Ak Vaše dieťatko presiahne hmotnosť 6000 g a pretrváva u neho pocit hladu aj po vypití 900 - 1000 ml mlieka za deň - to je spravidla v období medzi 4. – 6. mesiacom veku  – je čas na zaradenie príkrmov. V tejto dobe už mlieko nestačí pokrývať požiadavky dieťaťa na energiu a niektoré bioaktívne látky a preto ich zvýšenie zabezpečíte doplnením jedálnička príkrmom.

Aké príkrmy sú ale vhodné? Máme zvoliť ovocie či zeleninu? Je lepšie vyrobiť príkrm v domácej kuchyni alebo radšej nakupovať v obchodoch? Množstvo mamičiek si určite kladie tieto  otázky …

Najskôr pár slov o tom, čo by príkrm mal obsahovať a aký je jeho význam pre dieťa.
Ako prvé sa podáva pyré pripravované z ovocia alebo zeleniny a to vždy len z jedného druhu. Koncom prvého mesiaca prechodového obdobia sa začínajú podávať príkrmy mäsovo-zeleninové. Denne je tak nahradená 1 mliečna porcia 150 – 200 g príkrmu.

V priebehu 2. mesiaca prechodového obdobia zaraďujeme ako druhú dennú dávku ovocno-mliečny príkrm, kde mliečnu zložku tvorí jogurt. Podávaním príkrmov pokryjeme nielen zvýšenú požiadavku na prísun energie a bioaktívnych látok, ale súčasne i potrebu zaradenia vlákniny do stravy.

V priebehu 6. mesiaca je obvykle zavádzaný do stravy ďalší príkrm vo forme mliečnych cereálnych kaší. Cereálna zložka môže byť buď samotná, alebo v kombinácii s ovocím či zeleninou. Prírodné ovocné šťavy sa odporúčajú podávať - v prípade zvýšenej potreby tekutín - najskôr v priebehu 5.mesiaca veku.

Z hodnotenia bilancie našej súčasnej výživy vyplýva rada deformácií, z ktorých najzávažnejšou je nízky prísun vlákniny, vápnika, horčíka, fluóru, selénu, vitamínu C a karoténov. Takisto prísun vitamínu D - kalciferolu a vitamínu E - tokoferolu je nedostatočný. Z hľadiska straty pohybovej aktivity, následného znižovania energetického príjmu a prudkého nárastu psychickej záťaže vzniká potreba zvyšovania týchto zložiek vo výžive. Priestor pre nápravné opatrenia poskytuje obohacovanie výživy, ktorá je zásadnou podstatou potravín pre špeciálnu výživu, prípadne potravín pre špeciálne lekárske účely.

Parametre pre vývoj a uplatnenie týchto tzv. „funkčných potravín“ sú zakotvené v našej legislatíve a vychádzajú z noriem Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu známu pod skratkou ESPGHAN. Tieto potraviny sú vo vyspelých krajinách uvádzané na trh pod označením Designerfoods Pharmafoods Foods suplement, spravidla pod súborovým názvom Nutriceutiká. Vo všetkých súčasných výživových odporúčaniach sa zdôrazňuje potreba zvyšovať podiel zeleniny a ovocia v našej výžive.

Priemyselne pripravené zeleninové a ovocné príkrmy, akým sú napríklad príkrmy SUNÁREK od spoločnosti Hero, sú obohatené deficitnými výživovými zložkami a predstavujú optimálnu súčasť výživy nielen pre obsah týchto výživových, ale súčasne i pre obsah funkčných (nestráviteľných) látok, reprezentovaných predovšetkým nerozpustnou  vlákninou. Sem patrí  celulóza a hemicelulóza zeleniny a pektín ovocia. Tieto tzv. balastné látky podporujú črevnú peristaltiku, znižujú riziko intoxikácie škodlivinami a optimalizujú metabolické procesy. Je málo známe, že pektín prispieva k prevencii zubného kazu, k prevencii hernie (pruhu) a optimalizuje metabolické procesy. Ochranné účinky sa prisudzujú takisto niektorým oligosacharidom ovocia a zeleniny, ktoré sa zaraďujú medzi tzv. rozpustnú alebo tekutú vlákninu. Tá je u ovocia a zeleniny zastúpená hlavne stachyózou, rafinózou a maltózou, ktorá vzniká rozkladom škrobu v zrejúcich plodoch. Tieto sacharidy sa nerozkladajú v tenkom čreve, ale sú čiastočne fermentované až v hrubom čreve, kde sa ich metabolity stávajú živinami pre fyziologickú, t.j. zdraviu prospešnú mikroflóru. Táto skupina sacharidov sa označuje tiež aj pomenovaním prebiotiká.

Medzi fyziologicky prospešné kmene patria laktobacily a bifidobaktérie, ktoré osídľujú hrubé črevo. Tieto kmene produkujú kyselinu mliečnu, ktorá znižuje pH prostredie a spomaľuje rast škodlivej a hnilobnej mikroflóry. Na potláčaní nežiadúcej mikroflóry sa laktobacily a bifidobaktérie podieľajú aj tvorbou ďalších organických kyselín, najmä octovej a jablčnej, tvorbou peroxidu vodíka a lysozýmu  - enzýmu so schopnosťou rozpúšťať bunkové membrány.

