Chronickým žilovým ochorením trpí každý druhý človek
Autor(ka) : Jana Osuská
Dátum a čas : 3.4.2008 00:00
Kategória : Zdravie
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...

Chronickým žilovým ochorením (CHŽO) je postihnutý takmer každý druhý človek. Zdá sa vám to ako prehnané tvrdenie? Je to naozaj tak! Ochorenia žíl sú staré ako samotná civilizácia a chronické žilové ochorenie je najčastejším chronickým ochorením v civilizovaných krajinách. Napriek tomu sa dostatočne nediagnostikuje a nelieči. Dôrazná a vhodná liečba od počiatočného štádia by pritom mohla zabrániť progresii tohto ochorenia a zaistiť pacientom lepšiu prognózu a celkovo zlepšiť kvalitu ich života.

Chronickým žilovým ochorením (CHŽO) je postihnutý takmer každý druhý človek. Zdá sa vám to ako prehnané tvrdenie? Je to naozaj tak! Ochorenia žíl sú staré ako samotná civilizácia a chronické žilové ochorenie je najčastejším chronickým ochorením v civilizovaných krajinách. Napriek tomu sa dostatočne nediagnostikuje a nelieči. Dôrazná a vhodná liečba od počiatočného štádia by pritom mohla zabrániť progresii tohto ochorenia a zaistiť pacientom lepšiu prognózu a celkovo zlepšiť kvalitu ich života.

CHŽO sa najčastejšie spája s kŕčovými žilami - varixami. Trpia nimi ženy aj muži. Počet mužov vo veku 30 až 40 rokov postihnutých varixami sa pohybuje približne na úrovni 3 %, v 70 rokoch už počet stúpa na 40 %. Oveľa horšie sú na tom ženy. Medzi 30 a 40 rokom trápi toto ochorenie zhruba 20 % žien, v sedemdesiatke je to už 50 %. Vekom toto ochorenie narastá a progreduje. Tehotným ženám sa toto ochorenie objaví zhruba v 30 percentách. Kŕčové žily však predstavujú v závažnosti až tretie štádium CHŽO a včasnou a vhodnou liečbou sa im dá predísť.

Veľkou výhodou je, že pacient si vie prvé symptómy diagnostikovať aj sám. Príznakmi CHŽO sú opuchnuté nohy, nočné kŕče, pocit ťažkých nôh, pálenia, svrbenia či napätia a citlivosť nôh na dotyk. V prípade ich výskytu by pacient nemal strácať čas „samoliečiteľstvom“ a odkladať návštevu u praktického lekára. Praktický lekár mu po dôkladnom vyšetrení určí diagnózu alebo ho pošle na ďalšie vyšetrenie k špecialistovi.
„Je dôležité diagnostikovať, či má pacient poškodený hlboký žilový systém alebo povrchový. Od toho sa odvíja aj následná liečba,“ zdôrazňuje MUDr. František Žernovický, chirurg z kliniky hrudníkovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava – Ružinov. Včasným určením diagnózy a vhodnou liečbou sa dá spomaliť či pozastaviť progresia ochorenia. Úplne vyliečiť sa však toto ochorenie nedá. „Nenechajte sa odradiť tvrdením, že toto ochorenie má skoro každý. Dožadujte sa odborného vyšetrenia u praktického alebo odborného lekára a následne vhodnej liečby,“ radí pacientom MUDr. Žernovický. 

Úlohou žilového systému je vrátiť krv späť do srdca. Treba si uvedomiť, že ide o pasívny pohyb proti pôsobeniu gravitácie. Deje sa to za podpory pohybu dolných končatín (svalová pumpa), vznikom podtlaku v srdci a za podpory dýchania (bránica). Dôležitú úlohu zohrávajú chlopne v žilách, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.

Žilový systém sa skladá z hlbokého a povrchového žilového systému. Hlboký žilový systém odvádza až 90 % krvi naspäť do srdca, povrchový systém zvyšných desať percent. Ťažiskom liečby hlbokého žilového systému je medikamentózna liečba a nosenie kompresívnych pančúch. Referenčnou medikamentóznou liečbou CHŽO podľa medzinárodných odporúčaní je mikronizovaný diosmín. Dôležitá je chôdza, ktorá podporuje svalovú pumpu v lýtkových svaloch. Ak je poškodený povrchový žilový systém, riešením zdravotného problému je chirurgické odstránenie chorej časti, sklerotizácia, laser alebo rádiofrekvenčná ablácia s podporou medikamentóznej liečby. „Lokálne prípravky pacientovi zdravotný problém vyriešiť nepomôžu, zmiernia pálenie, ale inak majú účinok len ako placebo,“ tvrdí MUDr. Žernovický. Naproti tomu liečba, ktorá odstráni zápal, zvyšuje žilové napätie a posilňuje cievy, môže zabrániť ďalším zdravotným komplikáciám a prechodu do horšieho štádia ochorenia. Táto liečba je však dostupná iba v ambulancii lekára.

Medzi rizikové faktory vzniku a rozvoja tohto ochorenia patrí vek, obezita, tehotenstvo, práca v stoji a sedavý spôsob života. Taktiež dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie, zvlášť kombinované s fajčením, sa môžu podpísať pod vznik tohto ochorenia. Existujú taktiež dôkazy o rodinnej predispozícii – ak ochorením trpí rodič, s veľkou pravdepodobnosťou ho zdedí aj jeho dieťa.

Ochorenie žilového systému nie je teda vôbec zriedkavé a trpí ním každý druhý človek. Spôsobuje dlhodobú, často celoživotnú potrebu liečby. Ženy začínajú podľa MUDr. Žernovického problém riešiť skôr z estetického hľadiska. Muži ochorenie riešia kvôli bolesti alebo na podnet svojej partnerky. V ranných štádiách má však ochorenie ľahký priebeh (opuchnuté nohy, nočné kŕče, pocit ťažkých nôh, pálenia, svrbenia či napätia a citlivosť nôh na dotyk) a skôr sa dá zabrániť prepuknutiu do horšieho štádia ako sú napríklad kŕčové žily alebo až vred predkolenia. Vzhľadom k tomu, že tieto symptómy dolných končatín sú prvými varovnými signálmi chronického žilového ochorenia, mali by sa hneď liečiť. Farmakologická liečba môže včas zastaviť alebo zmierniť komplikácie s týmto ochorením spojené.


 



©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.