Očkovanie proti pneumokokom je v poslednom období aktuálnou témou dňa, ktorá sa však nesie v pomerne laickom duchu. Pokiaľ sa hovorí o zdraví obyvateľov je potrebné sa však v prvom rade sústrediť na medicínske aspekty, ktoré ostali v tomto období v úzadí. Zavedenie povinného očkovania proti pneumokokom však nebolo rozhodnutím jedného človeka alebo inštitúcie. Predchádzalo mu dlhé obdobie odborných analýz a štúdií, z ktorých viaceré pokračujú aj v súčasnosti. Tieto štúdie potvrdzujú opodstatnenosť a pozitívny dopad očkovania proti pneumokokom.

Na Slovensku bola už pred cca 10 rokmi vytvorená pracovná skupina pre problematiku pneumokokových nákaz, ktorá mala za úlohu vykonať analýzy výskytu pneumokokových ochorení u detí na Slovensku, ich sérotypová charakteristika, či rezistencia na antibiotiká. Na základe týchto analýz bol vytvorený odborný odhad, podľa ktorého pred zavedením očkovania proti pneumokokom sa na Slovenskuu detí do 5 rokov každý rok vyskytovalo približne 18 prípadov pneumokokovej meningitídy (z toho 4 končilo smrťou a 6 s ťažkým neurologickým postihnutím), 100 prípadov pneumokokovej bakterémie, teda otravy krvi, 2 500 prípadov pneumokokovej pneumónie a 35 000 prípadov pneumokokového zápalu stredného ucha. Závažné  pneumokokové ochorenia tak predstavujú nielen závažný zdravotný, ale aj ekonomický problém.

Pneumokoky sú stredobodom celosvetového záujmu odborníkov nielen ako pôvodca ťažkých bakteriálnych infekcií, ale aj ako patogén s neobvykle rýchle šíriacou sa rezistenciou na antibiotiká, ktorá sa prejavuje najviac práve pri tých najagresívnejších sérotypoch. V prípade invazívnych pneumokokových infekcií môže oneskorenie účinnej liečby z dôvodu rezistencie na antibiotiká ohroziť život pacienta alebo spôsobiť vážne poškodenie jeho zdravia. Vyšetrenie krvi na stanovenie citlivosti na antibiotiká pritom trvá štandardne až 48 hodín, čo môže byť v niektorých prípadoch pre pacienta fatálne.

Sledovanie trendov výskytu a rezistencie pneumokokových sérotypov na Slovensku v rokoch 1999, 2006 a 2009 potvrdzujú vzostup výskytu sérotypov 3,19A a 19F v poslednom období.  Sledovaný je výskyt sérotypov pneumokokov pri zápaloch stredného ucha a invazívnych infekciách s dominanciou sérotypov 14,19A a 6A v detskom veku. V prípade sérotypov 19A, 6A a 3, tieto nie sú obsiahnuté ani v 7-valentnej ani v 10-valentnej vakcíne, iba v 13-valentnej. Navyše vykazujú výraznú antibiotickú rezistenciu, čo komplikuje liečbu pacienta.

Štúdia Detskej ORL kliniky LFUK a DFNsP v Bratislave napríklad poukazuje na fakt, že 54% akútnych zápalov stredného ucha boli spôsobené sérotypmi 19A, 6A a 3. Sú rezistentné na antibiotickú liečbu a spôsobujú ťažké zápaly s tvorbou granulácií, ktoré si vyžadujú chirurgickú liečbu v celkovej anestézii a často sú príčinou následného zníženia sluchu, či trvalej invalidity. „Tieto sérotypy sú obsiahnuté jedine v 13-valentnej pneumokokovej vakcíne. Očkovanie proti  13 sérotypom je preto predpokladom pre zníženie výskytu nielen pneumokokových otitíd, ale aj závažných komplikácií u detí, najmä medzi 6 a 18 mesiacom života“, hovorí prof. MUDr. Janka Jakubíková, prednostka Pediatrickej ORL kliniky LFUK a DFNsP, Bratislava.

