13. december je dňom, kedy majú sviatok Lucie, v súčasnosti pomerne populárne dievčenské meno. V minulosti to však tak nebolo a nepatrilo práve k najobľúbenejším. Do prijatia gregoriánskeho kalendára v roku 1582 bol tento deň najkratším dňom v roku, kedy temné sily prevládali nad silami svetla a s tým pravdepodobne súvisela aj predstava Lucie, bosorky. V tento deň sa preto zaužívali rôzne ochranné praktiky, zákazy vstupu cudzej ženy do dvora, robil sa hluk, ktorým sa mali zlé sily odplašiť.

Podľa iných predstáv bola ochrankyňou pradenia a priadok, preto tieto práce boli v tento deň prísne zakázané.  Na Slovensku boli známe obchôdzky dievčat v bielych šatách, ktoré prichádzali do domov a bez slov ometali husím perom kúty izieb. Postupne sa však pridávali rôzne magické úkony, zariekania, či veštby. V tento deň sa začal zhotovovať aj takzvaný „luciový stolček“, na ktorom sa pracovalo až do Štedrého dňa. Ten, kto si naň sadol v kostole na polnočnej omši, spoznal všetky bosorky, ktoré tam práve boli. Domov sa však musel veľmi ponáhľať, aby ho bosorky nechytili, preto za seba sypal drobné predmety, ako mak, či zrno a dostal sa tak bezpečne domov.

Lucia však bola svätica, ktorá mala podľa legendy krásne oči, ktorými očarila jedného mládenca. Aby však neupadol do pokušenia, vylúpila si ich a poslala mu ich v miske. V západných a severských krajinách je tak na rozdiel od našich kultúrnych  súvislostí, patrónkou svetla a liečiteľkou chorých očí. Vo Švédsku si v tento deň staršie dcéry oblečú biele šaty a na hlave majú pripevnené sviečky. Podávajú členom rodiny chlieb a spievajú piesne.