Ak máme chuť na nejakú sladkú pochúťku, máme si z čoho vyberať, pretože pulty slovenských obchodov sú plné rôznych cukroviniek, tyčiniek, bonbónov. Medzi nimi nájdeme aj rôzne orientálne druhy. Patrí k nim napríklad aj chalva. Zo samotného názvu už cítiť exotiku. Už ste sa s ňou stretli?

Pochúťka mnohých tvárí
Túto dobrotu nájdeme medzi tradičnými jedlami rozšírenú od Balkánu až po Indiu. V tejto oblasti ju takmer v každej krajine prezentujú ako vlastnú. Vzhľadom na jej rozšírenie, je len prirodzené, že existuje nielen veľmi veľa druhov a receptúr, ale aj názvov. Ukrýva sa tiež pod slovami halva, halava.

Základnú verziu nájdeme v oblasti Balkánu a Turecka, jej  surovinami sú sezam a med. Pre Grékov je chalva známou cukrovinkou, predáva sa vo väčších kockách. Obľúbená je tzv. Macedónska chalva, ponúka sa na váhu čistá alebo ochutená čokoládou, či orieškami. Zvykom je pofŕkať ju citrónovou šťavou a posypať škoricou. V Grécku existuje možno päť alebo šesť druhov chalvy. Veľmi lákavé sú recepty založené na syrovom základe. Rozšírené sú najmä v severných častiach krajiny. Čerstvé ovčie mlieko sa pomaly ohreje, pridáva sa cukor niekedy aj múka. Zmes sa mieša, príčom nemusí byť hustá, ale pevná.

Aj keď chalvu nájdeme takmer na celom území Grécka, najviac odborníkov sa stotožňuje s tým, že názov a možno aj  jej korene sú v Turecku. V jazyku tejto krajiny slovo chalva, alebo helva, ako sa v tejto oblasti nazýva, predstavuje sladkosť všeobecne. Zmienky o nej v tejto oblasti sú už v 13. storočí. To, že bola v Turecku naozaj obľúbená  je zrejmé aj podľa toho, že v 17. storočí sa turecká elita často zúčasňovala na večierkoch spojených s podávaním chalvy. Chalva je stále v Turecku populárna, stala sa súčasťou tureckej kultúry ako tradičné jedlo, podávané najmä pri narodení alebo smrti človeka.

Aj keď nie je jasné, ako sa toto jedlo alebo jeho názov rozšíril na východ a na juh, do Sýrie, Libanonu, Afganistanu až do Indie, jedna z verzií je, že pochúťku priniesli tureckí emigranti do arabských krajín a odtiaľ sa dostala až do Indie.

Niektoré druhy chalvy v Libanone obsahujú aj syr. Jej najrozmanitejšie recepty sú vraj práve v Indii. Recepty obsahujú ingrediencie podobné ako v Turecku- krupicu, maslo, sezam, ale sú obohatené o hrozienka, mrkvu, kokos, či tekvicu. A vytvárajú nezvyčajné kombinácie.

Zdravá a chutná

Bežne v obchode sa u nás chalva nevyskytuje, ponúkajú ju rôzne obchodíky s racionálnou výživou alebo špecializované predajne. Ak sa s ňou však stretnete, nedajte sa odradiť jej farbou! Zvláštna hnedo-sivo-zelenkastá hmota vás určite prekvapí svojou nezvyčajnou chuťou, zaujímavou štruktúrou, ktorá spôsobuje príjemný pocit na jazyku, ktorému nemôže konkurovať žiadna tyčinka z reklamy.

Vzhľadom na to, že sú v nej obsiahnuté semienka slnečnice alebo sezam, obsahuje aj veľa dôležitých prvkov. Napríklad slnečnicové semiačka sú bohaté na vitamín A, sodík, horčík, draslík, fosfor a železo. Hrozienka, vlašské orechy, arašidy, či pistácie, ktorými je ochutená obsahujú tiež veľa potrebných látok. Je tak zároveň zdravou, ale aj chutnou možnosťou, ako si urobiť posedenie pri čaji, či káve exotickejším.