Trochu štatistiky
Srdcovo-cievne choroby sú najčastejšou príčinou smrti a majú najvýznamnejší negatívny vplyv na chorobnosť a úmrtnosť populácie vo väčšine európskych krajín. Slovenská republika patrí medzi štáty s najvyšším výskytom srdcovocievnych ochorení na svete, pričom na tieto ochorenia umiera každoročne 53 – 54 percent obyvateľstva.

Význam cholesterolu

Najväčšia časť srdcovocievnych ochorení je zapríčinená aterosklerózou. K najvýznamnejším rizikovým faktorom aterosklerózy patrí vysoká hladina cholesterolu v krvi (spolu s vysokým tlakom krvi a fajčením). Cholesterol sa takto stal novodobým "strašiakom" a najsledovanejšou molekulou v ľudskom tele. Za jeho výskum sa doteraz udelilo viacero Nobelových cien. Mnohé vedecké štúdie preukázali jednoznačný vplyv znižovania koncentrácie cholesterolu v krvi na pokles chorobnosti a úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia a výskyt srdcového infarktu.

Keď sa našli dva cholesteroly

Ak by sme mali posúdiť úlohu cholesterolu v ľudskom organizme, musíme konštatovať, že cholesterol je pre ľudský organizmus nenahraditeľnou látkou, bez cholesterolu nie je možný život. Je zložkou každej bunky ľudského tela, slúži na tvorbu niektorých hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín. Veľkým pokrokom bolo rozlíšenie cholesterolových frakcií na LDL - cholesterol (tzv. zlý cholesterol) a HDL - cholesterol (tzv. dobrý cholesterol). Ukázalo sa, že riziko srdcovo-cievnych chorôb významne súvisí najmä s hladinou LDL - cholesterolu, to znamená, že LDL- cholesterol je hlavnou látkou potrebnou  pre vznik aterosklerózy.

Optimálna hladina celkového cholesterolu u dospelého človeka by nemala presiahnuť 5 mmol/l. Za zvýšenú hladinu cholesterolu sa považuje hodnota od 5 do 6 mmol/l. Hodnoty nad 6 mmol/l sa považujú za vysoké. Každý človek by mal poznať svoju hladinu cholesterolu a ak ju nepozná, mal by si ju dať vyšetriť.

Čo robiť v prípade zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi?

Lekárske výskumy dokázali, že udržanie, resp. dosiahnutie optimálnych hladín cholesterolu znamená vyhnúť sa úplne alebo oddialiť vznik závažných srdcovo-cievnych chorôb, predĺžiť si život a významne si zlepšiť kvalitu života.

Pre populáciu ako celok sa javí ako najvýhodnejšia a  najúčinnejšia cesta nefarmakologického znižovania hladiny cholesterolu, predovšetkým úpravou faktorov životného štýlu. Kľúčovú úlohu tu zohráva úprava stravovania a zvýšenie telesnej aktivity spolu so znížením telesnej hmotnosti. Je dokázané, že výživa má spomedzi všetkých faktorov životného štýlu na ľudské zdravie najvýznamnejší vplyv najmä preto, že pôsobí na organizmus komplexne a celoživotne.

Hladinu celkového a „zlého“ LDL cholesterolu v krvi zvyšuje najmä príjem niektorých tukových látok v potrave – a to najmä príjem nenasýtených trans - mastných kyselín a nasýtených mastných kyselín. Konzumácia cholesterolu v potrave ovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi menej významne, ale aj napriek tomu by denný príjem cholesterolu v potrave nemal presiahnuť 300 mg. Treba zdôrazniť, že cholesterol sa vyskytuje výlučne v potravinách živočíšneho pôvodu.

Na druhej strane sa v potrave nachádzajú niektoré látky, ktoré pomáhajú hladinu cholesterolu v krvi znižovať. K takýmto látkam patria napríklad fytosteroly alebo rastlinné steroly, ktoré majú podobnú štruktúru molekuly ako živočíšny cholesterol a vďaka tomu účinne blokujú vstrebávanie cholesterolu z čreva. Veľmi účinne znižuje vstrebávanie cholesterolu aj vláknina (nachádza sa najmä v strukovinách, hubách, celozrnných obilninách, ovocí, zelenine). Osobitne priaznivý vplyv na hladiny tukových látok v krvi majú aj nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú hlavne v rastlinných olejoch, mastných rybách, orechoch a pod.

K všeobecným výživovým odporúčaniam patrí konzumácia pestrej a vyváženej stravy, t.j. primerané množstvo z každej hlavnej skupiny potravín na zabezpečenie príjmu všetkých živín, minerálov a vitamínov, pričom celková energetická hodnota potravy by mala zabezpečiť udržanie normálnej telesnej hmotnosti. Odporúča sa zvýšiť konzumáciu rýb (2- až 3-krát týždenne), čerstvého ovocia a zeleniny (najmenej 5 porcií denne), cereálií a celozrnných produktov (najmenej 3 porcie denne), nízkotučných mliečnych výrobkov (mimoriadne vhodné sú kyslomliečne výrobky, tepelne neupravená bryndza) a chudého mäsa a zameniť príjem nasýtených tukov a trans-mastných kyselín nenasýtenými tukmi rastlinného pôvodu.

A ako si môžeme zvýšiť „dobrý“ HDL - cholesterol?

Predovšetkým pravidelnou každodennou (alebo temer každodennou) aeróbnou pohybovou aktivitou vytrvalostného typu v trvaní 45 – 60 minút denne. K najvhodnejším pohybovým aktivitám patrí napr. rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie, beh, beh na lyžiach a pod. Výber je potrebné prispôsobiť veku a zdravotnému stavu, ale platí, že akýkoľvek pohyb je lepší než žiaden. Naopak, HDL - cholesterol si znižujeme najmä sedavým spôsobom života a fajčením. Nižšie hladiny HDL - cholesterolu majú aj obézni a diabetici.

Zdroj. www.florastranky.sk