Inkontinencia moču, t.j. neschopnosť udržať moč, je stále častejšie diskutovaným problémom. Môže k nej však dochádzať z mnohých dôvodov, ktoré sa taktiež – pochopiteľne – liečia rôznymi spôsobmi.

Dôvodom komplikácií môže byť oslabenie svalov, ktoré podopierajú orgány močového ústrojenstva, nadmerne aktívne svaly močového mechúra alebo nepriechodnosť močových ciest, rovnako ako poškodenie nervov v panvovej oblasti (napríklad v dôsledku Parkinsonovej choroby alebo mŕtvice). Príčinou inkontinencie môžu byť aj  vrodené poruchy, prekonané operácie či úrazy panvy.

Odborníci z amerického Národného ústavu pre diabetes a ochorenia tráviaceho traktu a obličiek (National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases, NIDDK) rozlišujú niekoľko základných typov inkontinencie:

· Stresová: Hovoríme o nej vtedy, ak moč uniká pri smiechu, kašli, ohýbaní a podobných aktivitách, ktoré napínajú svaly brucha a spôsobujú tlak na panvové orgány. Ide o najčastejší typ inkontinencie u žien, ktorého príčinou je oslabenie svalov v okolí močového mechúra, ku ktorému často dochádza v dôsledku tehotenstva, pôrodu či prechodu.
· Urgentná inkontinencia, niekedy tiež označovaná ako nadmerne aktívny močový mechúr, sa prejavuje častým nutkaním na močenie a záchvatmi náhlej, veľmi silnej potreby močiť, ktorá môže byť taká naliehavá, že pacient nestihne dôjsť na toaletu včas. Príčinou týchto problémov býva poškodenie nervov v dôsledku niektorých chorôb či operácií. Podľa odhadov má tieto problémy každý piaty Američan nad 40 rokov.
· Zmiešaná inkontinencia predstavuje kombináciu niekoľkých typov problémov, najčastejšie stresovej a urgentnej inkontinencie. 
· Pretekajúca inkontinencia sa prejavuje tým, že sa močový mechúr vyprázdňuje nedokonale, a preto sa občas postupne naplní a jednoducho pretečie. Tento typ inkontinencie sa vyskytuje najčastejšie u mužov, jeho príčinou býva prekážka, ktorá bráni normálnemu odtoku moču (napr. zväčšená prostata).
· Funkčnou inkontinenciou sú postihnutí tí, ktorí majú problém dostať sa v prípade potreby na toaletu z dôvodu fyzických komplikácií, napríklad artritídy, alebo z dôvodu duševnej poruchy, napríklad Alzheimerovej choroby.

Vzhľadom na rozmanitosť prejavov a príčin inkontinencie,  vyzývajú odborníci pacientov predovšetkým k jednej veci:  Ak máte problémy, vyhľadajte lekára, ktorý presne zistí povahu vašich problémov a môže vám odporučiť optimálnu liečbu.

Pri inkontinencii ochránia sexi nohavičky

Pre množstvo žien, ktoré trpia inkontinenciou moču, môže byť nepríjemné nosiť bežné inkontinentné pomôcky: vložky bývajú nepohodlné a môžu sa pri aktívnom pohybu zdeformovať, unisex plienkové nohavičky zase bývajú neforemné a svojím vzhľadom „nesympatické“. Ženám, ktoré „dospelé pampersky“ odmietajú alebo s nimi nie sú spokojné, by mohli byť vhodnou alternatívou nové nohavičky, ktoré boli nedávno uvedené na severoamerický trh. Volajú sa Poise Panty, pričom „poise“ znamená „duševnú rovnováhu,“ ale taktiež „elegantné držanie tela.“

Táto novinka, určená ženám, ktoré trpia miernou až strednou inkontinenciou, sa snaží byť čo najpodobnejšou bežnému spodnému prádlu: nohavičky majú priliehavý pás a sú ladené do levanduľovej farby. Výrobca dúfa, že si jeho nový produkt zákazníčky obľúbia; potenciálnych záujemkýň by pritom nemalo byť málo – podľa odhadov môže mať problémy s únikom moču každá štvrtá žena vo veku nad 40 rokov. Uskutočnené výskumy ukázali, že asi 70 percent žien, ktoré majú problémy s udržaním moču, by si takéto nohavičky  kúpilo. K dispozícii ich budú mať čoskoro vo väčšine obchodov, v oddeleniach venovaných zdraviu a kráse.
Ktorý liek proti inkontinencii je najlepší?

