Keby človek vedel
Autor(ka) : Natália Križova Dátum a čas : 23.3.2001 15:28 Kategória : Poviedky WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...
Marcela bola žena v najlepšom veku. Jej vlasy mali farbu zrelého obilia a oči farbu orieškov. Jej veľké ústa sa neustále mihali v mimických grimasách. Raz to bol smiech, raz úškľabok zúrivosti, inokedy výraz naivity, či zlosť malého dievčatka alebo urazená hrdosť dospelej ženy. Mala neuveriteľný temperament a trošku nevyrovnaný prejav. Jej zrelé telo prahlo po láske a jej duša neustále trpela. Ako speváčka mala za sebou celý rad nevydarených pokusov o lásku a ešte dlhší rad vydarených lások so smutným koncom. Muži jej už vyčítali všeličo. Nikto jej však nemohol vyčítať, že je tuctová.
Momentálne sa zmietala v depresii z nevydarenej lásky. Podrezávať žily sa jej veľmi nechcelo. Takéto pokusy robila len vtedy, keď bolo pre koho. Jej posledná ľúbostná záležitosť bola už takmer zabudnutá a v podstate nemala chuť hľadať niekoho ďalšieho. Vo svojich tridsiatich piatich rokoch sa začínala cítiť ,pre časté striedanie lások, unavená. Napriek tomu jej sexuálna chuť stále stúpala. Už si pomaly ani nepamätala, kedy sa po jej prsiach, stehnách, bokoch, či vlasoch prechádzali mužské ruky. Niežeby nebola príťažlivá, bolo dosť chlapov, ktorí by nedbali „zavesiť“ si jej skalp do zbierky. Vedela však, že nemá chuť nosiť do spoločnosti ďalšieho milenca, s ktorým to opäť nevyšlo. Onania ju už nebavila a tak sa rozhodla, že sa trochu poprechádza. Jarný vzduch so spevom vtáčikov ju určite dokáže naladiť na iné myšlienky. Vybrala sa do parku pri Dunaji a premýšľala. Ako sa však dá premýšľať nad niečím duchovným, keď sa okolo vášnivo bozkávajú a objímajú mladé dvojice, vtáky sa pária a ešte aj stromy sa tvária, že je im do milovania. Sadla si na lavičku a hľadela do vĺn. Utekali rovnako rýchlo, ako ľudský život. Stále vpred, s nezmyselným cieľom vliať sa do mora. „Keby mala aspoň dieťa…“, dumala. V myšlienkach bola ďaleko od miesta . na ktorom sa fyzicky nachádzala. Zo snenia ju vytrhol neznámy hlas. „Môžem si prisadnúť, som váš verný poslucháč?“ Keď zodvihla oči od vôd Dunaja, naskytol sa jej mimoriadne príťažlivý pohľad. Stál pred ňou osemnásťročný chlapec v uniforme napasovanej na svalnatom tele. Bol trochu zavalitý, pritom nie tučný a evidentne veľmi, veľmi silný. Vyžarovala z neho zvláštna živočíšna energia. Navyše sa na ňu spod strapatých vlasov smiali príťažlivé čokoládové oči. Nedokázala nesúhlasiť. Po hodine vedela, že sa volá Jožo, pochádza z malého mestečka, v Bratislave je na vojenčine, vychovala ho babička katolíčka a nikdy nemal dievča. Vedela toho ešte omnoho, omnoho viac a cítila sa ako puberťáčka. Keď sa zodvihla k odchodu, chlapec jej nesmelo navrhol ďalšie stretnutie. Bolo jej to smiešne, ale súhlasila. Takto sa stretávali dva mesiace. Nikdy sa o nič nepokúsil a Marcela začínala mať neodbytný pocit, že ho musí zviesť. Pri posedení v cukrárni mu povedala, že to musia skončiť. Neodporoval, len v jeho očiach sa zračil hlboký zármutok. Keď mu podávala ruku, pošepkal jej do ucha „milujem ťa.“ Týždeň si stále dookola opakovala, že zrelá žena sa nemôže zamilovať do puberťáka, že je to chudobný chlapec bez správneho zabezpečenia, že ešte nevyštudoval, že je smiešna... Po týždni utrpenia z lásky sadla do svojho auta a odviezla sa ku kasárňam. Dohodli si spoločný víkend. Čokoládové oči sa opäť začali usmievať. Keď si ho nakladala do auta pred kasárňami, bola šťastná. Bola dokonca šťastnejšia, ako v čase, keď si ju pred cestou na víkend, nakladal do auta jej zazobaný, ženatý milenec. Vyrazila na diaľnicu. Netušili, aký je cieľ ich cesty, ale napriek tomu sa výborne bavili. Napokon