Vedci obabikajavili spôsob ako vytvoriť pomocou kmeňových buniek umelú kožu!
Autor(ka) : Gabika
Dátum a čas : 13.3.2014 00:00
Kategória : Zdravie
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...

Regeneratívna medicína sa zameriava na možnosti nahradenia alebo regenerácie poškodeného tkaniva a orgánov využitím kmeňových buniek. Intenzívny výskum a množstvo klinických štúdií vo svete neustále prinášajú nové zistenia, ktoré dávajú nádej pacientom s rôznymi diagnózami. Ďalší významný objav sa podaril vedcom v Španielsku, ktorí vytvorili pomocou kmeňových buniek z pupočníka umelú kožu. Prinášajú tak novú nádej pacientom s popáleninami.

Regeneratívna medicína sa zameriava na možnosti nahradenia alebo regenerácie poškodeného tkaniva a orgánov využitím kmeňových buniek. Intenzívny výskum a množstvo klinických štúdií  vo svete neustále prinášajú nové zistenia, ktoré dávajú nádej pacientom s rôznymi diagnózami. Ďalší významný objav sa podaril vedcom v Španielsku, ktorí vytvorili pomocou kmeňových buniek z pupočníka umelú kožu. Prinášajú tak novú nádej pacientom s popáleninami.

 

Španielskym vedcom z Výskumnej skupiny tkaninového inžinierstva z Ústavu histológie na Univerzite v Granade sa podarilo po prvýkrát prísť na spôsob ako vytvoriť z kmeňových buniek získaných z pupočníka umelú kožu. Tento významný vedecký objav z Univerzity v Granade umožní použitie umelej kože pre veľké množstvo pacientov s popáleninami. Dôvodom je možnosť pripraviť a uskladniť umelú kožu v tkanivových bankách, kde bude v prípade potreby okamžite k dispozícii.

Súčasným problémom mnohých pacientov s popáleninami je, že musia čakať na vypestovanie umelej kože niekoľko týždňov, pričom sa na jej tvorbu využíva vlastná zdravá koža pacienta. Popáleniny pritom patria ku najčastejším traumatickým poraneniam, spolu s automobilovými nehodami, pádmi a násilím. „Vytvorenie nového typu kože pomocou kmeňových buniek, ktoré môžu byť uskladnené v tkanivovej banke, znamená ich okamžité použitie hneď ako poranenie vznikne, čo urýchli celú aplikáciu až o niekoľko týždňov,“ vysvetľuje Antonio Campos, profesor histológie na Univerzite v Granade a jeden z autorov štúdie. Ďalej uvádza, že podľa štúdie sú „perinatálne kmeňové bunky, medzi ktoré patria aj ľudské kmeňové bunky z Whartonovho gélu tkaniva pupočníka, výbornými kandidátmi pre tkaninové inžinierstvo, vďaka ich rýchlemu rozmnožovaniu a schopnosti diferencovať sa.“ Podľa vyjadrenia RNDr. Miroslava Kubeša, CSc. z banky pupočníkovej krvi Cord Blood Center „uchovanie tkaniva pupočníka po pôrode dieťaťa dáva šancu byť pripravený aj na takúto alternatívu prípadnej liečby. A to dokonca  vlastnými kmeňovými bunkami.“

Zdroj: http://www.sciencedaily.com/releases/2013/11/131122084407.htm



©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.