Prestížny zdroj medicínskych informácií Cochrane Database of Systematic Reviews sa nedávno pokúsil analýzou doterajších štúdií určiť, ktorý z liekov proti inkontinencii je najlepší. Zamerali sa na niekoľko medikamentov, ktoré sa podávajú pacientom s nadmerne aktívnym močovým mechúrom. Tento problém sa prejavuje náhlymi sťahmi mechúra, ktoré môžu vyústiť až do pomočenia. V súčasnosti existuje päť liekov, ktoré sú proti týmto problémom predpisované: tolterodín, oxybutynín, a novšie trospium, darifenacín a solifenacín. Štúdie, ktoré umožňovali podrobnejšie porovnanie, boli k dispozícii iba pre prvé dva lieky.

Odborníci vychádzali z analýzy 49 porovnávacích výskumov, ktoré využívali princíp náhodného výberu pacientov do jednotlivých skupín. Nebolo však možné zhodnotiť, aký majú jednotlivé lieky dopad na kvalitu života pacientov, nakoľko sa ňou zaoberali iba štyri výskumy, ktoré ale nebolo možné efektívne porovnávať. Čo teda vedci zo štúdií dokázali vyvodiť?

· V účinkoch nie je medzi tolterodínom a oxybutynínom významný rozdiel; tolterodín bol spojený s menším výskytom nežiaducich účinkov (sucho v ústach) a s menším percentom účastníkov štúdií, ktorí kvôli týmto účinkom liečbu prerušili.
· U tolterodínu sa ukázalo, že štandardná základná dávka lieku (2 mg) prináša podobné zlepšenie inkontinentných problémov ako dávky vyššie (4 mg) a nižšie (1 mg); väčšie dávky lieku (2 mg, 4 mg) však boli spojené  s rastom rizika výskytu nežiaducich účinkov.
· Tolterodín i oxybutynín majú aj špeciálnu formu, pri ktorej dochádza k pozvoľnému uvoľňovaniu účinnej látky. I napriek tomu, že z dostupných údajov nebolo možné získať štatisticky významný údaj o tom, či sú pozvoľna uvoľňované verzie účinnejšie ako tie štandardné, celkovo boli u pozvoľna uvoľňovaných liekov menej časté problémy so suchom v ústach.
· Pri porovnaní medzi „predĺženými“ verziami obidvoch liekov sa ukázal ako vhodnejší tolterodín, ktorý menej často spôsoboval sucho v ústach; tento nepríjemný účinok však nemal oxybutynín, aplikovaný v podobe náplasti.

Čo teda autori na základe získaných zistení vyvodzujú? Z dôvodu nižšieho výskytu nežiaducich účinkov by mohol byť pre pacientov vhodnejší tolterodín, prípadne verzia ktoréhokoľvek lieku s pozvoľným uvoľňovaním. U tolterodínu by taktiež mohla byť dostatočná dávka 1 mg, ktorá je účinná, ale menej často spôsobuje nepríjemné sucho v ústach. Je škoda, že doteraz uskutočnené štúdie neumožňujú porovnať lieky s ohľadom na kvalitu života, náklady na liečbu či dlhodobé účinky liečby, a že nemohli byť zahrnuté i novšie lieky proti inkontinencii.

Proti inkontinencii novou pomôckou

Vedci v Royal Melbourne Hospital v Austrálii sa chystajú vyskúšať novú metódu, ktorá môže pomôcť pacientom trpiacim inkontinenciou moču. Ide o postup, ktorý kombinuje dve základné techniky: transplantáciu svalového tkaniva a elektrickú stimuláciu.
Pacientom sa pri novom postupe okolo močovej trubice implantuje tkanivo, ktoré je vypestované z jeho vlastných buniek. Tkanivo vytvorí akýsi umelý zvierač trubice, ktorého ovládanie je možné pomocou externého ovládača. Malú škatuľku, ktorá vysiela elektrické impulzy, v tele drží tkanivo, ovládanie má plne v rukách pacient: Za normálnych okolností je zvierač stimulovaný, a teda stiahnutý; ak sa tok elektrických impulzov preruší, zvierač sa uvoľní a pacient sa môže vymočiť. Aj keď je zatiaľ predčasné hodnotiť význam novej pomôcky, lekári  sú pomerne optimistickí a dúfajú, že sa kvalita života u pacientov s touto pomôckou môže významne zlepšiť.