Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktorým na Slovensku trpí 10 až 15 tisíc ľudí. Po šesťdesiatke sa týka jedného človeka zo sto. Postihuje rovnako mužov aj ženy, zvyčajne vo veku 40 - 65 rokov, len výnimočne sa objaví pred 20. rokom života a z neznámych dôvodov postihuje viac nefajčiarov ako fajčiarov. Jej príčinou je degenerácia alebo deštrukcia tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a kontrolu pohybov. Presnejšie - v určitých oblastiach mozgu dochádza k postupnému pomalému odumieraniu mozgových buniek, ktoré produkujú dopamín. Degeneratívne zmeny nemožno zastaviť, možno však spomaliť rýchlosť, ktorou choroba postupuje. Liečba môže predĺžiť život pacienta až o 30 rokov.

V posledných rokoch svitá postihnutým nová nádej, pretože sa nesú v znamení rôznych objavov. Zaznamenali sme významné pokroky v zistení príčin vzniku tejto choroby, ale aj v oblasti nových spôsobov jej liečby. Parkinsonova choroba ako dlhodobé chronické ochorenie centrálneho nervového systému však naďalej vo veľkej miere ovplyvňuje život pacientov a ich rodín.

Príznaky
Rozdeľujeme ich na primárne a sekundárne. Pre stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby sa musia u pacienta vyskytovať aspoň dva primárne príznaky.

Primárne príznaky
1. TRAS – mimovoľný rytmický pohyb častí tela. Je najcharakteristickejším prejavom Parkinsonovej choroby a u troch štvrtín pacientov býva zároveň aj prvým. Najčastejšie sa vyskytuje na rukách, je pravidelný (frekvencia 4 – 6 pohybov za sekundu) a objavuje sa zvyčajne v pokoji, v spánku vôbec. Intenzitu trasenia zvyšuje psychický stres, úzkosť, napätie. Postupuje z prstov jednej ruky postupne na druhú polovicu tela.
2. SVALOVÁ STUHNUTOSŤ – svaly postihnutej končatiny sú aj v pokoji napnuté a kladú odpor pri akomkoľvek pohybe. Pohyb pôsobí trhane, čo je dôsledkom trvalého zvýšenia pokojového svalového tonusu.
3. POMALÝ POHYB – spomalené a nekompetentné pohyby, problémy s ich začiatkom. Prejavuje sa to ťažkosťami pri chôdzi, ovplyvňuje to aj prehĺtanie. Ide o jeden z najobmedzujúcejších príznakov Parkinsonovej choroby.
4. NESTABILITA – strata rovnováhy, neistota pri zmene polohy a pri státí.

Sekundárne príznaky
1. PORUCHY CHÔDZE – kroky sa skracujú, typická je šúchavá chôdza. Chýbajú prirodzené kývavé pohyby rúk, otáčanie je sťažené. V neskorších štádiách choroby sa môže objaviť až tzv. zamrznutie, teda neschopnosť urobiť čo i len krok.
2. PORUCHY PÍSMA – zmenšujúci sa, až nakoniec úplne nečitateľný rukopis.
3. PORUCHA REČI – podobne ako porucha písma, aj reč je ovplyvnená svalovou stuhnutosťou a pomalosťou pohybov - býva tichá a monotónna, postihnutý máva problémy s tvorbou slov
4. ZMENA MIMIKY - neprítomný alebo stále rovnaký výraz tváre bez emocionálnych prejavov a žmurkania – tzv. maskovitá tvár
5. STRATA ČUCHU – jeden zo skorých príznakov, ktorý býva často vzájomne prepojený so stratou chuti – spoločne môžu viesť k nechutenstvu a tým aj k výraznému úbytku na váhe
6. DEPRESIA – najčastejšia psychická porucha pri Parkinsonovej chorobe, ktorá sa prejavuje celkovým poklesom záujmu o okolie, poruchami spánku, únavou, smútkom

