Trastuzumab pôsobí proti HER2 pozitívnemu nádoru 4 spôsobmi:

1. Aktivácia imunitného systému -
2. Prevencia tvorby obzvlášť aktívnej skrátenej formy.
3. Utlmenie rastu buniek a ich bujnenia
4. Utlmenie angiogenézy

Prečo chemoterapia a prečo cielená biologická liečba ?

Spoločným cieľom chemoterapie aj cielenej biologickej liečby je nájsť a odstrániť rakovinové bunky cirkulujúce v krvi a v orgánoch.

Chemoterapia pôsobí na celý organizmus a vyhľadáva rýchlo sa deliace bunky, akými sú aj rakovinové bunky. Rýchlo sa ale delia aj bunky vlasových cibuliek, sliznice žalúdka a čreva, zárodočné bunky (vajíčka u žien a spermie u mužov), prípadne krvné bunky. Chemoterapia nedokáže odlíšiť, ktoré bunky sú rakovinové a  ničí „paušálne“ všetky rýchlo sa deliace bunky. Z toho vyplýva aj výskyt všetkých nežiaducich účinkov, ktorými sú vypadávanie vlasov, nevoľnosť, hnačky, pokles počtu krvných doštičiek, bielych aj červených krviniek, strata menštruácie. Po ukončení chemoterapie sa organizmus zregeneruje a nežiaduce účinky ustúpia.

Biologická liečba sa označuje ako cielená, pretože si dokáže nájsť špecifický cieľ na povrchu rakovinových buniek, vďaka ktorému vyhľadáva len rakovinové bunky. Jej pôsobenie na zdravé tkanivá je minimálne a výskyt nežiaducich účinkov biologickej liečby je preto významne nižší.

Dôležitou informáciou je ale fakt, že liečba HER2-pozitívneho karcinómu prsníka je najúčinnejšia, ak sa podáva kombinovaná liečba chemoterapiou aj biologickou liečbou.

„Pochopenie prsníka“

Ženský prsník sa skladá z tukového tkaniva, väziva a žľazového systému, kde sa tvorí materské mlieko. Systém sa skladá zo žľazových lalokov, z ktorých vedie k bradavke 10-15 mliekovodov. Pred vyústením do bradavky tvoria mliekovody tzv. mliečne vačky, ktoré majú pri dojčení funkciu pumpy.

Množstvo tuku, ktoré sa nachádza medzi lalokom a väzivom, môže byť rôzne. Od jeho množstva a rozdelenia závisí veľkosť prsníka a jeho forma.

V rôznych životných obdobiach od puberty až do vysokého veku sa prsníky menia. Mení sa ich forma i rozmiestnenie prsného tkaniva. Ako prvé začínajú v období puberty rásť mliečne kanáliky. Okolo 20. roku je už vytvorená časť lalokov a ostáva ešte veľké množstvo prsného tkaniva. U tridsaťročnej ženy je už systém mliečnych žliaz naplno vyvinutý a časť prsného tkaniva nahrádza tukové. V období klimaktéria sa počet mliečnych žliaz znižuje a ubúda tukové i prsné tkanivo.

Väčšina typov rakoviny prsníka vzniká následkom rýchleho a nekontrolovateľného rastu duktálnych buniek (buniek vývodov) alebo lobulárnych buniek (bunky lalôčikov). Medzi nimi sa nachádzajú krvné a lymfatické cievy. Lymfatickými cievami sa z prsníka odvádza tkanivová tekutina, odpadové látky a bunky imunitného systému. Lymfa odteká z oblasti prsníka do lymfatických uzlín v podpazuší (axilárne uzliny), do vnútorných uzlín hrudníka (nachádzajú sa pri oboch okrajoch hrudnej kosti) a do uzlín pod a nad kľúčnou kosťou. Ak sa rakovina šíri mimo prsníka, najčastejšie sa šíri práve do týchto uzlín, preto sa musia vyšetriť pri každom vyšetrení prsníka.

Ako a prečo vzniká rakovina prsníka

Rakovina prsníka je najčastejšou formou rakoviny u žien a najčastejšie postihuje ženy vo veku 55-65 rokov, i keď sa môže objaviť aj u mladších žien.

Až 70 % všetkých rakovinových lézií v prsníku si nájde žena sama alebo jej partner. Hrčka či iná anomália sa potom ďalej skúma rôznymi metódami, ktoré určia diagnózu a poskytnú aj informácie o spôsoboch jej liečby. Našťastie, až 75 % hrčiek v prsníku je neškodná – ide o benígne cysty, fibrómy a lipómy, ktoré sa dajú ľahko liečiť.

