Júlia
Autor(ka) : Natália Križova Dátum a čas : 6.2.2001 02:00 Kategória : Poviedky WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...
„Nenávidím ťa! Nenávidím, nenávidím...“ jačala Júlia v hysterickom záchvate už asi desať minút. Slzy jej tiekli po tvári a zmiešané so šminkami vytvárali na jej lícach abstraktné umelecké diela. Pery sa jej chveli od zúrivosti, a bledé chĺpky nad nimi, ktoré pôsobili vždy vzrušujúco, sa ježili.
Vyzeralo to smiešne. Jej tvár pripomínala klauna. Bola v nej zmes pohŕdania, poníženia, krivdy, vzdoru a na tom všetkom trónil červený, od plaču opuchnutý nos. Pri nohách jej ležali porozbíjané poháre a na prúžky rozstrihaný sveter. Sveter bol Dušanov. Aj Júlia bola Dušanova. Aspoň doteraz. Ešte pred chvíľou... Zdalo sa jej, že odvtedy prešli tisícky svetelných rokov, že to bolo možno v minulom živote. Zrejme nie. Dušan bol na to príliš hmotný a príliš živý. Sedel na pohovke uprostred toho bordelu a smial sa. Jeho výrazné hnedé oči boli naplnené škodoradosťou a pohŕdaním. Bolo jasné, že opäť raz zvíťazil. Júlia si obliekla kabát a vybehla na ulicu. „Po desiatich minútach chôdze si uvedomila, že je hladná a vyčerpaná. Nad tým ako vyzerá sa radšej nezamýšľala. Akoby hnaná cudzou mocou sa zastavila pred vysvieteným vchodom do kaviarne. Jej šťastím bolo, že peniaze nosila vždy po vreckách. Babička jej síce vravievala, že dáma musí nosiť peňaženku a vreckovku, ale Júlia zrejme nebola dáma. Teraz by sa jej tá vreckovka rozhodne zišla. Rýchle prekĺzla zadymeným priestorom a zamkla sa v záchode. Pohľad na jej napuchnutú, šminkami pomazanú tvár jej vôbec neurobil dobre. Snažila sa na ten ksicht v zrkadle hodiť pokojné oko. Neznáma vyzerala tragicky. Začala sa umývať studenou vodou.. Ľadový prameň si púšťala aj na žilu v predlaktí. Aj toto ju naučila babička. Fantasticky ju to upokojovalo, mala pocit akoby jej chladná krv prúdila žilami. Pritom pomaly chladla aj jej hlava a ona bola opäť schopná prevádzky. Obyčajné mydlo ju štípalo v očiach, bolo to však lepšie ako prívaly sĺz, ktoré vypúšťala cestou. Po desiatich minútach „upgradu“ bolo po zúfalstve. V zrkadle uvidela nového človeka. Oči sa jej leskli ako zrkadlá a zdalo sa, že omladla. Ľahký mejkap jej dodával imidž nevinnosti. Už dávno si všimla, že keď sa vyplače, má krajšie oči. Jasné a súčasne tajomné. Vynovená si sadla k barovému pultu. Objednala si koňak. Pomaly ho sŕkala, ale najskôr si vychutnala jeho vôňu. Pripomenul jej Dušana. Odkedy ho stretla nepije koňak ako za trest - /šup do seba/, ale vychutnáva ho. Bolo veľa vecí, ktoré robila inak, kým ho nestretla. Bol unikát. Inteligentný, schopný, bohatý, spoločenský a o pätnásť rokov starší ako ona. Stelesňoval jej sen o chlapovi a okamžite sa do neho zamilovala. Trošku ju síce trápilo, že jeho láska k nej nebola nikdy skutočne intenzívna, ale vinila z toho okolnosti. Buď bol prepracovaný na to, aby sa jej mohol naplno venovať, alebo sa medzi chlapmi, dnes, láska nenosí, alebo bol vybitý množstvom skúseností a dobrodružstiev so ženami, alebo... „Alebo klamala samu seba, lebo už šestnásť mesiacov si upokojovala