosti vytvárali najmä muži. V literatúre od rozprávok, cez Dostojevského po Chandlera…, v škole od riaditeľa, ktorý určil pravidlá, po školníka, ktorý nás ich nútil dodržiavať, v praxi od poučení múdreho otca po požiadavky posledného milenca alebo nášho drahého manžela. A hoci to neviem dokázať, viem, že sa vytváral z mužského pohľadu aj cez umenie, lebo všetci veľkí skladatelia a výtvarníci boli muži. A je takmer nemožné predstaviť si, že by niektorá z nás ohrnula na verejnom fóre nos nad božským Picassom a tvrdila by, že ju mrazí z toho, ako kúskoval ženy, ako vkladal do obrazov svoj hnev a povýšenie, svoj napoleónsky komplex. Žiaľ, mýty sú silnejšie , ako realita.
Nič proti nim, ak nám ich neurčuje niekto od susedov. Ak si sami v sebe nájdeme odpoveď na otázku kto som a snažíme sa naplniť túto predstavu, je to fajn, ale ak cítime len to, že chceme byť ako Catherina Zeta Jonesová, alebo iná celebrita, tak určite tápame. Nájsť svoje ja, nie je vôbec ľahké a človek potrebuje na hľadanie viac času, ako na návštevu kina, čítanie kníh a časopisov, či iné  konzumovanie cudzej múdrosti. Nie je tajomstvo, že skúsenosť je neprenosná, napriek tomu, chceme všetci rýchlo prejsť záhradou poznania, aby sme zakotvili v raji prijímania. A takmer vôbec nás nezaujíma, čo zato. Akoby sme nechceli uznať, že harmónia spočíva v tom, že keď jeden má veľa, druhý musí mať automaticky málo, keď jeden kričí, druhý musí byť ticho, že keď je niekde veľa zhonu, inde musí byť viac pokoja. Nemôže byť každý prezident, ale ak je niekto smetiar, neznamená to, že nie je dôležitý. Dokonca si myslím, že keby u nás prestal pracovať prezident, až tak veľa ľudí by to vôbec nezistilo, ale keby sa smetiari rozhodli mesiac štrajkovať, zistili by sme to všetci.
Nás ženy však viac ako mýty o správnej žene, zaťažujú mýty správnom partnerstve. Medzi najzaťažujúcejšie patria tieto:
Mýtus o večnej láske
Ak sa dvaja majú radi, vždy sa zhodnú a nikdy sa  nepohádajú
Po svadbe sa človek zmení
Lepšie je byť zle vydatá, ako ostať na ocot
Dvom ide všetko ľahšie
Všetko, čo ti partner urobí, mu musíš vrátiť
Manželia by mali byť dobrými priateľmi
Nevera zničí každé manželstvo
Manželia by sa mali o práva a povinnosti deliť rovným dielom
Aj zlé manželstvo treba udržať kvôli deťom.
Dobrý manžel robí svoju ženu šťastnou
Manželia by mali byť takmer stále spolu
V láske neide o to, aby sa naplnili naše želania a predstavy
Nemôžeš milovať naraz dvoch ľudí
Ak ťa ľúbi, nikdy ťa nezraní, robí len to, čo máš rada
Láska vyrieši všetky problémy
To, ako sa správajú iní, mi ničí život
Keď to nejde, treba odhaliť vinníka
Žena sa musí obetovať deťom
Muž musí viac zarábať
Žena musí byť mladšia
Športovci viac vydržia
Zlý osud nezmeníš
Napíšte nám s akými mýtmi a predsudkami práve bojujete a ako ste zdolali tie vyššie menované.