Autizmus: Nočná mora budúcich mamičiek
Autor(ka) : Mária Novická Dátum a čas : 21.2.2001 02:00 Kategória : Rodina WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...
Na celom svete trpia milióny detí autizmom. Je to ochorenie, ktoré sa zatiaľ nedá liečiť a ktoré spôsobuje rodičom rovnaké problémy ako vychovávateľom, ale aj štátu, pretože v neskoršom veku končia títo ľudia v starostlivosti štátu. Zväčša nie sú schopní postarať sa sami o seba a vekom narastá ich agresivita, kým sila ich rodičov starnutím klesá.
Život v ústave je potom jediná možnosť. Niektoré autistické deti sú veľmi pekné a na prvý pohľad vôbec nezbadáte, že ide o choré dieťatko. Autizmus je podľa definície porucha overovania reality spôsobená patologickou orientáciou myslenia výhradne na osobné priania a potreby, uzavretím sa do seba a svojej fantázie a odtrhnutím od sveta. V preklade do života to znamená, že autistické dieťa žije vo svojej ulite, do ktorej nemáte možnosť vstúpiť. Vôbec sa nedajú očakávať jeho reakcie a nie je schopné prejaviť vám svoje city. Väčšina z nich sa prejavuje sebapoškodzovaním, pretože takmer necítia bolesť. Aj keď vo filmoch to často vyzerá dojemne, život s autistom je nesmierne ťažký. Lekárska veda dodnes nie je schopná identifikovať toto ochorenie ešte v prenatálnom období, teda v čase, keď je dieťatko v mamičkinom brušku. Len v USA trpí autizmom viac ako 400.000 ľudí, preto sa tu výskumu tohto ochorenia venuje veľká pozornosť. Medzi posledné úspechy amerických vedcov patrí identifikácia génu, ktorý u človeka naznačuje náchylnosť na autizmus. Ide o gén s označením HOXA1, ktorý zohráva dôležitú úlohu v skorých fázach vývoja ľudského mozgu. Odborníci si dlho mysleli, že v prípade vrodeného autizmu je v hre 15 rôznych génov. U 57 autistických pacientov však zistili, že 40 percent z nich sú nositeľmi mutovanej verzie génu HOXA1. U detí sa autizmus vyvinie aj s jedným mutovaným génom od jedného z rodičov. V závažných prípadoch autizmu vedci našli "kópiu" mutovaného génu HOXA od oboch rodičov, ale takéto deti zväčša neprežijú. U rodičov, ktorí sú nositeľmi tohto génu, sa tiež vyvinú rôzne príznaky autizmu, sami však neochorejú, pretože autistický gén pravdepodobne riadia iné gény. Gén HOXA1 je životne dôležitý vo fáze skorého embryonálneho vývoja, pretože reguluje iné gény tej istej skupiny. Myši, ktorým tento gén chýba, trpia klasickými znakmi autizmu. Vážnym poškodením mozgového kmeňa, alebo majú zdeformované uši. Aj keď sa gén HOXA1 nedá fixovať pomocou génovej terapie, vedci aspoň môžu skúmať, aký má vplyv jeho mutácia na vývoj mozgu. ©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.