Daniel žil od útleho detstva mimo vlastnej rodiny. Samostatne začal hospodáriť až keď dovŕšil 18 rokov a ubytoval sa v Charitnom dome pre mládež. Tam platí poplatky za bývanie a za služby. Prispieva aj na spoločné stravovanie.

Do projektu sa aktívne zapojil hneď od začiatku. Počas vzdelávania diskutoval o prednášaných témach. Od prvého seminára si zbieral údaje o svojich výdavkoch. V praktickej časti prejavil vlohy k písomnej evidencii. Ukázal tiež veľkú snahu zarábať si vlastnou prácou. Je aktívny v jej hľadaní a využíva všetky ponúkané príležitosti na to, aby zvýšil svoje príjmy a naplnil svoje predstavy o životnom štandarde. Podarilo sa mu kúpiť si počítač a zabezpečiť pobyt v kúpeľoch. Dokonca zvládol nejaké financie ušetriť a uložiť si ich na sporiaci účet.

Svoju životnú cestu ešte hľadá. Osobné predpoklady a nadanie prejavené počas projektu mu možno pomôžu pri rozhodovaní, kam nasmerovať svoj budúci život.

V bludnom kruhu

„Do projektu som išiel preto, lebo som sa chcel naučiť lepšie hospodáriť s peniazmi. Mal som pri tom nejaké problémy. Prvým z nich bolo požičiavanie peňazí. Často som pomáhal kamarátom, a potom som mal nepríjemnosti s vymáhaním dlhov. Neraz som požičal, aj keď som sám mal málo. Dôveroval som ľuďom, ktorí sa tvárili beznádejne, no moje peniaze pritom použili na úplne iné veci, než o čom mi rozprávali. Peniaze sa mi späť nevracali, bol som z toho nervózny, čo cítilo aj moje okolie. Napokon som sám nemal a musel som si požičať a zas vrátiť a tak som sa do stal do jedného bludného kruhu ...,“ rozpráva Daniel. Slabosťou Daniela sú nielen „kamaráti“ ale i nákupy. Ako hovorí, často zbytočné a drahé. Má rád kvalitné veci, a tie niečo stoja. Aj keď sa mu niečo podarilo odložiť do banky, ako stále požičiaval, peniaze nemali šancu rásť.

Rada Pavla Škodu, lektora Školy rodinných financií:

Za „životne dôležitými“ dôvodmi na požičanie peňazí sa často skrývajú špekulácie a klamstvá. Ak na vás niekto s pôžičkou nalieha, nechajte si vysvetliť dôvod – v prípade, že dlžník neklame, vysvetľuje bez najmenšieho zaváhania, v logickom slede, nazýva veci pravým menom, pozná dôsledky. Ak je to naopak – snaží sa byť tajnostkársky alebo prehnane emotívny. Najhoršie je počuť z jeho úst „to ti nemôžem povedať“. V tomto prípade by som  neodporúčal peniaze požičať. A ako sa dopracovať k tomu, aby ste ušetrili odporúčaných 10% z príjmu? Platí pravidlo - najskôr odložiť sám sebe (trvalým príkazom na začiatku mesiaca) a až potom použiť zvyšné peniaze na nákupy. 

Rada Ingrid Judinovej, právničky Provident Financial

Nepožičiavajte na dobré slovo a pod tlakom. Aj keď ide často v takýchto prípadoch o menšie sumy, aj tie sa v konečnom dôsledku pri ich nevrátení spoja do jedného veľkého mínus pre váš rozpočet – a máte problém. Nepožičiavajte druhýkrát tomu, kto mal problém s vrátením prvej pôžičky. Ak budete vy zodpovedne postupovať v prípade „malých pôžičiek“, budete vedieť správne vyhodnotiť možné riziká i pri tých väčších.

Ako z kruhu von

Spomínali sme, že Daniela v Škole rodinných financií zaujala najmä evidencia peňazí – príjmov a výdavkov. Reálne videl, koľko zarobí a koľko minie. „Keď som si zapisoval výdavky rozmýšľal som o tom, čo si mám kúpiť a čo nie. Uvedomil som si, akú námahu musím vynaložiť a koľko času musím stráviť, aby som si zarobil. Vážim si prácu, že môžem predávať Nota Bene, ako aj ostatné brigády. Žiadna práca nie je hanba a je to pre mňa veľmi dobrá pomoc, že mám takúto pracovnú príležitosť a môžem si zarobiť vlastnou prácou. Najradšej by som však v budúcnosti robil s ľuďmi,“ pokračuje Daniel. Ešte počas seminárov si kúpil špeciálny zošit a pravidelne vyhodnocoval svoje finančné skóre. A čo pôžičky? „Budem viac rozmýšľať o tom, kedy peniaze požičať. Nebudem požičiavať, keď som sám v núdzi a ja sám si nebudem vôbec požičiavať, aby som nemal dlhy. Niektoré pôžičky boli však aj užitočné, napríklad keď som pomohol kamarátovi, aby sa dostal do školy.

Bez záujmu nebola u Dana ani téma sporenia. Vie, že jedného dňa bude musieť z Charitného domu odísť a starať sa sám o seba. „Budem potrebovať bývanie, peniaze na cestu a na iné výdavky, ktoré teraz ešte nepoznám, lebo zatiaľ neviem, ako bude môj život vyzerať v budúcnosti. Môže sa stať, že príde nejaká príležitosť pre mňa, nejaká životná šanca a chcem byť na to pripravený aj tak, že budem mať nejaké úspory“. S dlžníkmi sa zatiaľ pasuje ukážkovo. Vybral som dlhy od dlžníkov a uložil som ich na sporenie spolu s tou čiastkou peňazí, ktorú som si nasporil v projekte a uložil v banke. Nakupovať rozhodne neprestane, len začne pri ňom viac rozmýšľať, čo potrebuje a čo je rozmar. „Možno, že by som rád pomáhal ľuďom ako hospodáriť s peniazmi, podobne ako to bolo v tomto projekte, keď sa sám naučím dobre narábať s peniazmi. Doteraz mi veľmi pomohli pracovníci v Charitnom dome pre mládež a terénni sociálni pracovníci, s ktorými som sa o svojich finančných záležitostiach rozprával a pomohli mi zorientovať sa. Som im za to vďačný.“