Je cukor zdraviu škodlivý ?

Mnoho ľudí sa nesprávne domnieva, že áno. Cukry si spájajú s predstavou obézneho človeka, ktorý stále pojedá sladkosti a zapíja ich presladenými drinkami. Pravdou je, že zvýšený príjem cukrov môže mať vplyv na váhu, stav zubnej skloviny, metabolický syndróm a ďalšie zdravotné problémy. Nie však všetky cukry sú zdraviu škodlivé. Naopak, v organizme majú sacharidy dôležitú funkciu krátkodobej zásoby energie, sú stavebným materiálom a takisto sú zložkou niektorých zložitejších látok, napr. nukleových kyselín a hormónov. Pre zachovanie  zdravia je dôležité vyvažovať príjem cukrov fyzickom aktivitou.

Zvýšený príjem sacharidov (cukrov) nemusí nutne spôsobovať obezitu, je dokonca preukázané, že štíhli ľudia priemerne skonzumujú viac cukru ako ľudia obézni. Najdôležitejšie je ale zladiť svoj jedálniček s celkový pohybom. Vyššia telesná námaha si zasa logicky žiada zvýšený príjem tekutín a živín, teda ja sacharidov.

Aké druhy cukrov existujú ?

Nie je cukor ako cukor. Rozlišuje cukry jednoduché alebo monosacharidy – obsahuje ich napríklad sladké pečivo, múčniky, zmrzliny a sladkosti vo všeobecnosti. Polysacharidy, teda zložené cukry sa nachádzajú v obilninách, strukovinách a celozrnných výrobkoch.

Cukry môžu byť rastlinného pôvodu, kam patrí fruktóza (v ovocí) a škrob (zemiaky a obilniny) a živočíšneho pôvodu ako je glykogén (mäso) a laktóza (mlieko, mliečne výrobky). Príjem jednoduchých cukrov si musíme pre udržanie telesnej hmotnosti strážiť, zložené by mali tvoriť 45-60 % z denného energetického príjmu.  Cukor prijímame ako vo forme sladkých nápojov, tak v potravinách. V prípade ľahšej stravy si môžeme dopriať sladký nápoj, ktorý doplní energetický príjem a energiu potom využijeme napríklad pri športových aktivitách. Tieto nápoje sú zdrojom rýchlej energie, potrebnej napríklad pre športových výkonoch alebo pri náročných stresových situáciách. Mimo iného majú totiž cukry pozitívny vplyv na psychiku a pôsobia antidepresívne, preto po nich často siahame pri náročnej duševnej práci.

Hlad je prezlečený smäd, alebo prečo treba dodržiavať pitný režim ?

Nie nadarmo sa hovorí, že hlad je prezlečený smäd. Na pitný režim nesmieme zabúdať a nezáleží na tom, v akej podobe nápoje prijímame. Približne 20 % tekutín telo získava z potravín, ktoré počas dňa zjeme, zvyšných 80 % sa dopĺňa vo forme pitného režimu, teda vody a iných nápojov. Tento pomer sa u každého líši, podľa zloženia jedálnička každého človeka.  Ak napríklad často jeme šaláty a polievky, získame z potravín viac ako 20% tekutín. Ak naopak dávame prednosť pečivu, pečenému mäsu a pod., musíme zvýšiť prísun tekutín vo forme vody a nápojov.  Vodu však obsahuje i ovocie, zelenina alebo ochutené nápoje, ktoré voda tvorí až z 90%. A pravdou je, že najviac vypijeme tekutín, ktoré nám chutia. Ak sú to rôzne ochutené nápoje, nie je ich príjem na škodu, no nesmieme samozrejme zabúdať na dostatok pohybových aktivít.

A vice versa, pri zvýšenej fyzickej aktivite nemôžeme zabúdať na dostatočný príjem tekutín. Nedostatočná hydratácia totiž vedie k zníženej výkonnosti organizmu, únave, bolesti hlavy a dlhodobo môže spôsobiť aj vážne problémy s ľadvinami alebo vznik močových kameňov.

Lekárska štúdia

Vplyvom cukrov na zdravie sa zaoberalo niekoľko lekárskych štúdií, ktoré boli uskutočnené v rokoch 1995 - 2006. Výsledky štúdií, týkajúcich sa vysokej obezity, nepreukázali priamu súvislosť medzi hodnotou BMI a príjmom cukru. Zvýšená konzumácia cukru môže mať na obezitu vplyv, ale tá závisí aj od ďalších faktorov.  Energetický príjem bežného človeka by sa mal zo 6-20 % skladať z jednoduchých cukrov. Metabolický syndróm je spôsobený dlhodobým nadmerným príjmom jednoduchých cukrov v množstvách viac ako 40-50% denného energetického príjmu.

V troch lekárskych štúdiách (Gibson, 1996; Fletcher, 2004; Drummond, 2004) bol skúmaný vzťah medzi obezitou a cukrami. Tieto štúdie medzi nimi nenašli žiadnu priamu súvislosť.

V štúdií Gibson boli predmetom skúmania ľudia s rôznym príjmom cukrov a tukov a s rôznym BMI.  Zistilo sa, že muži s vyšším BMI majú vysoký príjem tukov a nízky príjem cukrov.

Naopak muži s nižším BMI majú vyšší príjem cukrov. U žien sa nič podobné nepreukázalo. Štúdia Fletcher sa zamerala na 11-12 ročné deti a porovnávala výsledky s predošlými štúdiami.

Táto štúdia ukázala, že príjem cukrov nie je hlavnou príčinou obezity. Väčšie nebezpečenstvo ako cukry predstavujú tuky, ktoré sú kaloricky výdatnejšie. Prevenciou proti obezite je najmä dostatok pohybu, vyvážená pestrá strava a dostatočný príjem tekutín.