Čiernejšia ako diabol, sladšia ako láska
Autor(ka) : Jana Osuska Dátum a čas : 26.10.2000 03:00 Kategória : Výživa WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...
Keď sme vám minule priniesli vôňu a chuť pravého cappuccina, dnes vám porozprávame niečo z histórie kávy. Pravlasťou kávovníka je provincia Kaffa v Etiópii, ale káva ako nápoj sa zrodila v Jemene. Nedá sa určiť presný dátum, kedy mnísi z kláštora Šaháda , po prvý raz ochutnali odvar z kávových zŕn. Ale jedno je isté, že …
Keď sme vám minule priniesli vôňu a chuť pravého cappuccina, dnes vám porozprávame niečo z histórie kávy. Pravlasťou kávovníka je provincia Kaffa v Etiópii, ale káva ako nápoj sa zrodila v Jemene. Nedá sa určiť presný dátum, kedy mnísi z kláštora Šaháda , po prvý raz ochutnali odvar z kávových zŕn. Ale jedno je isté, že známy orientálny lekár a vedec Avicena už kávu poznal. Hovoril jej bún, rovnako ako dnešní obyvatelia Jemenu a Etiópie nazývajú kávové zrná a nápoj z nich pripravovaný. Podľa Avicenu bola najlepšia žltá káva dobrej vône, spočiatku horúca a ostrá, osviežujúca pamäť a čistiaca pleť. Okolo objavenia povzbudzujúcich účinkov kávy sa traduje veľa legiend, ale je historicky dokázané, že kávovník vysadili v Jemene v 13. až 14. storočí . Prvenstvo sa pripisuje mestu Moka, ktoré leží na brehu Červeného mora, a ktoré už od stredoveku dávalo meno najlepším jemenským kávam. Na sever arabského polostrova rozniesli kávovník a kávu pútnici. Odtiaľto sa zvyk pitia tohoto osviežujúceho nápoja rozniesol prakticky do celého sveta. Arabi v priebehu stáročí nadobudli ku káve takpovediac intímny vzťah. Pili ju vojaci, filozofovia, muži i ženy. Keď muž odmietol podať pri pôrode rodičke šálku kávy, bol to dôvod na rozvod. Tento zvláštny vzťah k nápoju, ktorý nahrádzal aj alkohol, lebo islam alkohol zakazuje, dokumentuje jemenský výraz bint aljaman, dcéra Jemenu. Káva však zažila aj čierne stránky svojej histórie. V roku 1511 guvernér Mekky Kair Bey, rozhnevaný na lenivých mužov popíjajúcich kávu, tento nápoj zakázal. Všetky kaviarne boli zrušené a kávové zrná boli spálené. Káva zvíťazila, až keď si ľud vydobyl opätovné pitie kávy u sultána. Café, caphé, cavé, cavet, cahué, cavean, chaubé, choana, chaona, kávé, kaffa sú v rôznych rečiach sveta názvy pre ten istý nápoj – kávu! Nápoj, ktorý v Stredomorí, najskôr v súkromí a neskôr aj vo verejných kaviarňach začali podávať, nazvali Arabi qahwah. Turci názov len trochu pozmenili na kahwah, čo znamená povzbudzujúci a veľmi rýchlo si ju osvojili ako svoj národný nápoj. V roku 1554 v Istanbule otvorili prvú verejnú kaviareň, ktorú nazvali Maktab alirfán, čo znamená Klub vzdelancov. Káve taktiež hovorili mlieko šachistov a mysliteľov. Aj toto dokazuje vlastnosti kávy – pôsobí nielen ukľudňujúco ale aj inšpiratívne. Časom sa neznámy a legendami opísaný nápoj dostal aj na starý kontinent. V 16. storočí kávovník spomína taliansky bádateľ Antonio Menavino. Francúz Pierre Belon v tom čase už vedel o africkom pôvode kávového plodu. Uviedol to vo svojom súpise plodov Arabského polostrova. Nemecký lekár Leopold Rauwolf opisuje rituál pitia kávy takto: šálku dvíhajú k ústam často, ale usrkávajú z nej veľmi málo. Jedným z prvých, čo priniesli kávu do Európy bol Talian Pietro della Valle. Presnejšie to bolo roku 1627, po jeho dlhoročnom pobyte v Istanbule. Všetci čo mali niečo dočinenia s kávou sa zhodovali v jednom: káva pôsobí priaznivo na telesné i duševné zdravie konzumenta, dodáva dovtedy nevídaný druh energie, podnecuje na filozofovanie a umeleckú tvorbu. Keď v roku 1646 priviezol šľachtic De la Rocque z Istanbulu do Marseille pražené zrnká kávy spolu s hrnčekom na varenie, veľká cesta kávy po Európe sa začala. Otvárali sa prvé kaviarne, vznikali nové recepty na kávu. Hostí síce čakali iné kaviarne ako v Turecku, iná bola aj filozofia pitia kávy. V našom stredoeurópskom priestore boli kaviarňami preslávené najmä dve mestá, Viedeň a Budapešť. V týchto mestách slúžilo hosťom , na prelome storočí, neuveriteľných tisíc kaviarní a kaviarničiek Ale nech už sa pila káva hocikde a hociako blahodárne účinky a spokojnosť konzumentov boli na celom svete rovnaké. ©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.