Pomóóóóc
Autor(ka) : Natália Križova
Dátum a čas : 16.2.2001 17:39
Kategória : Poviedky
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...

Neisté februárové slnko, roztržito rozohrievalo zem. Stromy uvedené do nezmyselného pokušenia vypúšťali prvé púčiky. Aj keď bola jar podľa kalendára v nedohľadne, počasie sa zbláznilo. Spolu s ním sa zbláznili aj ľudia. Ženy vytiahli variácie na jarnú tému. Kratučké sukničky, tenučké pančušky, lodičky na podpätkoch a saká… Milan sa motal po uliciach s vydutými nohavicami a nadával. Nadával na nežné pokolenie. Tie mrchy ho tak šialene priťahovali a pomaly sto rokov mu žiadna nedala.

Niežeby nenatŕčali, ale v poslednej chvíli vždy začali robiť drahoty. Bolo to na zbláznenie. Ani sa nečudoval znásilňovačom.

Určite sa dá namietať, že existujú na svete aj horšie veci, ako nedostatok sexu, napríklad impotencia... Tá však Milanovi zatiaľ nehrozila. Preto týral svoj mozog myšlienkou, kde zohnať krásnu, inteligentnú, nezávislú, tolerantnú, pokojnú, prsnatú, nymfu. Skrátka niekoho, koho by mohol bez následkov, teda bez hrozby citového vzplanutia po.../pomilovať/.
Ulice, krčmy a aj najluxusnejšie podniky boli plné prekrásnych nezadaných báb. Problém bol v tom, že Milan nebol pedofil a nemal chuť na šestnástku s neprebudenými orgastickými schopnosťami a priblblými otázkami. A už vôbec ho nezaujímali témy ako móda, škola a blbí rodičia. Navyše nenávidel kiná. Nezadané ženy okolo tridsiatky, ktoré z neho robili šialenca, zasa poväčšine túžili po zakladaní rodiny, po ekonomickej podpore, po deťoch… Bŕŕ! Tá predstava ho k smrti vydesila. Ako sa tak motal po uliciach, vymyslel diabolský plán. Pre jeho predstavu vzťahu sa najlepšie hodila pracovne vyťažená, mladá, rozvedená mamina.

Kde však získať tento klenot. Asi v blízkosti škôlok, ale to mu pripadalo, značne zvrhlé. Pri pobiehaní ulicami si ho nevšímala vôbec žiadna žena. „Mrchy, vedia svoje túžby dobre maskovať“, zašomral si. Milan bol celkom obyčajný muž. Nebol vysoký, ani nízky. Nemal tvár Alana Delona, ani Frankesteina. Nebol milionár, ale o chudobe sa mu ani nesnívalo. Okolo seba videl stovky podobných mužov, zapriahnutých v manželských chomútoch a ďalšie stovky utopené depresiách osamelosti. Ani jedna z týchto možností mu nevoňala. Myšlienky ho už začínali umárať a vzácny kvet z rajskej záhrady nikde. Lúče slnka tiež neboli také teplé, ako sa zdalo. Rozhodol sa preto zapadnúť do neďalekej kaviarne. Znudene zapichol pohľad do jedálneho lístka a rukou si prešiel po stále vydutých nohaviciach. „Ten vták ma raz pripraví o rozum“. Pomyslel si. O pár sekúnd sa ukázalo, že to skutočne môže byť pravda. Keď k jeho stolu pristúpila servírka cítil sa ako „Bad wolf“ – to je tá smiešna komixová figúrka, ktorej sa pri pohľade na ženu vyroluje jazyk, vypadnú jej oči z jamiek a z hlavy jej uniká para. Mal chuť jačať. Tá žena, ktorá bez štipky záujmu hľadela do jeho očí s otázkou „Čo si dáte?“ to bol kus. Zelené oči, plné ústa, trojky kozy, súmerné nohy s uzučkými členkami, žiadna vyžla. Tak krásne plná a tak neúprosne ľahostajná. Zrejme bola zvyknutá na podobné pohľady. „Prezradíte mi, čo si dáte, alebo mám prísť neskôr?“ „Presso s mliekom, pretrepať, nemiešať.“ Jeho pokus o humor bol odmenený ľadovým pohľadom. Vedel, že má len pár minút na vymyslenie plánu, ako ju dostať, alebo ho čaká pravidelné navštevovanie kaviarne s týždennou útratou minimálne päť tisíc. Niežeby mu druhá možnosť nevoňala, ale jeho ego a prirodzenie sa hlásili k slovu hneď teraz. Keď prišla s pressom vytiahol nič nehovoriacu vizitku a začal. „Som fotograf a spolupracujem s prestížnou Americkou agentúrou, ak chcete môžete sa mi niekedy ozvať. Tu je mobil. Vaša krása si zaslúži lepší rám, ako túto kaviareň.“ Tvárila sa nezaujato, ale podľa rozšírenia jej zreničiek vedel, že zabodoval. Rýchle vypil svoju kávu a odkráčal.

Večer o pol ôsmej mu začal drnčať telefón a na displayi sa rozsvietilo neznáme číslo. Bola to ona. Neistá a veľmi ľahko spracovateľná. Rozhodol sa robiť drahoty a napriek nadržanosti si s ňou dohodol „fototermín“ až o dva dni. Prišla v kratulinkej sukničke a obtiahnutej blúzke. Keď videla ateliér, požičaný od jeho priateľa, skoro sa rozplynula. Ponúkol jej drink na „rozohriatie“ a nechal ju pózovať. Hra na fotografa ho začala baviť. Cvakal, cvakal a neustále vykrikoval: „musíš byť odvážnejšia“, „to chce šťavu“, „tvoje telo predáva tovar“… V prestávkach jej nalieval víno a už sa nevedel dočkať. Po hodine šaškovania zahlásil: „Myslím si, že kvôli skutočne realistickému pohľadu ťa musím rozrajcovať.“ Keď ju položil na vypchatého tigra. Táto rekvizita začala byť súčasťou ich milovania. Ani sa nepokúsila protestovať. Predošlá „hra“ ho natoľko rozvášnila, že na predohru nemal ani pomyslenia. Našťastie ani ona. Bola vlhká ako po troch hodinách bozkávania. Bez okolkov do nej bleskovo vnikol. Zavzdychala a on vedel, že toto nebude predstieraný orgazmus. Začal si ju pomalými pohybmi vychutnávať. Jej mušlička na ne hladno odpovedala. Vlnila bokmi s prirodzenosťou, s akou príboj vlní morom. Po chvíli si ju otočil.

Nestihol sa ani vžiť do rytmu prirážania a pokochať sa jej bezmocnosťou a bol na lopatkách. Jazdila na ňom a on sa hral s jej fantastickým poprsím. Nevedel sa vynadívať na tie hopkajúce balóny a masíroval jej zadok. Stonala a stále zrýchľovala. Odrazu zavrela oči, vzopäla sa ako kobyla pred štartom a jeho mužstvo začalo týrať vlnobitie orgazmov. Aj keď už počul o multiorgastických ženách, toto sa nedalo vydržať. Napriek tomu, že nevedel či berie antikoncepciu a nemal prezervatív, prestal sa kontrolovať. Skôr, ako sa po dlhých hodinách milovania dozvedel, že jej najväčším snom je založiť si rodinu a vydať sa za muža ako je on, urobil to ešte zo tri razy.


©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.