Príchodom teplejších jarných dní aktivizujú sa v prírode pre človeka nebezpečné kliešte. Infikovaný kliešť je nositeľom vírusu, ktorý spôsobuje nákazlivé ochorenie s odborným názvom Stredoeurópska kliešťová meningoencefalitída, známy kliešťový zápal mozgu a mozgových blán.

Cyklus aktivity kliešťov sa kryje s vegetačným obdobím našej flóry a trvá až do konca októbra. Odborníci upozorňujú, že v ostatných rokoch sa kliešte aktivizujú podstatne skôr. Jav je predmetom skúmania, pričom existujú názory, že kliešťom prospieva najmä pokles aplikácie ochranných chemických prostriedkov v poľnohospodárstve a lesoch.
     
Nebezpečné ochorenie spôsobené uhryznutím infikovaného kliešťa alebo prenosom vírusu z neprevareného kozieho mlieka sa vyskytuje najmä na juhozápadnom Slovensku, od pohraničnej oblasti Novozámockého a Levického okresu až po Trenčín a Považskú Bystricu na severozápade Slovenska, ale i v regiónoch Bratislavy, Trnavy, Piešťan a Senice s presahom cez rieku Moravu do Českej republiky. K menším ohniskám patria oblasti v okolí Košíc, Humenného, Sniny, Popradu, Rožňavy a ďalšie. K európskym krajinám, v ktorých sa nachádzajú oblasti so zvýšeným výskytom infikovaných kliešťov patria aj Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko a Slovinsko.
    
Liečba kliešťového zápalu mozgu a mozgových blán je komplikovaná a ochorenie patrí k veľkým výzvam pre humánnu medicínu. Hoci je možné aj úplné vyzdravenie, trvalé následky sa prejavujú ako obrny, chronické bolesti hlavy s poruchami schopnosti sústredenia, zníženou výkonnosťou, či depresiami. V 1 až 2 percentách dochádza k úmrtiu pacientov. Ako pri mnohých ďalších ochoreniach s komplikovanou liečbou ponúka veda aj v tomto prípade riešenie v podobe prevencie. Účinnou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je vakcinácia (očkovanie), ktorú čoraz častejšie využívajú ľudia pracujúci vo voľnej prírode rizikových oblastí, poľovníci, rybári, lesníci, hubári, turisti, chalupári a ďalší občania

Copyright©2004 TASR