• Až 90% ľudí zažíva stres aspoň dvakrát do týždňa.
• Stres najčastejšie postihuje ľudí vo veku 25 – 54 rokov.
• 25% ľudí považuje stres za súčasť každodenného života
• Stres má tak negatívne účinky na organizmus, že je v našom najlepšom záujme odstrániť jeho prejavy, keď trvajú dlhšie alebo sú závažnejšie, inak môže poškodiť zdravie a dokonca ohroziť život.
• Výskumy dokázali, že psychická záťaž má rovnaké dramatické dôsledky na organizmus, ako telesná trauma či pôsobenie biologických škodlivín.
• Stres je druhým najčastejšie udávaným problémom súvisiacim s prácou.
• Až 70 % mužov a 60 % žien uvádza, že najvyššiu záťaž zo stresu pociťujú v zamestnaní.
• 57% zamestnancov uvádza častý výskyt stresových situácií v zamestnaní a viac ako každý štvrtý zamestnanec v Európskej únii pociťuje dlhodobý stres.
• So stresom a jeho následkami súvisí až 50-60 % všetkých vymeškaných pracovných dní. 
• Stres pri práci zapríčiňuje viac ako 25% dvojtýždňovej alebo dlhšej absencie v dôsledku zdravotných problémov spôsobených na pracovisku.

Čo je stres

Stres je každá situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu, ohrozujú jeho celistvosť a integritu. Podnetom, ktorý vyvolá stres, môže byť nepríjemná informácia, úmrtie, autonehoda, ale aj športový výkon, poranenie alebo popálenie, ktoré tiež vyvolávajú krátkodobý stres v organizme.

Pokiaľ stres trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, stimuluje človeka k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu, hormonálne zabezpečenie, ako aj duševné schopnosti, tvorivosť  a pod. – preto hovoríme o pozitívnom, prospešnom strese. Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje telesné aj psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť v dôsledku nadmernej záťaže a vyčerpania organizmu. Vplyv na výkonnosť je veľmi negatívny až ničivý.

Stresory – príčiny stresu

Podnety, ktoré môžu spôsobovať stres, nazývame stresory. Medzi základné patrí:

• sociálne prostredie a interakcia – vzťahy medzi ľuďmi, agresivita, povýšenosť, ale aj spoločenské normy – pravidlá, termíny, zákazy, predpisy, obmedzenia...
• významné životné udalosti – smrť v rodine, strata zamestnania, narodenie dieťaťa...
• každodenné problémy – trvalé nezhody v rodine alebo v práci, dochádzka do práce, nefunkčnosť predmetov...
• faktory životného štýlu – nedostatok spánku, nadmerná konzumácia alkoholu alebo kávy, nedostatok času, nabitý program...
• psychické postoje a osobnostné črty – negativistické reakcie, veľké očakávania, pesimizmus...
• fyzikálne vplyvy – hluk, prudké svetlo, uzavretý priestor, horúčava, chemické škodliviny...

Reakcia na stres

Stres vyvoláva v organizme poplachovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Zvyšuje sa aj cirkulujúci objem krvi, dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie a uvoľneniu energie. Ak stres pôsobí dlhodobo, nahromadená energia, ktorá sa nezužitkuje, sa podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovocievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení.

Odpoveď na stres je u každého človeka odlišná. Svoju úlohu hrá genetická predispozícia, prístup k životu, výchova... Zistilo sa tiež, že podnet primeraný pre zdravého môže byť nadmerný pre oslabený organizmus.

Reakciu organizmu na stres rozdeľujeme na 3 fázy:

1. Poplachová fáza – mobilizácia: organizmus mobilizuje obranné možnosti a pripravuje sa na „boj alebo útek“, vylučuje sa väčšie množstvo hormónu adrenalínu, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje sa dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov sa presúva do svalov.