sa rozhodli, že vyskúšajú malý hotelík pri „bezmennom“ jazere, kdesi pánu bohu za chrbtom. Marcela by ani sebe nikdy nepriznala, že ho vybrala pre istotu. Nechcela stretnúť nikoho zo spoločnosti, v ktorej sa bežne pohybovala. Cítila, že Jozefa miluje, ale zároveň si uvedomovala, že by ju čakalo nepochopenie, faloš,odsúdenie a výsmech. Zrelá žena a vojačik… Katastrofa. Počas týchto troch dní sa však nemienila venovať spoločenským traumám. Pri večeri a fľaši vína, sa dozvedela poslednú vec, ktorú o svojom maznáčikovi nevedela. S hanblivým úsmevom na perách jej začal vysvetľovať:„Vieš ja som v podstate veľmi neskúsený, ja som naozaj neskúsený...ešte nikoho som skutočne nemiloval, vždy som chodil do kostola, skrátka NIKOHO SOM EŠTE NEMILOVAL.“ Až po tomto výkriku to pochopila. Bol panic. Nevedela, či sa z toho má tešiť, alebo sa má smiať, alebo… Takúto situáciu si nepamätala ani z čias, keď mala osemnásť ona. Napriek istej dávke zdesenia ho upokojujúco hladkala po ruke. Keď zdolali aj posledné omrvinky tretieho dezertu a dorazili druhú fľašu vína, nastala hodina H. Vydali sa k izbám. Za dverami ostali rozpačito stáť. Jozef k nej strnulo pristúpil a prisal sa k jej perám. Jeho ruky nevedeli, čo robiť. Padli na jej zadok a tam ostali trčať. Keď to začínalo vyzerať, že pri vášnivom bozku v predsieni hotelovej izby spolu zostarnú, začala ho pomaly vyzliekať. Stál ako skamenený. Keď mu stiahla aj poslednú časť odevu, zistila, že ako skamenený stáli dvaja. Pohľad na ich stvrdnutý celok na ňu zapôsobil upokojujúco. Prešla do izby a vyzliekla si tričko aj podprsenku, potom položila jeho ruky na zips svojej sukne. Bol to chápavý chlapec. Rozhorúčenými, trochu rozochvenými rukami z nej stiahol sukňu aj pančušky. Po pár sekundách pred ním stála úplne nahá. Jeho ruky začali hanblivo putovať po jej prsiach. Odrazu sa k nim prisal s razantnou presvedčivosťou. Bradavky jej stvrdli a začalo ju oblievať teplo. Freud mal zrejme pravdu. Deti presne vedia, ako sa prisať k bradavkám a je to veľmi, veľmi vzrušujúce. Dokonca aj s hlavným symbolom sexuality mal pravdu. Ten jeho stál, akoby mu za to platili. Vedela, že príliš skúsenými trikmi by celú hru príliš urýchlila a tak sa obrala o radosť, preto len tak stála. Po dlhých vášnivých bozkoch, ktoré venoval jej bradavkám prešiel k brušku. Keď sa dotkol jej ochlpenia odrazu, akoby doňho udrel blesk. Zložil ju bleskovým útokom na posteľ. Roztiahla nohy v očakávaní besného vniknutia. Skôr, ako k nemu prišlo, pocítila na bruchu teplé vlhko. Jeho udatný hrdina hodinové postávanie dlhšie nevydržal. Skoro sa rozplakal. Položila mu hlavu na vankúš a perami skĺzla k jeho mužstvu. Rozpútala balet vášne. Každý choreograf by ju pochválil. Neprešlo ani päť minút a katastrofa bola napravená. Pritisla ho k posteli a nasadla. Prudko prirazil. Zvieratko v ňom, ktoré cítila pri ich prvom stretnutí, sa prebudilo. Položila si jeho ruky na zadok a začala tanec lásky. Mal zavreté oči a prudko prirážal. Jeho dych bol prerývaný. Prudká vášeň, ktorá z neho vyžarovala bola nákazlivá. Marcela vrtela bokmi a radostne vzdychala. Cítila, že o chvíľu sa utopí vo víre vyvrcholenia. Odrazu jej pohyb ustal. Vychutnávala si jeho spoluprácu a potom jej zrazu vybuchla bomba vo vnútornostiach. Jej pulzujúce vnútro prenieslo tlakovú vlnu ďalej. V tom sladkom momente ešte netušila, že muži na počiatku sexuálneho života sa dokážu milovať skoro stále. Netušila, že si vychutná víkend plný orgazmov vo všetkých možných aj nemožných polohách. A bola tu ešte jedna vec, ktorú netušila. Netušila, že spermia mladého samčeka sa práve vydala na úspešnú cestu za jej zrelým vajíčkom… ©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.