Asi štvrtina nálezov však môže byť rakovinového pôvodu. Okrem hrčiek existujú aj ďalšie zmeny prsníka, ktoré môžu signalizovať zhubné ochorenie - napríklad zápalový typ rakoviny sa prejavuje začervenaním časti alebo celého prsníka a pokožkou vzhľadu pomarančovej kože. Iným typom je napríklad Pagetova choroba bradavky, kedy dochádza ku vzniku vyrážky podobnej ekzému, no v skutočnosti môže ísť o rakovinu prsníka alebo jej predstupeň.

Rizikové faktory

1. Pohlavie

Ženské pohlavie zvyšuje riziko rakoviny prsníka až 140-násobne. Súvisí to so ženskými hormónmi (estradiol, estrogén, progesterón, prolaktín), preto sa rakovina prsníka nevyskytuje pred pubertou a u žien, ktorých vaječníky z rôznych dôvodov netvoria pohlavné hormóny.

2. Vek

Až 70% pacientok je starších ako 50 rokov.

3. Výskyt rakoviny prsníka v rodine

Ak sa rakovina prsníka objavila u blízkeho príbuzného (matka, sestra, dcéra), riziko sa zvyšuje 2-3 násobne. Výskyt u nepriamych príbuzných (babka, teta) zvyšuje riziko asi 1,5x. Závažnosť rizika závisí najmä:

• od úrovne príbuzenského vzťahu (prvá línia, vzdialení príbuzní...)
• od veku, v ktorom bol karcinóm u príbuzného diagnostikovaný
• od toho, či choroba u príbuzného postihla jeden alebo oba prsníky

Výskyt rakoviny prsníka u matky pred 45. rokom života znamená trojnásobné riziko pre dcéru. No ak má karcinóm zároveň matka aj sestra, riziko sa zvyšuje až 14x. Postihnutie oboch prsníkov u matky zvyšuje riziko takmer 6-násobne, no ak mala postihnuté oba prsníky už pred 45. rokom, riziko ochorenia u dcéry rastie 8x. Pri výskyte ochorenia v rodine sa odporúča začať chodiť na preventívne mamografické vyšetrenia o 10 rokov skôr, ako sa choroba odhalila u príbuznej.

4. Regionálne rozdiely – vplyv životného štýlu, výživy, životosprávy a stravovacích návykov v danom regióne. Orientálne krajiny majú výrazne nižšie riziko, výskyt i úmrtnosť na rakovinu prsníka, naopak, „západný“ životný štýl sa prejavuje rastúcim počtom prípadov.

5. Alkohol – riziko zvyšuje len mierne, no pokiaľ má žena vysoké riziko rakoviny prsníka, nemala by ho piť vôbec.

6. Iné rizikové faktory – riziko menej ako 6 %: radiácia na oblasť hrudníka v mladom veku, bezdetnosť alebo pôrod po 35. roku života, menopauza po 55. roku, nástup menštruácie pred 12. rokom...

Príznaky rakoviny prsníka

Hrčky v prsníku sa môžu nájsť počas preventívnej prehliadky, pravidelných gynekologických kontrol alebo pri samovyšetrení. Každý nezvyčajný nález treba dôkladne vyšetriť. Medzi zmeny, ktoré síce nemusia, ale niekedy môžu poukazovať na rakovinu prsníka, patria:

• zmena veľkosti – jeden prsník môže byť viditeľne väčší alebo nižšie uložený
• zmena bradavky – ak dôjde k jej vtiahnutiu, zmenám v polohe alebo tvare
• vyrážka – na alebo v okolí bradavky
• výtok – z jednej alebo oboch bradaviek
• zvrašťovanie alebo tvorba jamiek – v okolí bradavky
• opuch – lymfatických uzlín v podpazušiach alebo v okolí kľúčnej kosti
• hrčka alebo zhrubnutie – ktoré je na pohmat rozdielne v porovnaní so zvyškom prsnej žľazy
• trvalá bolesť – v jednej časti prsníka alebo v podpazuší

Ak si žena nájde hrčku alebo spozoruje akúkoľvek inú podozrivú zmenu, treba si bez otáľania dohodnúť urgentné vyšetrenie u svojho gynekológa.

