Žiť s partnerom vo vzťahu, ktorý nie je spečatený na matrike a spoločne vychovávať deti nie je dnes nič nezvyčajné. Mladí, či starí – argument, že na lásku papier nepotrebujú  platí dovtedy, kým nezačnú problémy. Napríklad s potomkami s predchádzajúcich vzťahov alebo dedičstvom ...

Dana z Bánoviec nad Bebravou rieši čítankový príklad – ako nastaviť vzťahy i domáci rozpočet tak, aby nikto z jej blízkych neprišiel skrátka. „....partner má syna z prvého manželstva. Žijeme spolu ako druh a družka 10 rokov, pričom máme dve malé deti. Som na materskej, on pracuje. Jeho bývalá manželka požiadala o zvýšenie výživného na dieťa a domáha sa nejakého papiera, ktorý jej zaručí, že syn nepríde o dedičstvo po otcovi ...Ako máme veci nastaviť, aby náš „rodinný“ rozpočet bol najmenej poznačený partnerovým predchádzajúcim vzťahom....? Naporúdzi sú ďalšie otázky, ktoré sa môžu týkať viacerých párov:

-          Má typ spolužitia druh - družka a spoločné deti vplyv na výšku výživného?

-          Ak by sme sa zosobášili, koľko môže exmanželka žiadať, ako sa to dotkne našich detí?

-          Môže po manželovi dediť jeho syn z prvého manželstva? Aké právo majú naše deti na dedičstvo, keď nie sme zosobášení?

Rada odborníka:

V ý ž i v n é

Začneme zákonom. „Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje z.č.36/2005 Z. z. o rodine, v znení neskorších predpisov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,“ vysvetľuje Ingrid Judinová, právnička zo spoločnosti Provident Financial.

Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými zásadami:

·         Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima.

·         Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará.

·         Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

·         Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

„V zásade nemá vplyv na výšku výživného skutočnosť, či žije povinný rodič v domácnosti s partnerkou alebo s manželkou a či sa ich spoločné deti sa narodili v manželstve alebo nie. Súd bude posudzovať finančnú situáciu a majetkové pomery povinného rodiča komplexne, t.j. povinný rodič musí v konaní preukázať akú sumu výživného môže a je schopný splácať,“ dodáva I. Judinová.

D e d i č s t v o

Podmienky dedenia upravuje z.č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.Pre účely dedenia nie je podstatné, či deti pochádzajú z manželstva alebo nie. Právo na dedičstvo zákon priznáva aj deťom, ktoré boli počaté a v čase úmrtia poručiteľa nenarodené.

Zákon rozlišuje dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Dedenie zo zákona rozlišuje  4 dedičské skupiny.

V prvej skupine dedičov dedia rovnakým podielom manžel poručiteľa a jeho deti. Táto prvá skupina má význam z hľadiska určenia zákonných podielov, ktoré patria potomkom poručiteľa ako neopomenuteľným dedičom. Tento zákonný podiel im vždy patrí aj v prípade ak poručiteľ zriadil závet. Napr. poručiteľ po sebe zanechal 3000 eur, má 3 dedičov – svojich potomkov, každý z nich zdedí 1000 eur  - to je ich zákonný podiel.

„V zásade platí, že maloletí potomkovia musia zdediť minimálne toľko, aký je ich zákonný podiel a plnoletým potomkom patrí jedna polovica zo zákonného podielu. To znamená, že syn z prvého manželstva má nárok na svoj zákonný podiel z dedičstva rovnako ako deti z druhého vzťahu. Možnosťou je napísať závet podľa ktorého syn z prvého manželstva ak je plnoletý dostane polovicu zo zákonného podielu , na základe čoho môže poručiteľ rozdeliť zostávajúcu časť dedičstva medzi deti z druhého vzťahu t.j. ich podiely budú vyššie ako zákonné podiely,“ konštatuje právnička.