Ďalším účinným mechanizmom ochrannej črevnej mikroflóry je schopnosť priľnutia na črevnú stenu, ako aj schopnosť vytvárania konkurenčného prostredia škodlivej mikroflóre. Schopnosť priľnutia je aj podstatou  schopnosti laktobacilov a bifidobaktérií, ktorých kolónie sa mechanicky zachytávajú na črevné výstelky pomocou slizovitých látok, ktoré vznikajú čiastočným rozkladom vlákniny, ako sú napríklad prebiotiká. V súčasnej dobe sa skúmajú aj možnosti použitia prebiotík k zmierňovaniu prejavov ďalších ochorení.

Je všeobecne málo známe, že zelenina je podstatne výraznejším zdrojom bioaktívnych látok ako ovocie. Obsah vápnika a fosforu v zelenine je takmer dvojnásobný a významne vyšší je aj obsah zinku, horčíka a mangánu. Obsah síry je takisto rádovo vyšší. Obdobne je tomu aj pri vitamínoch. Obsah betakaroténu - teda provitamínu A je až dvojnásobný, výrazne vyššia je i hladina kyseliny askorbovej, tokoferolu a vitamínov skupiny B. Obsah vlákniny dosahuje vysoké hodnoty - až 4 g na 100 g zeleniny. Tepelný zásah pri priemyselnom spracovaní zeleniny a ovocia nepoškodzuje obsah minerálov, stopových prvkov a vlákniny, skôr naopak - prispieva k ich uvoľneniu.

Významná je aj voda prítomná v zelenine a v ovocí, ktorá prispieva k dodržiavaniu pitného režimu. Voda je obzvlášť hodnotná ako nositeľ rozpustných látok a jej osmotický tlak je blízky osmotickému tlaku telových tekutín. Veľký význam má takisto podiel flavonoidov, ktoré patria k silným antioxidantom. Antioxidanty výrazne pôsobia proti upchávaniu ciev a pomáhajú v prevencii kardiovaskulárnych ochorení.

Aromatické látky a prírodné farbivá, najmä v ovocných a zeleninových šťavách, sú nositeľmi priaznivých senzorických vlastností. Nové vedecké poznatky zároveň prinášajú nové pohľady na niektoré tradičné i netradičné druhy zeleniny a ovocia, čo umožňuje širokú priemyselnú výrobu príkrmov s vysokou nutričnou a úžitkovou hodnotou. Zaujímavé poznatky uvádza literatúra napríklad pri výskyte karotenoidu lykopénu (látky s vitamínovou aktivitou retinolu) v paradajkách. Nutrične zaujímavá je aj kukurica, ktorej tuková zložka je bohatá najmä na kyselinu linolénovú. Nutrične najzaujímavejšou je však brokolica, ktorá má najvyšší obsah vápnika, dosahujúci hodnoty až 110 mg na 100 g.

Novým prístupom pri príprave zeleninových a mäsovo-zeleninových príkrmov je ich obohacovanie kaseínom, syrom a kvasnicovým extraktom. Kaseín poskytuje všetky nevyhnutné esenciálne aminokyseliny v optimálnom pomere a dopĺňa tak aminokyselinové spektrum rastlinných bielkovín. Hlavnou zložkou syra je hydrolyzovaná mliečna bielkovina. Mliečny tuk prispieva k využitiu vitamínov rozpustných v tukoch a kvasnicový extrakt je nositeľom vitamínov skupiny B. Syr a kvasnicový extrakt zvýrazňujú senzorické vlastnosti príkrmu. Mliečna zložka prispieva k dosiahnutiu hladkej konzistencie príkrmu.

A aká je rada mamičkám pri výrobe príkrmov? Majú pokračovať v trende svojich mám a babičiek a príkrmy vyrábať doma, alebo sa vydať modernou cestou a príkrm kupovať?

Je potrebné zdôrazniť, že príkrmy špičkovej kvality zodpovedajúce požadovaným parametrom, nie je možné pripraviť v domácnosti. Moderný priemysel totiž používa postupy, ktoré nie je možné v kuchynskej príprave aplikovať. Ide najmä o antibakteriálnosť prostredia, mikrobiálnu filtráciu vzduchu, bakteriálnu neškodnosť vody, mikrobiálnu filtráciu štiav a nálevov, antiseptické plnenie a odstraňovanie kyslíka v obaloch.

Takisto moderné sterilizačné metódy, za presne stanovených parametrov, sa nedajú realizovať bez relevantných špeciálnych zariadení. Na sterilizáciu obilnej zložky sa používa tzv. „varná extruzia“, kde je dosahované vysoké, krátkodobé zahrievanie pomocou kombinácie strižných síl a vysokých tlakov. Ich prednosťou nie je len dokonalý sterilizačný efekt, ale aj zvýšená stráviteľnosť a konzistencia obilných potravín. Najzásadnejším predpokladom získania vysokej nutričnej, hygienickej a senzorickej hodnoty týchto prípravkov je výber suroviny a prísna kontrola všetkých etáp výrobného procesu.

Zárukou dosiahnutia všetkých stanovených parametrov je potom vlastný schvaľovací proces. Akékoľvek prípravky pre dojčenskú výživu a výživu pre batoľatá, uvádzané na trh spoločnosťou Hero, sú podrobené testovaniu štátnou hygienickou službou a klinickým skúškam pod vedením Českej pediatrickej spoločnosti.

Na záver je všetkým mamičkám potrebné pripomenúť, že výživa batoliat má zaistiť nielen zodpovedajúci prísun živín a potrebných zložiek výživy, ale zároveň vytvoriť aj zdravé výživové návyky bábätiek.

Doc. Ing. Miroslav Dědek, DrSc.
Odborník pre detskú výživu