Telesná teplota nám udáva dôležité informácie o celkovom zdravotnom stave dieťaťa. Mnohé choroby sa prejavujú zvýšenou teplotou až horúčkou, iné naopak poklesom teploty. Zvýšená teplota nie je choroba, ale upozorňuje na iné ochorenie alebo poruchu organizmu, na vírusovú alebo bakteriálnu infekciu.

Priemerná telesná teplota je od 36,5 do 37°C. Mierne zvýšená teplota je od 37,5 do 38°C a nazýva sa subfebrilita. Ľahká horúčka je od 38 do 39°C. Vysoká teplota je nad 39°C.

Telesná teplota v priebehu dňa kolíše až o 2 °C a jej nameraná hodnota závisí od miesta merania. Najnižšia býva okolo polnoci a najvyššia okolo 17-tej hodiny. Pri mierne zvýšenej teplote do 38,0 °C nepodávame antipyretiká (lieky na znižovanie teploty). Dbáme na dostatočný prísun tekutín a opakovaným meraním teploty sledujeme jej vývoj. Pri ľahkej horúčke nad 38 °C začíname liečbu antipyretikami. Ovplyvňujú ju rôzne faktory, ako je vonkajšia teplota, vek, stres, spánok, hormóny a telesná aktivita.

Znižovanie teploty u dospelých
 U dospelých nie je potrebné znižovať teplotu, ktorá nepresiahne 37,5 °C. Pri vyššej teplote sa odporúča najprv aplikovať fyzikálne metódy znižovania teploty, napríklad sprchovanie vlažnou vodou každých 20 minút.

Znižovanie teploty u detí
Do 10. roku života dieťaťa nepodávame kyselinu acetylsalicylovú. Poznáme ju ako Acylpyrín a  Superpyrin. Pre deti je určený paracetamol a ibuprofen. Paracetamol je účinná látka v rôznych prípravkoch pod názvom Paralen, Panadol. Ibuprofen je účinná látka v prípravkoch pod názvom Ibalgin, Brufen. Tieto látky sú v rôznej liekovej forme: tablety, čapíky, sirupy.

Ak má dieťa hnačku, podáme mu tabletku alebo sirup. Ak dieťa vracia, podáme mu čapík. Musíme dávať pozor, aby sme nepodali naraz celodennú dávku lieku. Aj antipyretiká môžu dieťa otráviť pri predávkovaní. Treba si pozorne prečítať dávkovanie antipyretík v príbalovomletáku.

Ak horúčka nad 39,0 °C napriek podaniu antipyretika do 30 minút neklesne, začneme teplotu zrážať pomocou vlažnej vody, sprchy alebo zábalu.

Ako správne zrážať telesnú teplotu pri horúčke:
1. Plienku alebo uterák namočíme vo vlažnej vode.
2. Obtočíme hrudník dieťaťa od podpazušia po dolný okraj rebier.
3. Neschladzujeme bruško, nohy, ruky. Pri schladzovaní rúk a nôh by sme mohli vyvolať periférny šok.
4. Zábaly vymieňame približne po 5 minútach.
5. Snažíme sa vždy po 10-15 minútach teplotu premerať.
6. So zábalmi alebo sprchou skončíme po poklese teploty na 38,5 °C.

Sprchu majú niektoré deti radšej, pretože to berú ako kúpanie. Použijeme vlažnú, nie studenú vodu. Teplotu zrážame pomalšie, nie prudko. Je dôležité dbať na dostatočný príjem tekutín, ktorý sa prejaví v močení. Je potrebné dieťa prebaľovať každé 2 – 3 hodiny a vedieť, koľko hodín nemočilo.

Ak má dieťa teploty, je dôležité, aby bola v miestnosti primeraná teplota. Miestnosť nesmie byť prehriata, musí byť dobre vetraná. Dieťa s horúčkou prikryjeme len ľahko, aby sa ešte viac neprehrialo. Ak dieťa pri horúčkach odmieta jedlo, nenútime ho. Dbáme však na to, aby prijalo dostatok tekutín.

Kedy navštíviť lekára
1. Ak sa horúčka dostaví u dieťaťa mladšieho ako 4 mesiace.
2. Ak pretrváva teplota nad 39,0 °C a nepomáhajú antipyretiká ani zábaly u detí mladších ako 6 rokov.

