Sladkú chuť ľudia už od nepamäti inštinktívne vyhľadávali a snažili sa ju získavať z prírodných plodín. Postupom času tak vznikol cukor, ktorý patrí k vôbec najstarším a najpoužívanejším zložkám ľudskej potravy. Počas dlhého obdobia svojej existencie sa okolo tejto sladkej komodity vytvorilo viacero mýtov, ktoré sa však postupne darí vyvracať. Ktoré to sú?

Mýtus č.1: Cukor vytvára závislosť

Tento rozšírený mýtus sa nikdy nepotvrdil žiadnou teóriou ani výskumom, i napriek tomu sa ho darí  odstraňovať  len veľmi pomaly. Konzumácia sladkého, podobne ako aj konzumácia iného chutného jedla, navodzuje príjemné pocity. Tie sa však môžu dostaviť napríklad aj po športovom výkone, po kvalitnom odpočinku, alebo vydarenej práci. Človek si môže na rôzne aktivity vytvoriť psychický návyk. Závislosť však v žiadnom prípade nie je fyzická. Zrovnávanie konzumácie akéhokoľvek jedla vrátane cukru s konzumáciou návykových látok je zavádzajúce a neopodstatnené. Každý človek by mal rozumne zvážiť, koľko sladkého je vhodné prijať vzhľadom na zdravotný stav a spôsob života.

Mýtus č. 2: Cukor spôsobuje zubný kaz

Samotná konzumácia cukru zubný kaz nespôsobuje. Jeho tvorba je zapríčinená predovšetkým nedostatočnou ústnou hygienou, ktorá umožňuje vytváranie negatívne pôsobenie zubného plaku. Zubný kaz zapríčiňujú baktérie Staphylococcus mutans, ktoré sú prirodzenou zložkou ústnej mikroflóry a na zuboch vytvárajú povlak obkolesujúci kolónie baktérií. Pretože pod týmto povlakom je nedostatok kyslíka, prevažujúce anaeróbne metabolické produkty baktérií ako je kyselina mliečna a niektoré ďalšie organické kyseliny, sa akumulujú a narúšajú zubnú sklovinu za vzniku zubného kazu. Ako prevenciu pred vznikom zubného kazu je preto potrebné dbať na pravidelnú ústnu hygienu zameranú na odstraňovanie zubného povlaku.

Mýtus č. 3: Cukor má na svedomí vznik obezity

FAO spoločne s WHO vydali v roku 1998 správu nazvanú „O sacharidoch v ľudskej výžive“. Správa zhrňuje poznatky za 20 rokov o úlohe všetkých foriem sacharidov vo výžive a ich vplyvu na zdravie a choroby. Zaujímavý je fakt, ktorý sa v správe uvádza: osoby s vysokým podielom  sacharidov (hlavne polysacharidov) v strave sú menej náchylné k akumulácii telesného tuku v porovnaní s osobami, ktoré dávajú prednosť strave s nízkym podielom sacharidov a vysokým podielom tuku. Ďalej sa v správe hovorí, že odborníci v oblasti výživy zdôrazňujú význam udržovania rovnováhy medzi príjmom a výdajom energie. Samotná konzumácia cukru teda nie je zodpovedná za vznik obezity. Žiadna štúdia priamu súvislosť nikdy nedokázala. Vzhľadom na vznik obezity sú rizikové najmä skupiny, ktoré svoj kalorický príjem nedostatočne vyvažujú pohybovou aktivitou. V tejto súvislosti je zaujímavý aj fakt, že zatiaľ čo celosvetová spotreba cukru klesá, obezita naopak stúpa, čo vyvracia priamu súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami.

Mýtus č. 4: Cukry v strave nepotrebujeme

Sacharidy(cukry) majú veľa priaznivých zdravotných účinkov, pretože organizmu dodávajú omnoho viac než len energiu. Optimálna strava každej osoby staršej ako 2 roky obsahuje aspoň 55 % energie zo sacharidov. Strava obsahujúca uvedené množstvo sacharidov má byť dostatočne pestrá, aby zabezpečovala nielen dostatok vlákniny, ale i všetky ostatné esenciálne zložky potravy. Dobré zdravie zabezpečujú sacharidy všetkých druhov i foriem. Pre tých, ktorí chcú zostať aktívni a v dobrom zdravotnom stave, sa odporúča strava s vysokým obsahom sacharidov.

Mýtus č. 5: Cukor je zodpovedný za vznik cukrovky

Choroba Diabetes Mellitus, známa tiež ako cukrovka, je multifaktoriálne ochorenie, podmienené genetickými a ďalšími faktormi vonkajšieho prostredia. Je to pravdepodobne samotný slovenský názov cukrovka, ktorý vytvára dojem, že ochorenie je spôsobené zvýšeným príjmom cukru. Žiadna vedecká štúdia však túto domnienku nepotvrdila.  

Mýtus č. 6: Cukor spôsobuje hyperaktivitu detí

Tento mýtus je značne rozšírený najmä medzi rodičmi malých detí, a žiadna štúdia ho nepotvrdila. Práve naopak. Dnes už je všeobecne známe, že hyperaktivita je dlhodobá vrodená porucha, ktorá je z 80 percent dedičná a prejavuje sa predovšetkým poruchou pozornosti. Je preto potrebné rozlišovať skutočnú hyperaktivitu od krátkodobo zvýšenej aktivity spôsobenej cukrom. V tomto prípade platí známe - všetko s mierou! Ak sú rodičia v tejto oblasti neistí a neskúsení, je dobré poradiť sa s pediatrom. Dieťa vychovávať s citom pre mieru, nedovoliť mu jesť sladkosti namiesto zdravej hodnotnej stravy, dopriať mu veľa ovocia a zeleniny, ale nepotláčať v ňom túžbu po sladkom.

Mýtus č. 7: Trstinový cukor je oveľa zdravší ako cukor repný

Trstinový aj repný cukor sú získavané z prírodných plodín a v oboch prípadoch sa jedná o čistú sacharózu. V súčasnosti je veľmi moderná konzumácia hnedého alebo trstinového cukru z dôvodu domnienky, že sú tieto produkty zdravšie ako tradičný biely repný cukor. Nie je to však celkom pravda. Trstinový cukor síce obsahuje viac zostatkových minerálnych látok, ktoré mu dodávajú hnedastú farbu, no vzhľadom na bežne konzumované množstvo je objem týchto minerálnych látok len stopový. Hnedý cukor svojou príjemnou arómou evokuje charakter trstinového cukru, jedná sa však o biely repný cukor, ktorý získava zlatistú chuť a exotickú arómu obohatením o melasu, alebo iné karamelové sirupy. Zo zdravotného hľadiska je rozdiel medzi bielym, hnedým a trstinovým cukrom zanedbateľný.

Zdroj:

1.                  Slovenský cukrovarnícky spolok

2.                  Literárna štúdia, Výskumný ústav potravinársky: Cukor a jeho alternatívne náhrady – objektívne hodnotenie ich úloh vo výžive človeka  (Literárna štúdia)