Hanblivosť sa rodí v hlave. Tam, kde aj túžba. Týka sa hodnotenia atraktívnosti vlastného tela, sexuálnych schopností a morálnosti. Ale na svet predsa prichádzame bez toho, aby sme poznali pocit hanby. Potrebujeme ho vôbec?

Psychológovia aj sexuológovia tvrdia, že mozog je najväčšia a najdôležitejšia erotogénna zóna. Práve v ňom sa rodia nielen veľké vášne, ale aj nutkavé myšlienky, ktoré sú schopné v okamihu prerušiť najsilnejšiu vlnu túžby. Aj keď sa rozhorúčení vrcholiacim letom predvádzame v oblečení, ktoré viac odhaľuje ako zakrýva, v spálni, osamote s partnerom, sa často sa cítime bezbranní a nesvoji. Celkom zbytočne.

Treba si však uvedomiť, že dievčatám sa už od útleho detstva vštepuje, že nahé telo je hriešne a nehanebné a že slušná žena sa  k pôžitku zo sexu nepriznáva. Muži zase vyrastajú v presvedčení, že najvyšším atribútom mužnosti je sexuálna zdatnosť. Preto aj napriek veľkej sexuálnej slobode, ktorá panuje už aj u nás, nepatria k zriedkavosti páry, ktorým hanba znemožňuje čerpať uspokojenie zo sexuálneho života. Veď ešte donedávna určovali eticko-morálne normy nielen pozíciu ženy pri styku,  ale aj to, ktorá strana by mala vyvinúť aktivitu.

Prvý krok v temnote
Je prirodzené, že najviac sa hanbíme na začiatku známosti.
Dokonca aj keď sme schopní rozprávať sa o intímnych záležitostiach a starostlivo sa pripravujeme na ,,prvý raz“, určite sa objaví aj pocit neistoty a hanby. Prvýkrát sa partneri môžu hanbiť takmer za všetko. Za vzhľad, pretože žena si plne uvedomuje, že muž ju bude hltať očami a preto sa hanbí za celé svoje telo. Bojí sa hodnotenia, porovnávania s predchádzajúcimi partnerkami, nevie, či má prejaviť nadmernú aktivitu alebo vôbec žiadnu, nevie ako prejavovať rozkoš. Mnohé ženy prežívajú orgazmus iba v jednej polohe, ale hanbia sa o tom rozprávať so svojimi partnermi.

Prvé sexuálne kontakty sú ťažkou skúškou pre oboch, pretože aj keď chceme v očiach partnera dopadnúť čo najlepšie, práve prvýkrát najsilnejšie ožíva démon hanblivosti a všetky spomíname si na všetky nezmysly o sexe, ktoré nám vštepovali v detstve.

Zatiaľ, čo ženy majú zo svojho vzhľadu celý arzenál komplexov, u mužov sa hanblivosť koncentruje   hlavne okolo veľkosti genitálii. Takisto sa obávajú hodnotenia svojej sexuálnej schopnosti, nadmerného alebo podpriemerného temperamentu a vôbec všetkého, čo by mohlo spôsobiť, že nová partnerka bude nespokojná alebo neuspokojená.

Viac smelosti!
●Uverte, že citové puto je dôležitejšie ako najkrajšie telo alebo najrafinovanejšie sexuálne techniky.
●Akceptujte skutočnosť, že istá dávna hanblivosti je v spálni celkom prirodzená.  Rovnako ako máte právo na iné emócie, máte aj právo hanbiť sa.
●Začnite od seba. Objektívne zhodnoťte všetko, čo sa vám na sebe nepáči. Zmierte sa s tým, že nie ste dokonalá, pretože to nie je žiadna z nás. Naberte odvahu a opýtajte sa partnera, čo na vás ľúbi najviac. Pravdepodobne vysvitne že vaše chybičky krásy ani nevníma.
●Vráťte sa v spomienkach do čias detstva, keď ste považovali vlastné telo za pekné. Vďaka tomu pochopíte, že hanblivosť je nadobudnutá vlastnosť.
●Položte si otázku – za čo sa najviac hanbíte: príliš malé prsia, hrubé stehná, alebo azda  za vlastnú sexuálnosť? Uverte, že je možné čerpať pôžitok z ukazovania nahého tela a prezerania partnerovho tela.
●Spĺňajte si erotické fantázie. Umožní vám to lepšie spoznať vlastné telo a ovládnuť hanblivosť.
●Nezabúdajte, že mužovi je omnoho ťažšie priznať sa k hanblivosti.
●Naučte sa úprimne rozprávať o svojich obavách. Koľko je v nich prudérnosti, prinesenej z rodičovského domu, pozostatkov z príliš prísnej výchovy alebo stresov každodenného života, či posledných sklamaní?
●Nezabúdajte, že sex je nielen fyzický akt, ale aj duševná intímnosť. Spoločne odhaľujte krásu svojich tiel.
●Urobte z vašej spálne posvätné miesto, ktoré sa vám bude spájať iba so spánkom a sexom. Zaveďte v nej zákaz vážnych rozhovorov a hádok.