„Najčastejšou príčinou invazívnych pneumokokových infekcií u detí do 5 rokov je sérotyp 19A, ktorý je navyše typický svojou multirezistenciou na antibiotiká, čim môže ohrozovať pacienta pre neskoro indikovanú cielenú antibiotickú liečbu“, hovorí MUDr. Pavol Šimurka, PhD.,prednosta Pediatrickej klinikyFN, Trenčín. „Ochranu proti sérotypu 19A, ale aj proti pneumokokovým pneumóniám vo všeobecnosti poskytuje jedine 13-valentná vakcína“, dodáva MUDr. Šimurka.

Čo sú pneumokokové infekcie?

Pneumokok, alebo odborne Streptococcus pneumoniae, je jednou z najčastejších príčin fatálnych bakteriálnych infekcií u detí do 5 roka života, ako aj u starších ľudí nad 65 rokov. V súčasnosti je známych okolo 90 sérotypov pneumokoka, ktoré sú pôvodcom rôznych neinvazívnych, ale aj invazívnych ochorení a predstavujú tak závažný zdravotný, ale aj ekonomický problém.

Následky závažných pneumokokových ochorení môžu byť katastrofálne a omnoho vážnejšie ako následky iných infekčných ochorení, proti ktorým sa už dnes deti bežne očkujú. Aj napriek dostupnosti účinných antibiotík, pneumokokové infekcie stále predstavujú značné riziko úmrtia alebo trvalých poškodení zdravia.

Odhaduje sa, že invazívnym pneumokokovým infekciám každoročne podľahne približne milión ľudí na celom svete. Invazívne pneumokokové infekcie sú aj na Slovensku sprevádzané vysokou úmrtnosťou, ktorá sa pohybuje na úrovni minimálne cca 11,5%, ale u detí do jedného roka je to až 22,5% (Epidemiologický informačný systém Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici). Pneumokokové infekcie sú okrem toho aj častou príčinou invalidity – hluchota, poškodenie mozgu a pod.

Ochorenia spôsobené pneumokokovými infekciami majú okrem závažných zdravotných následkov aj výrazný ekonomický dopad, vzhľadom na vysoké náklady spojené s liečbou a následnou starostlivosťou.

História očkovania na Slovensku

Zavedenie plošného očkovania proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam na Slovensku nebolo otázkou rozhodnutia jedného človeka alebo inštitúcie. Bolo výsledkom dlhodobého sledovania a odborných analýz.  Už pred cca 10 rokmi bola na Slovensku vytvorená pracovná skupina pre problematiku pneumokokových nákaz, ktorá mala za úlohu urobiť analýzy výskytu pneumokokových ochorení u detí na Slovensku, ich sérotypovú charakteristiku, či zistiť rezistenciu na antibiotiká. Následne boli zaočkované deti vo vybraných kolektívnych zariadeniach s vysokým výskytom pneumokokov. Výsledky tohto kroku potvrdili aktuálnosť očkovania na Slovensku.

Ďalším krokom bolo dobrovoľné očkovanie detí do 2 rokov veku na Slovensku s preplácaním poisťovňami. Celoplošné očkovanie bolo zavedené v januári 2009 7-valentnou konjugovanoou vakcínou. Od júla 2010 bolo nahradené 13-valentnou konjugovanoou vakcínou, ktorá pokrýva takmer 90% sérotypov spôsobujúcich invazívne pneumokokové infekcie na Slovensku.

Očkovanie detí proti pneumokokom zároveň znižuje riziko závažných komplikácií vírusových infekcií, akým je napríklad pneumokokový zápal pľúc. Ten bol častou príčinou úmrtí aj počas pandémie španielskej chrípky v roku 1918. Vírus chrípky výrazne zvyšuje náchylnosť na pneumokokové infekcie, keďže jeho enzým zvyšuje priľnavosť bakteriálnych infekcií  na bunkách dýchacích ciest.