Diagnostika

Pri diagnostike rakoviny prsníka sa využívajú 3 prístupy:

a)    Fyzikálne vyšetrenie

b)    Zobrazovacie metódy

c)    Biopsia

a) Fyzikálne vyšetrenie

Dôkladné fyzikálne vyšetrenie je zväčša prvým krokom diagnostiky, ktoré predchádza ďalším vyšetreniam. Lekár najskôr na základne rozhovoru podrobne preskúma anamnézu, pričom sa pýta na predchádzajúci i súčasný zdravotný stav, prekonané ochorenia a ich liečbu, výskyt ochorení v rodine a podobne. Potom pristúpi k fyzikálnemu vyšetreniu, počas ktorého väčšinou ženu požiada, aby zaujala rôzne polohy, napríklad zdvihla ruku za hlavu, položila ju na bedrá a podobne. Lekárovi to umožní lepšie vidieť prsník a prípadné hrčky v ňom. Na základe výsledku zhodnotí, či sú potrebné ďalšie vyšetrenia a môže ženu odoslať k špecialistovi.

b) Zobrazovacie metódy

Mamografia – využíva röntgenové žiarenie, obyčajne je prvou zobrazovacou metódou, ktorá sa vykonáva po odoslaní na podrobnejšie vyšetrenie anomálií v prsníku. Poskytuje informácie o veľkosti, uložení a konzistencii hrčky a môže odhaliť detaily, ktoré sa nedajú zistiť pri fyzikálnom vyšetrení. Diagnostická mamografia využíva rovnaké zariadenie, ako preventívna, ale vyšetrenie trvá dlhšie, aby lekár mohol urobiť viacero rôznych projekcií a získal detailnejšie zobrazenia všetkých podozrivých oblastí. Okrem zhubného nádoru odhalí mamografia aj rôzne cysty, masy a kalcifikáty. U žien do 30 rokov sa namiesto mamografie zvyknú využívať iné zobrazovacie metódy, napr. ultrazvuk.

Podľa výsledkov mamografie lekár odporučí ďalší postup, napr. vyšetrenie magnetickou rezonanciou či ultrazvukom. Asi u 1 zo 4 pacientok je nevyhnutné vykonať biopsiu a odobrať vzorku tkaniva na podrobnú analýzu pod mikroskopom (histológia).

Ultrazvuk – metóda zobrazenia abnormalít prsníka pomocou vysokofrekvenčných zvukových vĺn; na rozdiel od mamografu je schopný vytvoriť obraz z rôznych uhlov a pohľad sa môže meniť v závislosti od žiadaného zobrazenia lézie. Výhodou je, že umožňuje rozlíšiť cysty a malígne masy, ktoré sa na mamografoch často podobajú (nedokáže však odhaliť kalcifikáty). Vyšetrenie je nebolestivé, trvá asi 20 minút a je možné opakovať ho častejšie, lebo nevystavuje človeka žiadnemu škodlivému žiareniu. Je doplnkovou metódou k mamografii, pokiaľ nie je snímok dostatočne čitateľný. Prispieva k zníženiu zbytočne vykonávaných biopsií pri nezhubných nálezoch. U mladých žien do 30-35 rokov je diagnostickou metódou voľby. Nie je vhodný ako metóda prevencie, pretože dokáže odhaliť až nádory väčšie ako 1 cm.

Ultrazvuk sa využíva aj na vyšetrenie uzlín, pečene, či akýchkoľvek orgánov, ktoré by mohli ohrozovať metastázy.

Magnetická rezonancia - MR je zobrazovacia metóda, ktorá využíva silné magnetické pole. Pri diagnostike nádorov sa využíva len veľmi zriedkavo, pretože má vysoký podiel falošne pozitívnych výsledkov. Preto je ak, tak len doplnkovým vyšetrením. MR sa však používa pri zobrazovaní prsníkov s implantátmi, pretože v tých sa pri mamografii môžu skrývať abnormality a tiež pri upresňovaní výsledkov u mladých žien, ktorých prsné tkanivo je hustejšie a mamograf nie je vhodnou zobrazovacou metódou.

c) Biopsia

Aj keď sú iné metódy diagnostiky nápomocné, definitívne potvrdiť alebo vyvrátiť  diagnózu rakoviny môže až mikroskopické vyšetrenie vzorky tkaniva z biopsie. Využívajú sa dva typy - biopsia ihlou alebo chirurgickým zákrokom. Po odbere sa vzorka odosiela na patológiu, kde sa pripraví na vyšetrenie pod mikroskopom. Patológ hľadá zmeny v tvare a štruktúre buniek a dokáže tak spoľahlivo stanoviť, či je nádor zhubný, ako aj určiť jeho vlastnosti a prognózu.

pokračovanie zajtra - časť 2/2