2. Fáza rezistencie – odolávanie a odpor: organizmus bojuje so stresorom a snaží sa naň adaptovať alebo ho zdolať. Ak táto fáza trvá dlho, stav sa zhoršuje a objavujú sa choroby zo stresu, ako je napríklad vznik žalúdočných vredov, vysokého krvného tlaku, srdcovocievnych ochorení, ale dochádza aj  k poškodeniu imunitného systému. 

3. Fáza vyčerpania – organizmus podlieha stresu, čo môže viesť k apatii, depresii, rezignácii a niekedy dokonca smrti.

Prejavy stresu

Stres je pre organizmus nepríjemná situácia, pretože ho dostáva z rovnovážneho do nevyváženého stavu, preto telo zapája všetky mechanizmy, aby v stresovej situácii dokázalo nejako reagovať, „prežiť“. Krátkodobý stres je prospešný a vybudzuje k vyššiemu výkonu, ale ak pretrváva a dlhodobo sú zapojené kompenzačné mechanizmy organizmu, môže dôjsť k poškodeniu zdravia. Napr. keď sa človek často vystavuje stresovej hypertenzii, časom sa tlak fixuje a dochádza k trvalej hypertenzii, ak v dôsledku stresu dlhodobo zle odteká žlč, tvoria sa žlčníkové kamene, a pod. Samotný chronický stres oslabuje imunitný systém a ľudia sú častejšie chorí (bežné napr. u športovcov, ktorí prežívajú chronický stres spojený s fyzickým výkonom na tréningoch + krátkodobo prežívajú stres, trému pred samotným výkonom na pretekoch = kumulatívny stres a časté ochorenia). Stres môže človeka úplne paralyzovať a zabrániť mu podávať výkony, aké bez problémov dokáže v pokojnom stave.

a)      Fyzické prejavy stresu

Situačná hypertenzia

Stres a rozčúlenie u väčšiny ľudí spôsobia náhle zvýšenie krvného tlaku, kedy tlak „vystrelí“ do vysokých hodnôt. Akútne zvýšenie tlaku pociťujú pri strese aj ľudia, ktorí už užívajú lieky proti vysokému tlaku – tie síce väčšinu času udržiavajú tlak pod kontrolou, no napriek tomu sa pri strese náhle zvýši.

Oslabenie imunitného systému

Dlhodobý, permanentný stres oslabuje imunitný systém – priamo utlmuje aktivitu lymfocytov a okrem toho je imunita potlačená aj ďalšími pochodmi v organizme, ktoré sú dôsledkom stresu (napr. vylučovanie kortizolu...). Organizmus sa pri dlhodobom strese nevie brániť bežným infekciám, čo sa prejavuje napr. ako opakované herpesy či virózy.

Pichanie pod pravým rebrovým oblúkom

Stresová situácia môže vyvolať kŕče v oblasti žlčovodu, čo sa prejaví bolesťou žlčníka a pichaním pod pravým rebrovým oblúkom. Žlč sa nemôže voľne vyplavovať zo žlčníka, čo v ňom spôsobuje pretlak. Tento príznak stresu trápi najmä cholerické povahy a ľudí náchylných na tvorbu žlčníkových kameňov.

Kŕče svalstva a bolesť dolných končatín

Počas stresu dochádza v svaloch k výmene magnéziových a vápnikových iónov, čo spôsobuje kŕče kostrových svalov, napríklad v dolných končatinách. Po odznení stresu sa kŕč uvoľní a objavuje sa bolesť (napr. študenti po skúške sa niekedy sťažujú, že ich bolia nohy, i keď niekoľko dní nerobili žiadnu fyzickú aktivitu a len sedeli nad knihami).

Časté močenie

Kŕč v oblasti močového mechúra spôsobuje časté nutkanie na močenie, a to už niekoľko hodín pred situáciou, ktorá je dôvodom stresu (napríklad skúška, vystúpenie na verejnosti...).

b)      Psychické prejavy stresu

U väčšiny ľudí sa počas stresu prejavuje podráždenosť, nervozita, roztekanosť, neschopnosť zadeliť si úlohy. Neskôr niekedy prejde do fázy totálneho útlmu až ľahostajnosti, čo je forma stresu, kedy už organizmus nedokáže reagovať a brániť sa negatívnym podnetom.

