V roku 2020 bude odhadom 75 % všetkých úmrtí spôsobených chronickými neprenosnými ochoreniami, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, diabetes 2. typu, obezita a rakovina. Väčšine týchto chorôb sa dá významnou mierou zabrániť zmenou stravovacích návykov. Možno by sme mohli so zmenou začať už v septembri, pri príležitosti projektu MOST (Mesiac o srdcových témach).

Slovensko patrí v konzumácii nezdravých tukov ku krajinám, ktoré sú v rizikovej zóne. Renomovaný vedecký časopis British Medical Journal publikoval štúdiu, ktorá sa zaoberá celosvetovou spotrebou tukov – či už nasýtených alebo nenasýtených. Z uvedenej štúdie vyplýva, že v konzumácií tých nezdravých, nasýtených tukov patrí Slovensko so spotrebou 13,2 % nad priemer odporúčanej normy (9,4 % denného energetického príjmu). Regióny s najvyšším príjmom nasýtených kyselín sú Oceánia a Juhovýchodná Ázia.

„Nadmerný príjem nasýtených tukov sa považuje za rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení,“ hovorí MUDr. Iveta Vaverková zo Združenia pre zdravie a výživu.

Zdrojom nasýtených mastných kyselín sú živočíšne a aj niektoré rastlinné tuky, ale hrozbu predstavujú predovšetkým trans-mastné kyseliny v stužených (hydrogenovaných) tukoch využívaných najmä v pekárenskom priemysle – nachádzajú sa v tukovom pečive, polevách, sušienkach či v nevinne vyzerajúcich obľúbených keksíkoch.“

Je potrebné však rozlišovať medzi stuženými – (hydrogenovanými) tukmi využívanými napríklad na výrobu cukrárenských poliev alebo vo fastfoodoch  a rastlinnými margarínmi alebo rastlinnými tukovými nátierkami. Tie majú znížený obsah nasýtených mastných kyselín a obsahujú aj omega 3 a omega 6 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú prospešné pre naše  srdce. Navyše sú niektoré z týchto mastných kyselín esenciálne, teda organizmus si ich nedokáže vytvoriť sám, ale musí ich prijímať zo stravy.

Podľa výsledkov štúdie patrí oblasť strednej Európy ku krajinám s veľmi nízkym príjmom omega 3 mastných kyselín, ktorých zdrojom sú najmä ryby, orechy, niektoré rastlinné oleje a kvalitné margaríny z nich vyrobené. V prípade príjmu omega 6 mastných kyselín sa pohybujeme na priemernej úrovni (5,9 % denného energetického príjmu).

 „Výsledkom nadbytku nasýtených tukov v našej strave je fakt, že sa v priemernej úrovni cholesterolu v krvi nachádzame v červenom pásme, inak povedané, na Slovensku máme zvýšenú hladinu zlého LDL-cholesterolu. Nakoniec, nie náhodou patria u nás kardiovaskulárne ochorenia k najčastejším príčinám úmrtia. Pokiaľ je cholesterolu v krvi nadbytok, ukladá sa do stien ciev, ktoré kôrnatejú a dochádza ku vzniku aterosklerózy,“ vysvetľuje MUDr. Vaverková.

Ako sa teda správne  stravovať?

Základom zdravého životného štýlu  každého z nás by mala byť vyvážená a pestrá strava, ktorú tvorí zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, ryby, nízkotučné mliečne výrobky a chudé mäso. Z tukov je nepochybne najlepšou voľbou zamerať sa na rastlinné oleje (repkový, olivový, slnečnicový) a kvalitné rastlinné margaríny z nich vyrobené. Mýtus, ktorý margaríny sprevádza, že obsahujú vysoký podiel transmastných kyselín, je nepravdivý. Výroba margarínov prešla významnými zmenami a dnes obsahujú najviac 0,5 percenta transmastných kyselín, čo je minimálne množstvo v porovnaní napríklad s fastfoodmi, pekárenskými výrobkami a vyprážanými jedlami, kde je podiel týchto transmastných kyselín aj niekoľko desiatok percent. „Práve tieto potraviny možno považovať za najrizikovejšie pre srdce a kardiovaskulárny systém,“ varuje odborníčka.