Rodičia sa pomerne často dopúšťajú jednej chyby pri liečbe horúčky. Dieťa má napríklad 39 °C. Lekár naordinuje antipyretiká a pre angínu aj antibiotiká. Mnohé matky si myslia, že antibiotikum je silnejšie a podajú iba to. Divia sa, že teplota neklesá. Antibiotiká zaberajú až po 2 – 3 dňoch. Nie sú určené na zrážanie teploty.
Pri meraní teploty musíme byť vždy opatrní, aby nedošlo k poraneniu dieťatka napríklad zalomením teplomeru v konečníku alebo v podpazuší. Dnes si zvykáme i na teplomery digitálne, ktorými teplotu odmeriame rýchlejšie a bezpečnejšie. Digitálne teplomery však majú v porovnaní s ortuťovými aj ďalšie výhody. Meranie nimi je spoľahlivé a vďaka veľkému displeju pohodlné. Nezanedbateľná je aj možnosť zapamätania si poslednej nameranej hodnoty. Ortuťové teplomery predstavujú aj záťaž pre životné prostredie a postupne sa stanú minulosťou- Európska únia už pripravila zákaz ich predaja, ktorý sa bude uplatňovať postupne v jednotlivých krajinách.

V prípade poškodenia alebo rozbitia teplomeru predstavujú ortuťové teplomery vystavením pôsobeniu ortuti vdýchnutím jej pary a absorpciou cez pokožku vážne zdravotné riziko. Spoločnosť HARTMANN–RICO venuje veľkú pozornosť vývoju funkčných a presných digitálnych prístrojov na meranie teploty. Digitálne teplomery umožňujú bezpečné a presné meranie teploty v ústach, konečníku či v podpazuší. Pacient nemusí zdĺhavo čakať na výsledok merania, výsledok je presný a ľahko čitateľný na displeji a teplota je zmeraná s presnosťou na desatinu stupňa. Niektoré druhy sú aj vodotesné a antialergické.

Meranie v ústnej dutine
 Jednoduchá metóda, pri ktorej dochádza k miernemu skresleniu nameraných hodnôt. Špičku teplomera je potrebné vložiť naľavo alebo napravo od uzdičky jazyka tak, aby bola v pokoji a neustále v kontakte so sliznicou. Pri zlom umiestnení môže byť odchýlka až 1 °C. Nesprávne hodnoty môžu vzniknúť, keď meraniu predchádzalo prijímanie studených alebo teplých nápojov a pokrmov (min. 30 minút pred začiatkom merania), pri žuvaní, fajčení alebo vdychovaní vzduchu pri nízkej okolitej teplote.

Rektálne meranie
 Patrí k najpresnejším, pretože vykazuje najmenší rozptyl nameraných hodnôt. Metóda je obzvlášť vhodná na sledovanie priebehu horúčky, meranie bazálnej teploty a meranie pri nízkej okolitej teplote, pri zápale v okolí úst a u malých detí. Pre správne meranie sa špička zavádza 1,5 cm do análneho otvoru.

Meranie v podpazuší
 U dospelých sa teplota v porovnaní s rektálnym meraním značne líši a preto sa odporúča iba na orientačné meranie. Pri predĺžení času merania na 5 minút je možné získať presné údaje. Meracia špička sa umiestni zospodu do najhlbšieho a najteplejšieho miesta podpazušnej jamky a ruka sa pevne priloží tak, aby bol teplomer fixovaný a chránený pred teplotou okolia.

Najvhodnejšie spôsoby merania telesnej teploty u detí
U najmenších detí meriame teplotu v konečníku. Ešte pred vybraním teplomeru z konečníka odpočítame od nameranej hodnoty v prvom polroku veku dieťaťa 0,5 °C, v druhom polroku odpočítame 0,7 °C. Pred zavedením do konečníka natrieme koniec teplomeru olejom, po odmeraní teploty teplomer umyjeme vodou a mydlom. U väčších detí meriame teplotu v podpazuší. Dbáme na správne umiestnenie špičky teplomeru v strede podpazušia.