Úzkostné stavy

Úzkosť je negatívny emocionálny stav, ktorý vzniká pri rôznych situáciách ohrozenia, ale aj pri neistote či neúspechu. Rovnako môže byť aj jednou z reakcií na stresové situácie. Na psychike sa prejavuje rôznymi obavami a strachom, ktoré sa v organizme udržiavajú aj relatívne dlho po odznení stresovej situácie. To môže spôsobiť nespavosť, keďže človek je úzkostný a vystresovaný aj v noci, keď je ticho, doliehajú naňho všetky povinnosti a nevie spať.

Panika

Je to vážny stav, ktorý sa často objavuje v stresových situáciách a prejavuje sa nekoordinovaným správaním ľudí v dôsledku narušenia duševnej rovnováhy. Ľudia v panike nemajú reálne zhodnotenie situácie a podliehajú vonkajším vplyvom. Stres je stav, ktorý navodzuje emočnú labilitu, človek je citlivejší, a preto môže na zlé správy či stres reagovať podráždenosťou, apatiou, či panikou – „čo teraz budem robiť, ako to zvládnem“.

Tréma

Tréma je nepríjemný pocit napätia, ktorý sa objavuje pred očakávanou udalosťou (vystúpenie na verejnosti, skúška, prezentácia...). Prejavuje sa najmä búšením srdca, bledosťou, pocitmi stiahnutého hrdla, mdlobami...

Ďalšie príznaky:

• hnačka a zvierajúca bolesť brucha - spôsobuje ju kŕč v oblasti brucha
• búšenie srdca a/alebo arytmia
• bolesť a zvieranie hrudnej kosti
• plynatosť, nechutenstvo
• svalové napätie v oblasti krku a dolnej časti chrbta spojené s bolesťou
• úporné bolesti hlavy, ktoré často začínajú na zátylku a šíria sa k temenu hlavy a čelu
• nepríjemné pocity v krku (hrča)
• ťažkosti so sústredením zraku na jeden bod, dvojité videnie
• vyrážky na tvári
• pokles sexuálnej túžby, impotencia, frigidita
• zmeny v menštruačnom cykle
• prudké a výrazné zmeny nálad
• nadmerná únava
• nepozornosť, problémy sústredenia
• podráždenosť, úzkostlivosť
• pocit únavy hneď ráno po zobudení
• zvýšená konzumácia alkoholu, cigariet či drog

Liečba stresu

Na prejavy stresu, ako je uponáhľanosť, nervozita, rozčuľovanie, sa používajú anxiolytiká – látky, ktoré odbúravajú úzkosť. Pôsobia na psychickej úrovni a ich nevýhodou je riziko vzniku závislosti a rôzne iné nežiaduce účinky, preto sú viazané na lekársky predpis. Podľa prieskumov až 80 % pacientov užíva už pri ľahšej forme úzkosti antidepresíva[2], pritom tieto lieky sú určené na liečbu depresie a závažnejších stavov a ich používanie pri úzkosti a strese je často zbytočné.  

Jediným voľnopredajným liekom proti prejavom stresu a úzkosti je prírodný liek Sédatif PC ^®, ktorý je účinnou a bezpečnou možnosťou, ako sa brániť negatívnemu vplyvu stresu.

Sédatif PC ^®

Je to viaczložkový, 100 % prírodný liek, ktorý počas stresu zabraňuje vzniku jeho sprievodných prejavov, ako je búšenie srdca, situačne zvýšený krvný tlak, kŕče na úrovni žlčníka a žalúdka, kŕče v končatinách, časté močenie. Zároveň potláča psychické príznaky stresu, ako sú pocity úzkosti, nervozita, panické stavy, podráždenosť, poruchy spánku, zmierňuje rozrušenie a emocionálnu nestabilitu, pomáha zvládnuť trému a s ňou spojené problémy s pamäťou. Účinnosť potvrdzuje až 79 % pacientov[3] a až 72 % pociťuje upokojenie hneď po prvom užití lieku[4].