Sprievodné ťažkosti
- zvýšené slinenie – príčinou nie je zvýšená tvorba slín, ale sťažené prehĺtanie
- problémy s prehĺtaním – kvôli zlej pohyblivosti jedenie výrazne zvyšuje nebezpečenstvo zabehnutia potravy do dýchacích ciest so všetkými potenciálnymi rizikami, ktoré prináša. Ťažkosti s prehĺtaním môže komplikovať aj užívanie väčšieho množstva liekov. Pacienti s Parkinsonovou chorobou majú zväčša znížený pocit hladu, čo spolu s problémami s prehĺtaním, stratou chuti a čuchu môže viesť k rapídnemu úbytku na hmotnosti.
- časté močenie – táto potreba je spôsobená zvýšenou aktivitou svalstva močového mechúra. U mužov sa tento problém niekedy kombinuje aj so zväčšením prostaty a spravidla trápi pacientov najviac v noci, čo ich značne obťažuje.
- zvýšené potenie – predovšetkým v štádiách, kedy prestávajú účinkovať lieky a zhorší sa aj hybnosť (takzvané štádium „OFF“).
- riziko pádov – predstavuje závažný problém v pokročilejších štádiách Parkinsonovej choroby. Časté pády môžu viesť k zlomeninám a iným vážnym poraneniam. Opakované pády aj bez týchto zdravotných komplikácií vedú k strachu z pohybu, ktorý prispieva k imobilite pacienta so všetkými dôsledkami. Obmedzenie pohyblivosti pacienta, jeho životného priestoru a záujmov vedie nielen k zhoršeniu kvality života pacienta, ale dotýka sa aj ľudí v jeho okolí, čo negatívne pôsobí na psychiku.
- ťažkosti s funkciou srdca a ciev – medzi najčastejšie patrí kolísanie hodnôt krvného tlaku.

Diagnostika
Príznaky Parkinsonovej choroby sa označujú ako parkinsonizmus alebo parkinsonský syndróm, no nie všetci pacienti s týmito príznakmi majú Parkinsonovu chorobu. Odhaduje sa, že parkinsonské syndrómy iného pôvodu ako Parkinsonova choroba reprezentujú asi 20 percent všetkých prípadov. Dôležité je ich včasné rozpoznanie, pretože bežne používané lieky na Parkinsonovu chorobu pri nich spravidla nezaberajú.
V praxi dochádza k diagnostickým omylom najmä kvôli trasu, ktorý je síce najcharakteristickejším príznakom Parkinsonovej choroby, ale nemusí automaticky signalizovať jej rozvoj. 
Tzv. polievkový parkinsonizmus môže byť podmienený užívaním niektorých skupín liekov (antipsychotiká, neuroleptiká, antiemetiká a iné). Trasenie a svalová stuhnutosť pri parkinsonskom syndróme nemusia byť vôbec prítomné a na rozdiel od Parkinsonovej choroby býva postihnutie symetrické. Parkinsonizmus však nemusí byť len nežiaducim účinok užívania niektorých liekov, ale tiež výsledkom vplyvu rôznych vonkajších faktorov – cievnych mozgových príhod, nádorov, toxických látok, zápalov či úrazov. 

Liečba
Antiparkinsoniká odstraňujú alebo zmierňujú základné príznaky Parkinsonovej choroby. V súčasnosti nie je známa liečba, ktorá by mohla významnejšie ovplyvniť príčiny vzniku, teda úbytok neurónov, ktorý vedie k degeneratívnym zmenám. Podarilo sa však v niekoľkých experimentálnych prácach dokázať ochranné pôsobenie týchto liečiv na nervové bunky. Existuje 5 hlavných skupín antiparkinsoník podľa mechanizmu ich účinku.

