Tajomstvo školskej desiaty

Nedovoľte deťom odísť do školy bez raňajok. Raňajky sú dôležitou súčasťou celodennej stravy detí aj dospelých. Deti, ktoré vynechajú raňajky, môžu byť v škole menej výkonné, predčasne hladné a môžu mať problémy plne sa sústrediť na učenie. Čo sa školskej desiaty týka, je lepšie, ak rodičia sami pripravia desiatu svojim deťom, než by im mali dať peniaze a ponechať ich, aby si desiatu kúpili deti v školských bufetoch alebo v pouličných stánkoch. Menším deťom môžu pripraviť desiatu rodičia, väčšie si ju dokážu urobiť samé a rodičia ju len skontrolujú.

Tipy na desiatu

Desiata je menšie denné jedlo, a vo väčšine prípadov predstavuje 5-15% z celodenného príjmu potravy.  Pri celodennom energetickom príjme 7 – 10 ročných detí 7000 – 8000 kJ môže desiata obsahovať 700 – 800 kJ (10%), pri celodennom energetickom príjme 13 – 15 ročných detí 9500 - 11 000 kJ, padne na desiatu 950 – 1100 kJ (10%).

Desiata má byť pestrá a môže obsahovať celozrnné pečivo alebo chlieb, stredne alebo nízkotučné mlieko, jogurt alebo iný mliečny výrobok, rastlinnú nátierku, prípadne kúsok chudej, najlepšie hydinovej šunky. Je ideálne, ak je súčasťou desiaty aj riadna porcia zeleniny alebo ovocia. Pokiaľ má dieťa rado na desiatu niečo sladké (napríklad koláč alebo buchtu), netreba mu to striktne zakazovať. Pre zachovanie pestrosti je však vždy vhodné, aby sa sladká časť desiaty kombinovala s „chudou bielkovinou“, napríklad s menej tučným kyslým jogurtom, alebo so stredne tučným mliekom (dobrý zdroj vápnika), ktoré môže byť prípadne obohatené o vitamín D. Jogurty sú vždy lepšou voľbou než obľúbené smotanové krémy. Porcia zeleniny (môže to byť napríklad strúhaná mrkva) je vždy na osoh.

Ovocie. Riadny kus ovocia by nemal chýbať v školskej taške žiadneho školáka. Či už ho zje na desiatu, alebo si ho odloží a zje počas ďalej prestávky, platí staré anglické porekadlo: „Jedno jablko denne – odoženie lekára preč!“. Jablko s jogurtom zasýti lepšie a dlhšie než samotné ovocie.

Pitný režim. Pitný režim je prirodzenou súčasťou celodenného stravovania a netreba naň zabúdať aj pri školskej desiate detí. Množstvo tekutiny, ktoré má dieťa vypiť v rámci školskej desiaty závisí predovšetkým od jeho veku, ale aj ďalších faktorov (aktivity spojené so zvýšeným potením, napríklad počas hodiny telesnej výchovy zvyšujú nároky na príjem tekutín). Pri celodennom pitnom režime školopovinných detí od 2,0 L do 2,5 L bežnou desiatovou porciou môže byť 200 – 250 ml tekutiny, pokiaľ sa dieťa spotilo a je vysmädnuté, malo by vypiť podľa potreby aj viac. Ideálnym zdrojom pitného režimu (aj počas desiaty) je neperlivá alebo jemne perlivá stolová alebo pramenitá voda, nie príliš vychladená. Pokiaľ má dieťa rado sladké nápoje a čistú neochutenú vodu odmieta, môžete dieťaťu dať ovocné šťavy a džúsy riedené s vodou. Dobrou voľbou sú aj miešané ovocno/zeleninové šťavy, ktoré chutia sladko, obsah cukru je v nich vďaka však vďaka zelenine nižší. Môžu sa použiť najrozmanitejšie druhy ovocia (jablká, banány, hrušky, citrusy) aj zeleniny (mrkva, špenát). Niektoré deti obľubujú čierne, zelené alebo bylinkové čaje. Najlepšou voľbou sú nesladené. Pokiaľ ich deti chcú mať iba sladké, možno obsah cukru znížiť napríklad stéviou. Nezabúdajme, že pitný režim školskej desiaty detí podporí aj konzumácia ovocia a zeleniny. Pri rozhodovaní o pitnom režime detí si treba uvedomiť, že najhoršou alternatívou pitného režimu je systematický nedostatočný príjem tekutín s nedostatočnou hydratáciou detského organizmu.

Pomôžu školské bufety bez sladkostí?

Sortiment v školských bufetoch a prevencia detskej obezity.

Nedávno sa veľa hovorilo i písalo o zákonnom obmedzení sortimentu v školských bufetoch. Veľa ľudí s týmto návrhom nesúhlasilo s tým, že okrem ekonomickej likvidácie bufetov ako takých sa mnoho pozitívneho od tohto opatrenia nedá očakávať. Deti zvyknuté na nákup školskej desiaty v bufetoch si svoje obľúbené potraviny (s vyšším obsahom tuku, cukru a soli) kúpia v potravinových stánkoch a „neregulovaných“ bufetoch, ktoré vzniknú v blízkosti škôl.

Pre zachovanie objektívnosti treba povedať, že regulácia sortimentu školských bufetov a kantín je známa aj z príkladu iných krajín. Na druhej strane verejne zdravotnícke opatrenia majúce za cieľ znížiť výskyt nadváhy a obezity u detí nemôžu byť postavené výlučne na reštriktívnom prístupe založenom na „ex offo“ regulácii sortimentu školských bufetov.

Za podstatne dôležitejšie preventívne opatrenie než sú reštrikcie, zákazy a príkazy pokladáme postupnú trpezlivú výchovu a edukáciu detí a mládeže, a to nielen v školách, ale predovšetkým doma. Sú to predovšetkým rodičia a ostatní rodinní príslušníci (súrodenci, starí rodičia), ktorí majú deťom ukazovať pozitívne príklady zdravého, vyváženého a prospešného stravovania. Motivovať deti s pozitívnymi príkladmi treba už v predškolskom a ranom školskom veku, kedy deti najviac kopírujú správanie rodičov. Mnohé návyky nastolené v skorých etapách života majú šancu, že sa udržia po celý zbytok života. Školy môžu podporovať výchovu k zdravej výžive tým, že budú deťom pripravovať školské obedy, ktoré budú chutné a zdravé zároveň. Ideálnou osvetou a motiváciou zároveň by bol povinný predmet na školách zameraný na názornú podporu zdravej výživy (zdravé varenie) a na podporu prevencie závažných chorôb dospelého veku. Netreba zabúdať ani na mimoriadne veľký význam fyzickej športovej aktivity, a to nielen v rámci povinnej telesnej výchovy, ale aj na poskytnutie reálnych možností bezplatného uplatňovania pravidelnej pohybovej aktivity (šport, cvičenie, loptové hry) po skončení školského vyučovania, a to v lete i v zime.

Je na zváženie, aký bude sortiment bufetov v školách z pohľadu komplexného riešenia podpory zdravia detí. Čo sa samotného sortimentu týka, je pritom na zváženie, či by lepším variantom než je úplné vylúčenie potravín s vyšším obsahom tuku, cukru a soli, nebolo naopak povinné rozšírenie sortimentu o zdravé potraviny podľa stravovacích a výživových odporúčaní odborných spoločností. Pochopiteľne, že bez výchovy, motivácie a pozitívnych príkladov doma i v škole to asi nepôjde správnym smerom.

Spolupráca MUDr. Minárik