Autorka knihy Nič krajšie už nepríde vyštudovala sociálnu pedagogiku, teraz je na materskej dovolenke s dcérou. okrem písania milujem cestovanie, fotografovanie, číta knihy a rada chodí do divadla. „Ale najradšej píšem príbehy a túto činnosť tromfne už iba starostlivosť o našu dcérku, ktorá sa stala naším zmyslom života,“ hovorí čerstvá mamina. „Písanie je moja vášeň už od chvíle, keď som zistila, aké zázraky sa dajú robiť s perom na papier. Písanie je pre mňa terapia, oddych, únik do sveta fantázie. Milujem pocit, keď je osud postáv  v mojich rukách,“ usmieva sa LUCIA BRAUNOVÁ a dodáva: „Mojím snom je písať knihy a robiť nimi radosť čitateľom. A tiež túžim, aby som raz napísala taký príbeh, ktorý by sa sfilmoval.“

Prezraďte, čo práve čítate?

Práve mám už druhýkrát rozčítanú knihu „Umenie pretekať v daždi“. Málo ktorú knihu čítam znovu aj napriek tomu, že sa mi páčila. Aby som sa do knihy opäť začítala, musí ma niečím chytiť za srdce. A to táto kniha urobila. Krásny príbeh rodiny opísaný očami psa, ktorý s nimi prežíval všetky radosti a bôle. Obľubujem príbehy, ktoré sú tak dokonale napísané, že tam kde by som sa mala smiať sa aj smejem, a tam kde ma chcel autor slovami rozplakať ma aj rozplakal. Ako toto úžasné dielo...  Miestami som mala pocit, akoby to bolo naozaj dielo Enza a nie G. Steina. Na konci knihy mi „prebehol mráz po chrbte“. Dôkaz, že ani smrť nedokáže rozdeliť spriaznené duše.

Ste na materskej dovolenke a počas nej  ste stvorili aj knihu Nič krajšie už nepríde. Písali ste i niekedy predtým?

Áno, píšem už od základnej školy. Moje najobľúbenejšie predmety boli vždy sloh a výtvarná výchova. Písala som si rôzne príbehy a hrdinkami boli vždy dievčatá práve v mojom veku a riešili často situácie, s ktorými som sa stretávala ja. Bola to pre mňa terapia.

O čom vaša prvá kniha je?

O tom, čo nás najviac trápi – láska... Amélia neverí, že by mohla byť ešte niekedy šťastná. O všetky ilúzie prišla vďaka trpkému vzťahu, ktorý jej priniesol iba trápenie. S najlepšou priateľkou sa vyberie na Ibizu, ostrov nekonečnej zábavy, aby sa odpútala od zlých spomienok. Tam stretáva príťažlivého muža, ktorý jej poblázni hlavu. Po príchode z dovolenky do práce však na Améliu čaká šokujúca novina, ktorá jej zmení život. Dobehne ju démon minulosti, ktorý jej chce vziať všetko, čo tak miluje. ­Podarí sa Amélii ochrániť svoje šťastie, alebo sa bude musieť zmieriť s tým, že nič krajšie už nepríde? O už sa dozviete v knihe... (úsmev)

Ženských románov je na slovenskom trhu ako maku, čítate ich rada aj vy? Ktoré autorky?

Priznám sa, že doteraz som siahala hlavne po zahraničnej tvorbe. No mám prečítané niektoré tituly od pani Džerengovej, Keleovej-Vasiľkovej a Andrejky Rimovej. No určite svoj zoznam rozšírim! V poličke ma čaká kniha od pani Ivanky Ondriovej Milovanie po mexicky a od Janky Benkovej Slečna nebezpečná, na ktoré sa veľmi teším.

Čo čítate vašej malinkej dcérke?

Našej malej princeznej zatiaľ nečítam, skôr jej spievam, alebo sa snažím spievať... (úsmev) Ale neviem sa dočkať, keď bude už vnímať a ja vytiahnem klasické rozprávky a budem jej čítať a hlasom vyjadrovať situáciu, budem jej robiť malé divadlo. (úsmev)

(red)

Foto: archív L. Braunovej