Perfektné zdravie je výsledkom perfektného krvného obehu. Ak má krv optimálnu hustotu, telesné tkanivá sú okysličované optimálne a srdce dobre pracuje. Krv by mala byť prúdiacou tekutinou, v žiadom prípade nie hustou pastou. Vplyvom nedostatku vody sa pohybuje kapilárami pomaly, takže organizmus nedostane kyslík ani ďalšie dôležité živiny včas a začína sa "dusiť" ...

1. Ranné prebudenie

Spánok je útlmovo-relaxačná fáza organizmu, pri ktorej sa znižuje alebo mizne funkčnosť niektorých zmyslov, znižuje sa telesná teplota a spomaľuje sa dýchanie. Počas spánku dochádza k poklesu arteriálneho tlaku v krvi, aj k spomaleniu pulzu. Ráno sa znižuje hladina melatonínu, tzv. hormónu spánku, ktorý v priebehu noci zodpovedá za pokles telesnej teploty, ale aj za spomalenie prietoku krvi a útlm činnosti orgánov. Organizmus po prebudení preto potrebuje tekutiny, aby krv mohla v tele opäť dobre prúdiť.

2. Potenie

Voda pomáha rozptyľovať teplo tým, že reguluje celkovú telesnú teplotu. Keď sa vaše telo príliš prehreje, voda a nadbytočné teplo sa z neho potením uvoľní. K stratám vody dochádza pri pohybe alebo v prípade, ak je teplota v okolí vyššia. Keď máte prepotený odev, je to známka toho, že je potrebné doplniť vodu. Avšak existujú športy, ktoré sú robené za podmienok umožňujúcich plynulé odparovanie a vysychanie potu - tu strata nie je viditeľná alebo sa zdá byť zanedbateľná. Ak vodu stratenú potením nedoplníte, môže sa vaše telo nebezpečne prehriať.

3. Strava

Potraviny obsahujú vodu, a je to práve voda, ktorá sa podieľa na trávení potravy - nachádza sa takmer v celom zažívacom trakte od slín až po roztok enzýmov v hrubom čreve. Voda pomáha pri rozklade živín, ktoré sa tak môžu vstrebať do krvi a dostať až do buniek. Zahustenie krvi môže byť spôsobené nielen nedostatkom tekutín, ale aj vysokými dávkami proteínov, kreatínu, aminokyselín a podobných dusíkatých zložiek v strave.

4. Nesprávne zvolené nápoje

Popri zlom alebo nedostatočnom pitnom režime spôsobuje dehydratáciu i väčšie množstvo alkoholu, kávy, ale aj užívanie látok, ktoré zosilňujú tvorbu moču a zároveň zahusťujú krv. Vzniknutú únavu z nedostatočnej hydratácie rieši mnoho ľudí paradoxne ďalším pitím kávy či dokonca energetických nápojov, čo samo o sebe problém nielenže nevyrieši, ale skôr zhorší.

5. Svalová záťaž

Voda tvorí približne 70 až 75% hmoty svalov, odľahčuje kĺby a zabezpečuje zdravý pohyb. Primeraná fyzická aktivita doplnená vhodným pitným režimom krv zrieďuje, príliš veľká záťaž bez dostatku tekutín zasa vedie k tomu, že krv hustne a vzniká riziko vzniku zrazenín. Príjem tekutín výrazne podporuje regeneráciu svalov, spôsobuje celkové zvýšenie objemu krvi i aktívnych otvorených vlásočníc a tým dochádza k odplaveniu splodín svalovej práce a prísunu nových živín. V opačnom prípade telo vysiela varovné signály v podobe svalových kŕčov a únavy.

6.Stres

V strese sa organizmus "pripravuje na boj" a preto zvyšuje zrážanlivosť krvi. Stres môže vyvolať aj telesná či duševná záťaž alebo zmena životného rytmu (ponocovanie, dlhé sedenie s minimom pohybu v lietadle alebo v práci). Nie nadarmo sa hovorí, že človeku v náročných situáciách alebo v akútnom šoku "tuhne krv v žilách". Vždy je treba ju "rozprúdiť" ...

