Trojkráľový večer je bláznivá veselohra – mala by taká byť, pretože aj dvanásta noc, ktorou sa končili vianočné sviatky, bývala v renesančnom Anglicku nocou bláznivo veselou, keď si vraj každý mohol robiť, „čo len chcel“.

V slávnej Shakespearovej komédii Trojkráľový večer sa doslova klame telom – zamieňajú sa dvojčatá Viola a Sebastián, Viola je navyše preoblečená väčšinou za muža a volá sa Cesario – a to všetko len preto, aby na konci vyšla najavo pravda a prišla si na svoje čistá láska.

No renesančné Anglicko nebolo iba krajinou veselých sviatkov, dosť bývalo aj pochmúrnych všedných dní. Kráľovnej Alžbete v čase predpokladanej premiéry (1601) zostávali už iba dva roky života (hlboké vrásky si vraj zakrývala hrubými vrstvami šminiek a dokonca aj do úst si vkladala špeciálnu vypchávku, keď chcela pred poddanými zatajiť vpadnuté líca), ale ešte vždy mala dosť energie, aby vedela kruto trestať rebelantov. Vôbec teda – napriek trojkráľovej tradícii – nebola vhodná doba na to, aby si každý robil, čo si zmyslí.

Tak ako veľa iných Shakespearových hier aj táto sa odohráva mimo Anglicka. Tentoraz na jadranskom pobreží, v Illýrii, a navyše niekoľko verbálnych signálov ju situuje do sveta antických náboženských predstáv. Inak však nielen dikcia, ale aj atmosféra hry je rýdzo anglická. A bodaj by nie keď svoj názov si požičala od anglického sviatku, tej dvanástej noci po Kristovom narodení, totožnej s predvečerom našich Troch kráľov. (Preto sa v prekladoch zaužíval názov Večer trojkráľový, z ktorého sa stal – Trojkráľový večer.)

William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik bude sa o ňom vždy hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Všetky preklady sa opierajú o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

Viac na www.ikar.sk, www.svetknihy.sk.