Objav menom levodopa
Zavedenie levodopy do liečby Parkinsonovej choroby znamenalo v 70-tych rokoch významný zlom v možnostiach ovplyvnenia príznakov tohto progresívneho degeneratívneho ochorenia. Ukázalo sa však, že pri dlhodobom podávaní je liečba levodopou spojená s viacerými problémami. Komplikácie spôsobuje najmä jej rýchle vylučovanie z organizmu – levodopa zásobuje mozog dopamínom, avšak kvôli rýchlemu vylučovaniu dochádza v tele k nárazovým vzostupom jeho hladiny. Prudké poklesy a nárasty hladiny dopamínu majú nepriaznivý vplyv na nervový systém.
Popri levodope, ktorá účinkuje pomerne krátko, je potrebné udržiavať čo najstabilnejšiu úroveň dopamínu používaním agonistov dopamínu. Ide o koncepciu tzv. kontinuálnej stimulácie dopamínových receptorov. Tejto skupine antiparkinsoník venujú vedci v poslednom čase veľkú pozornosť. Ich terapeutický účinok je o niečo slabší ako efekt levodopy, v porovnaní s ňou však majú viac výhod – tou hlavnou je podstatne dlhší čas pôsobenia a menej motorických komplikácií. Do tejto skupiny agonistov dopamínových receptorov patrí aj nový liek vo forme náplasti. Antiparkinsonikum s účinnou látkou rotigotín je na Slovenskom prvým a jediným liekom na Parkinsonovu chorobu vo forme náplasti.
 

Kvalita života pacientov
Parkinsonova choroba je chronické, dlho trvajúce ochorenie, ktoré ovplyvňuje život nielen samotného pacienta, ale v pokročilejších štádiách má významný dopad aj na jeho blízkych a tých, ktorí sa o neho starajú. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky môžu viesť aj u nich k psychickej únave až depresii.
Pacienti s Parkinsonovou chorobou sú okrem klasických príznakov často sužovaní rôznymi sprievodnými zdravotnými ťažkosťami. Mnohé z nich súvisia so základným ochorením a patria k menej častým prejavom Parkinsonovej choroby. Iné sú spôsobené vedľajšími účinkami užívaných liekov. Nezanedbateľnú skupinu tvoria príznaky ochorení, ktoré Parkinsonovu chorobu náhodne sprevádzajú a často súvisia skôr s vekom a spôsobom života pacienta. Individuálna starostlivosť o takýchto pacientov môže byť potom veľmi komplikovaná a náročná.

Sprievodnými faktormi okrem iného sú:
- srdcovocievne ochorenia – zníženie krvného tlaku s neskorou reakciou srdca po prudkej zmene polohy  alebo naopak zvýšenie krvného tlaku – hypertenzia, ktorá vyžaduje liečbu
- ochorenia zažívacieho traktu – patria sem ťažkosti s prehĺtaním, zápchou, zvýšeným slinením. Sčasti môže pomôcť úprava stravovacích návykov. 
- nevoľnosť – častý vedľajší účinok liečby. Chorému môže spôsobiť odpor k užívaniu liekov.

Parkinsonova choroba a demencia
Parkinsonova choroba sa väčšinou vyskytuje vo vyšších vekových skupinách. V tomto veku sa u ľudí objavujú i príznaky iných ochorení, napr. tzv. demencia – ochorenie prejavujúce sa najmä poruchou pamäti a iných psychických funkcií. Najčastejšia je Alzheimerova demencia. Ukazuje sa však, že i v rámci samotnej Parkinsonovej choroby sa môžu vyvinúť príznaky demencie. Pacient trpiaci demenciou a Parkinsonovou chorobou je oveľa náchylnejší na výskyt vedľajších účinkov niektorých liekov. Najčastejšie sú stavy nepokoja, zmätenosti a prítomnosť vidín – halucinácií.