7. Ochladenie periférnych častí tela

V zime dochádza k ochladeniu periférie, a to prispieva k zahusteniu krvi. Človek ako živočích má vrodenú tendenciu v chladnom počasí prijímať menej tekutín, ako by mal. Až pri pocite smädu začne tekutiny dopĺňať. Je dokázané, že pocit smädu prejde už pri doplnení polovice stratenej vody. Táto situácia je ešte zhoršená u niektorých skupín obyvateľstva, ako sú napríklad deti, starí ľudia a ženy.

8. Nadmorská výška

K zvyšovaniu hustoty krvi dochádza aj v nadmorských výškach. Jednoznačne je na správnu hydratáciu, teda zavodnenie organizmu, i v chladnejších mesiacoch najvhodnejšia neperlivá pramenitá voda, ktorá má nižšiu celkovú mineralizáciu, ideálny pomer vápnika a horčíka 2:1 a mierne zásadité pH, takže môže tvoriť základ pitného režimu detí i dospelých.

9. Športový výkon so zanedbaným príjmom tekutín

Skúste sa zvážiť pred tréningom, pri ktorom sa potíte, a po ňom. Úbytok na váhe značí, že by ste mali piť viac a rozdiel by ste mali čo najskôr dorovnať o tretinu litra na každých 10 kg. Počas športovania, aj pri tréningu, kde sa nepotíte, by ste mali vypiť 0,8 l za hodinu. V opačnom prípade vznikne zahustením krvi veľmi hustý moč. Niekedy je v dôsledku dehydratácie taký koncentrovaný, že keď sa športovec vymočí cez filtračný papier, zostanú na ňom kryštáliky kyseliny močovej. Ešte horšie sú na tom "sviatoční športovci", ktorí pri športe veľa vypotia, nedoplnia patričné ​​množstvo tekutiny a po výkone si dajú nejaký alkohol a dobrú večeru. Ak sa potom ráno unavení ponáhľajú do práce, kde ich čaká stres, večer môžu dostať infarkt alebo mŕtvicu. Ako je to možné? Krvná zrazenina, ktorá sa vďaka nedostatočnej hydratácii vytvorila, doputovala večer do kritického miesta. Iba pravidelný príjem tekutín pred záťažou, v jej priebehu a po nej zvyšuje krvotvorbu a celkový objem krvi v organizme.

10.Vysoký príjem bielkovín

Pri fyzickej námahe dochádza k spotrebe glykogénu a opotrebovaniu tkanivových bielkovín. Z nich vznikajú odpadové látky, ktoré zahusťujú krv natoľko, že napríklad pri kvalitnom intenzívnom hodinovom cvičení v posilňovni je krv tak hustá, ako by z nej ubudol liter čistej vody. Nadmerné dávky bielkovín z potravy, najmä ak nemajú vyvážené zastúpenie aminokyselín, spôsobujú v organizme vysoký obsah odpadových dusíkatých látok, rovnakých ako pri svalovej záťaži. Preto je nutné pravidelne piť.

Tekutiny očami odborníka

„Správny príjem tekutín by sa mal u dospelej osoby pohybovať okolo 2,5 litra denne a adekvátne zvýšenie množstva tekutín by malo nastať pri teplom počasí, športe či nadmernej fyzickej aktivite. Vhodné sú pramenité vody, ktoré majú nižšiu celkovú mineralizáciu a sú určené na každodennú konzumáciu, ako napríklad pramenitá voda Lucka," vysvetľuje MUDr. Eva Beňová, pediatrička s 35 ročnou praxou a dodáva, že pitie vody v správnej dobe maximalizuje funkčnosť ľudského tela: „Znížená cirkulácia krvi vedie k zvýšeniu náporu toxických látok na prácu pankreasu, na obličky aj na činnosť mozgu. Ochorenia ako zvýšený krvný tlak, srdcový infarkt či krvácanie do mozgu sú potom prejavom zmien, ktoré v skutočnosti začali už 15 -20 rokov dozadu. Ako detská lekárka preto od narodenia učím deti, a súčasne ich rodičov a starých rodičov, aby pili čistú, pramenitú, nízkomineralizovanú vodu izbovej teploty už pri prebudení a následne každú hodinu. Piť tiež treba 30 minút pred jedlom a nie počas jedenia. Na deň je to 8 pohárov vody, čo je približne 2,5 litra a pre dieťa osem menších pohárikov, teda asi 1,2 litra na deň.“