Zdá sa, že slovenskí rodičia si pomaly nachádzajú cestu k vreckovému. Oproti minulému roku sa k nemu prikláňa viac ľudí. Svojim deťom vreckové dáva alebo by dávalo sedem opýtaných z desiatich. Za ideálny vek, kedy s vreckovým začať, považujú slovenskí rodičia 10 rokov. Priemerná čiastka sa oproti minulému roku znížila na 9,5 eura za mesiac. Ukázal to najnovší telefonický prieskum, ktorý realizovala spoločnosť Home Credit a.s.

Prístup k vreckovému, ako jednému z najdôležitejších nástrojov finančnej výchovy detí, sa v poslednej dobe mierne zlepšil. Zatiaľ čo v minulom roku sa k vreckovému prikláňalo iba 68 % ľudí, tento rok je to     73 %. „Za zmenou stojí zlepšujúca sa situácia vo výchove finančnej gramotnosti. Tá sa postupne dostáva do škôl a učí deti pracovať s peniazmi. Rodičia sa zároveň dozvedajú na čo vreckové slúži, že to nie je možnosť kúpiť si napríklad zakázané čokolády,“ hovorí k prieskumu Michal Kozub, analytik Home Credit Slovakia. Oproti susednému Česku ide ale len o malý posun. Českí rodičia totiž dávajú vreckové v 88 % prípadov kým na Slovensku štvrtina rodičov vreckové stále odmieta.

Priemerná čiastka vreckového sa v porovnaní s minulým rokom znížila na 9,5 eura za mesiac. Prieskum pritom zaznamenal výrazný rozdiel v postoji mužov a žien. Omnoho benevolentnejší sú otcovia – tí by dopriali svojim deťom priemerne 13 eur, zatiaľ čo matky len 7 eur. „Je vidieť, že súčasné ekonomické problémy v Európe sa premietajú aj do hospodárenia domácností a vreckového detí. Rodiny šetria, takže šetriť musia aj deti,“ komentuje situáciu Michal Kozub. Jednota však panuje medzi mužmi a ženami v názoroch, či vreckové dávať alebo nedávať. Rovnaké percento je za vreckové pri oboch pohlaviach.

Pokiaľ ide o vek, Slováci stále volia 10 rokov ako optimálnu hranicu pre prvé vreckové. Sú to deti, ktoré sú v štvrtej až piatej triede základnej školy a chystajú sa buď na viacročné gymnáziá alebo na druhý stupeň. „Deti v tomto veku už bez problémov zvládajú násobilku, počítajú z hlavy, a preto si ľahko dokážu spočítať koľko peňazí majú alebo ako si ich rozdeliť,“ dodáva Kozub. 

Z odpovedí v prieskume je vidieť, že existujú tri zásadné obdobia, kedy ľudia navrhujú dávať deťom vreckové. Prvá veľká skupina ľudí volí vreckové už so začiatkom školskej dochádzky, teda okolo 6 až 7 rokov. „Nie každé dieťa je ale v tomto veku pripravené pracovať s peniazmi. Dve eurá pre nich nemusia mať väčšiu hodnotu ako jeden cukrík, za ktorý ich vymenia s kamarátmi,“ varuje Michal Kozub. Druhá, najpočetnejšia skupina rodičov sa prikláňa k desiatim rokom a posledná by vreckové začala dávať až so získaním občianskeho preukazu, teda v pätnástich rokoch. „Toto je ale už veľmi neskoro,“ hovorí Michal Kozub a dodáva: „Potom sa stáva, že v pätnástich rokoch dostanú deti prvé vreckové, a pretože s peniazmi nevedia hospodáriť, okamžite všetky minú a neriešia pritom za čo.“

Rozdiely v prieskume sú viditeľné aj v jednotlivých krajoch. Najlepší vzťah k vreckovému majú ľudia z Nitry a okolia, tu je za vreckové 80 % ľudí. Naopak, veľkými skeptikmi sú rodičia z okolia Bratislavy a Žiliny. Iba 64 % ľudí v týchto krajoch súhlasí s  vreckovým, čo je výrazne pod republikovým priemerom. Bratislava prekvapivo nevedie ani vo výške vreckového. Priemerne tu sú rodičia ochotní dať deťom 11 eur. Oproti tomu v Nitre sú ľudia k svojim deťom najštedrejší z celého Slovenska. Ako ideálnu čiastku vreckového uvádzajú priemerne 13 eur.

Vreckové ale nie je len záležitosť Slovenska alebo strednej Európy. Bežne ho dostávajú aj deti v ďalších krajinách ako je Rusko alebo Čína. V Rusku je typický vek pre začiatok vreckového 10 rokov, v Číne dokonca 6 rokov. Pravým opakom je Vietnam. Tam rodičia prekvapivo volia až 15 rokov. V Kazachstane deti dostávajú prvé vreckové najčastejšie v 7 rokoch a rodičia sa k nemu stavajú viac ako pozitívne. Celých 94 % opýtaných je za vreckové a priemerná čiastka, ktorú by dali desaťročnému dieťaťu je 3 tisíc kazašských tenge, čo je v prepočte asi 16 eur.