Parkinsonova choroba a depresia
Pacienti s touto chorobou trpia depresiami častejšie ako zdraví ľudia v ich veku. Prevažne v pokročilejších štádiách ochorenia sa stretávame s depresiou, ktorá pretrváva dlhšie obdobie a vyžaduje liečbu.
Dôsledkom depresie môžu byť pocity úzkosti a v spojení s častým nočným budením, prípadne živými snami vyúsťujú do porúch spánku. Príčinou problémov so spánkom a zaspávaním môže byť nočná stuhnutosť (nemožnosť zmeniť polohu tela, kŕče) a nevedomé vykonávanie pohybov. To všetko sú ťažkosti, vyžadujúce konzultáciu lekára. Opačným problémom je nadmerná spavosť. Nekontrolovateľná ospalosť a náhle zaspávanie počas dňa je obzvlášť nebezpečné pri činnostiach, vyžadujúcich si plné sústredenie – napr. šoférovanie. 

Potreba rehabilitácie
Fyzioterapia spolu s farmakologickou liečbou a primeranou starostlivosťou sú základnými cestami k zlepšeniu kvality života pacienta s Parkinsonovou chorobou. Odporúča sa každodenná športová činnosť, najmä chôdza, plávanie a iné vhodné aktivity, ktoré pacientovi odporučí odborník. V pokročilejších štádiách, keď už pacient nie je schopný vykonávať telesné aktivity pomôže svalové stuhnutie znížiť správnymi technikami rehabilitačný pracovník.
Pozitívny vplyv cvičenia na priebeh a minimalizovanie symptómov Parkinsonovej dokázali vedecké štúdie. Cvičenie zmenšuje neurologické poškodenie, ktoré prispieva k postupu ochorenia. V kombinácii s vhodnou liečbou má presvedčivo pozitívny efekt na priebeh Parkinsonovej choroby. Cielené cvičenie má popri medikamentóznej liečbe dôležité postavenie v boji s týmto ochorením. Pomáha zlepšiť pohyblivosť kĺbov a stuhnutých svalov. Vo všeobecnosti sa odporúčajú každodenné prechádzky a vykonávanie série predpísaných cvikov minimálne 10 -  20 minút denne. 
Nové antiparkinsonikum vo forme náplasti obsahuje účinnú látku rotigotín, ktorá sa postupne uvoľňuje celých 24 hodín. Vďaka stabilnej a kontinuálnej koncentrácii v plazme nedochádza k výkyvom v stimulácii. Práve tieto výkyvy mávali za následok motorické komplikácie. Transdermálna forma aplikácie prináša pacientovi mnohonásobný prospech, spojený nielen s výrazným zlepšením motorických funkcií, ale s celkovou stálou kontrolou symptómov ochorenia. Dobrý efekt na motorické symptómy Parkinsonovej choroby bol pozorovaný v dvojito slepých kontrolovaných štúdiách a to tak v počiatočných, ako i v pokročilých štádiách ochorenia.

Účinok overený štúdiami
Účinnosť novej náplasti potvrdilo 15 štúdií, ktorých sa zúčastnilo viac ako  1 500 pacientov. Po dobu 12 mesiacov vykazovali pacienti liečení novým prípravkom s účinnou látkou rotigotín trvalo priaznivé výsledky oproti tým, ktorí zo začiatku užívali placebo. V priebehu prvých štyroch týždňov sa u pacientov liečených rotigotínom postupne zvyšovala dávka z 2mg na 6 mg. U tejto skupiny pacientov došlo počas 48 týždňov trvania štúdie k zlepšeniu motorických symptómov a schopnosti vykonávať každodenné aktivity.

Zmena liečby zo dňa na deň
Z perorálnej liečby bežnými liekmi s konštantnou dávkou u pacientov v počiatočnom štádiu Parkinsonovej choroby možno prakticky cez noc prejsť na liečbu pomocou antiparkinsonika vo forme náplasti. Dodávajú sa v štyroch veľkostiach, podľa množstva účinnej látky. Pri nástupe účinku počas 1. týždňa sa používa najmenšia náplasť s obsahom 2 mg rotigotínu, následne pacient prejde na individuálnu udržiavaciu dávku 4 mg, 6 mg alebo 8 mg – dávka sa postupne zvyšuje o 2 mg každý týždeň, kým sa nedosiahne účinná dávka. U pacientov v počiatočnom štádiu Parkinsonovej choroby je maximálna dávka 8 mg, v pokročilom štádiu je nástupná dávka 4 mg a nesmie prevýšiť 16 mg. V prípade potreby je možná zmena dávkovania nahor alebo nadol. Jednoduchá titrácia teda prebieha počas 2 až 4 týždňov.

