Čo všetko obnáša podpis pod pojmom „ručiteľ“?

Ručenie býva vari najobvyklejším spôsobom na zabezpečenie pohľadávok z poskytnutých úverov a pôžičiek. Na čo by si mal dať človek pozor, keď ho niekto požiada o ručenie? Kedy najčastejšie sa ľudia dostávajú do problémov s ručením? Schvaľujete to v týchto ťažkých časoch - kedy ručiť a kedy nie? Poradí Veronika Slišková, právnička spoločnosti Provident Financial.

Ručiteľ je v nevýhode

Ľudia sa zväčša dostávajú do týchto problémov v prípade neodhadnutia bonity dlžníka, za ktorého ručia, resp. jeho schopnosti splácať úver alebo pôžičku. Neuvedomujú si, že v tom prípade je veriteľ oprávnený obrátiť sa so žiadosťou o splnenie dlhu priamo na ručiteľa.

V tých situáciách majú ručitelia už len pomerne málo možností ako sa brániť a zväčša tieto spory na súdoch prehrávajú (veriteľovi totiž stačí na súde preukázať existenciu pohľadávky, ručiteľského záväzku a výzvy na plnenie, zaslanej dlžníkovi).

Zbaviť sa ručenia nie je jednoduché

Stať sa ručiteľom sa dá pomerne ľahko, ťažšie je už zbaviť sa ručiteľského záväzku. Aké však existujú v praxi možnosti, ak niekomu za niečo ručíme a po čase chceme tento "záväzok" zrušiť? Je to vôbec možné?

Ručiteľský záväzok nemôže ručiteľ zrušiť len na základe svojho vlastného rozhodnutia. Ručiteľský záväzok závisí od „hlavného záväzku“, a preto môže zaniknúť len vtedy, keď zanikne záväzok, ktorý sa ním zaručuje. Napríklad, ak dlžník svoj dlh zaplatí, ručiteľovi zanikne ručiteľský záväzok, pretože už nie je dôvod pre ďalšie trvanie ručenia. Samozrejme, ručiteľský záväzok môže zaniknúť aj na základe dohody s veriteľom, no túto možnosť využije veriteľ zrejme len ojedinele, pretože veriteľ je vo výhode, ak sa môže svojej pohľadávky domáhať aj od ručiteľa. Pre úplnosť treba dodať, že ručiteľ môže oznámiť veriteľovi všetky námietky, ktoré by mohol mať proti veriteľovi dlžník (napríklad námietka premlčania a pod.). Ručiteľ tiež môže odmietnuť zaplatiť, ak veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže dlžník uspokojiť.

Ručiteľ je prvý na rane

Ručitelia sa často domnievajú, že veriteľ musí najskôr vyčerpať všetky možnosti, ako vymôcť dlh po dlžníkovi a potom prídu na rad oni. Je to však také jednoduché? Ako zvyčajne postupujú rôzne inštitúcie (napr. stačí písomne vyzvať neplatiaceho dlžníka a potom sa už obracajú na ručiteľa)?

Podľa Občianskeho zákonníka je ručiteľ povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Inak povedané, veriteľ nie je povinný využiť všetky možnosti na vymáhanie dlhu proti dlžníkovi, ale postačí ak vyzve dlžníka na zaplatenie dlhu. Ak dlžník dlh nezaplatí, môže sa veriteľ obrátiť priamo na ručiteľa. V praxi sa veritelia obracajú na súd      s návrhom na vydanie platobného rozkazu (alebo so žalobou) väčšinou proti dlžníkovi a ručiteľovi spoločne (t. j. žalujú súčasne oboch).

Pojmy:

Dlžník je jednou zo zmluvných strán záväzkového vzťahu, ktorému veriteľ poskytol peňažné prostriedky alebo iné hodnoty a ktorý je povinný v dohodnutom čase a v dohodnutej výške toto plnenie vrátiť.

Veriteľ je jednou zo zmluvných strán záväzkového vzťahu, ktorá má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá vznikla na základe poskytnutia  dlžníkovi na určitú dobu peňažné prostriedky alebo iné hodnoty.

Pohľadávka je nárok veriteľa na peňažné alebo vecné plnenie zo strany dlžníka. Je to vlastne to, čo je niekto niekomu povinný vyrovnať – vrátiť.

Ručiteľ je osoba, ktorá sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi dlh namiesto dlžníka v prípade, ak dlžník neplatí riadne a včas

Ručenie - ručiteľom sa stáva ten, kto veriteľovi vyhlási, že ho uspokojí, ak tak neučiní dlžník sám. Najčastejšie ide o zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosť,

hnuteľným majetkom alebo ručiteľom.

Vyhlásenie ručiteľa musí mať písomnú formu a podpis ručiteľa musí byť v zmysle zákona úradne overený. Ručiteľov môže byť i viac, pričom každý z nich ručí za záväzok vo výške uvedenej vo

Vyhlásení ručiteľa.

Úver je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľa v prospech dlžníka a súčasne záväzok dlžníka  poskytnuté peňažné prostriedky v určitom čase vrátiť a zaplatiť úroky.