Benefity
Hlavným benefitom je praktické dávkovanie iba raz denne. Liečivá látka sa nepretržite uvoľňuje a udržiava stálu hladinu po dobu 24 hodín. Neexistujú žiadne interakcie s potravinami a nepotvrdil sa takmer žiadny, resp. nízky potenciál liekových interakcií. Náplasť je vhodná pre hospitalizovaných pacientov, pre tých, ktorí podstupujú chirurgický zákrok a predovšetkým pre pacientov trpiacich poruchou prehĺtania. Zvyšuje kvalitu života pacienta tým, že ho odbremení od pravidelného užívania viacerých liekov, pričom najmä prehĺtanie množstva väčších liekov spôsobuje pacientom s Parkinsonovou chorobou problémy. Náplasť je bez efektu prvého prechodu pečeňou.

Aplikácia
Náplasť si pacient vymieňa každý deň približne v rovnakom čase, ale nezávisle od konzumácie jedla. Miesto aplikácie sa odporúča obmieňať, pacient by nemal používať to isté častejšie než raz za 14 dní. Náplasť sa vyznačuje dobrou kožnou toleranciou. Správne nalepená neobmedzuje človeka pri bežných aktivitách, ani pri športe, pri styku s vodou či pri sprchovaní. Bez obáv s ňou možno plávať či behať. Spoľahlivosť priľnavosti bola overená aj v tzv. „rizikových podmienkach“ (nadmerná fyzická záťaž, pobyt v saune, vírivej vani, vo vlhkom prostredí).
Náplasť sa skladá z krycej fólie, matricovej adhezívnej vrstvy s obsahom liečiva a ochrannej pásky, ktorá sa pred nalepením musí odstrániť. Aplikácia trvá len 20 – 30 sekúnd, po vybratí z ochranného obalu rýchlo priľne k pokožke a dochádza k jej aktivácii, teda k okamžitému vylučovaniu účinnej látky rotigotín. Náplasť sa lepí na čistú, suchú a zdravú pokožku, najlepšie v nasledovných miestach: plece, rameno, brucho, bedrá, stehno, bok.

Nežiaduce účinky
Ich výskyt je nižší alebo podobný ako u iných moderných liekov z kategórie tzv. dopamínových agonistov. V porovnaní s inými antiparkinsonikami, spomedzi nežiaducich účinkov sa v menšej miere objavovali závrate, halucinácie, nízky tlak (sledovanie krvného tlaku sa pri Parkinsonovej chorobe odporúča). Iné nežiaduce účinky (nevoľnosť, zvracanie, ospalosť a bolesť hlavy) sa prejavovali približne rovnako ako u iných liekov na Parkinsonovu chorobu. Štúdia porovnávala nežiaduce účinky s placebom. Sledované nežiaduce účinky (zvracanie, nauzea1, vertigo2) sa ukázali zhodné s liekovou skupinou na úrovni placeba. Neboli identifikované závažné nežiaduce účinky. Aj napriek miernym nežiaducim účinkom je väčšinou možné pokračovať v terapii. U 10% chorých sa v priebehu liečby objavila ospalosť alebo nevoľnosť.
Vo všeobecnosti sa náplasť veľmi dobre znáša. Výhodou je, že nevstupuje do tráviaceho traktu. Plazmatická hladina sa dosiahne nezávisle od zvoleného miesta aplikácie a po odstránení náplasti dôjde k okamžitému zastaveniu uvoľňovania účinnej látky.