dušičku podobnými vetami. Šestnásť mesiacov plných pokorného čakania na telefonát, či email a občasných stretnutí, ktoré sa aj po tých najkrajších a najintímnejších okamihoch zdali akoby boli posledné. Občas mu robila garde. Mal to rád. Najmä keď pri tom mlčala. Bola exkluzívny doplnok. Štíhly pás, nádherné prsia, vlasy vo farbe zrelého obilia…vždy upravená, vždy namaľovaná a čoraz nešťastnejšia. Čo dobre tajila, aby tým neobťažovala pána podnikateľa, ktorý má problémov nad hlavu. Veď tak ťažko je ľahko žiť. Rozdeliť si čas medzi prácu, tenis, poľovačku, milenky, deti z prvého manželstva, preháňanie sa v aute a kurz letectva. Dokázala prehltnúť skoro všetko. Jeho povýšený intelekt, moria alkoholu, ktoré tiekli ich spoločným životom, prispôsobovanie sa jeho predstavám. Najradšej mal, keď doma chodila v kraťučkej červenej nočnej košieľke s podväzkovým pásom, čiernymi pančuchami, bez nohavičiek. Asi netušil, čo je to zápal vaječníkov. Zvládla to však bez problémov. Aj to, že mušličku musela mať vyholenú, hoci jej sa to zdalo neprirodzené. Možno to bola mužská pomsta za jeho rednúce vlasy. V poslednom čase už zvládla skoro všetko aj reči o tom, že by bolo fajn, keby niekedy priniesla kamarátku. Jeho sexuálny apetít by sa vraj zvýšil. Podľa nej ho mal na vrchole aj bez toho. Tak dlho zvládala rolu submisívnej Popolušky , ani nevie prečo včera zlyhala. V očiach sa jej opäť zaleskla slza, keď si spomenula na ten večierok. Dve hodiny strávila u vizážistky, kúpila si nové oblečenie a krvavo červené čižmičky z krokodíla. Určite bola najkrajšia na party. Žiarila ako supernova. Vo víre zábavy si odrazu všimla, že nikde nevidí Dušana. Vybrala sa hľadať ho Ani nevie prečo. Nikdy sa ho nedržala ako kliešť. Nemal to rád. Pomaly vychádzala z miestnosti, keď začula spoza závesu oddeľujúceho improvizovanú šatňu prudké vzdychy. Spomalila a takmer bez dychu sa priblížila k epicentru vzrušenia. Zvedavo nakukla. Na hromade kabátov ležali dve ženy. Obe mali šaty vyhrnuté nad prsia a nohy im zdobili samodržiace pančušky. Ich tenulinké nohavičky netvorili nijakú prekážku rýchlym prstom, ktoré dráždili ich rozdivočené vlhké mušličky. Tenké prúžky čipky rajcovne zdobili úplne holé zadky majiteliek. Vyzeralo to ako nemravná , ale veľmi účinná reklama na spodnú bielizeň. Vedela si predstaviť takéto billboardy. Šoféri by mali prácu s udržaním smeru. Ženy prudko vzdychali. Jedna kľačala na kolenách zadkom k nebu, druhá ležala na chrbte a mlsne pozorovala kyjak, ktorý sa knísal nad ňou. Objekt ich túžby a vzdychov bol on. Jej Dušan. So spokojným úsmevom na perách sa nechal obdivovať, kým sa jeho prsty pohrávali s „ružičkami“ dám /?/. Vyzeral ako tvorca ikebany. Zrazu tromi prstami prenikol do známeho neznáma a natiahol vchod jaskyniek, potom pomaly v rytme neexistujúcej hudby vsúval a vyťahoval prsty. Občas tej, ktorá ležala na chrbte jazykom prebehol po clitorise. Vtedy nechával druhej takmer celú ruku v diere. Robil to s úsmevom znalca. Evidentne bol so svojou schopnosťou priviesť ženy do extázy spokojný. Kľačiaca cicuška si neustále hladkala bujné poprsie a jej zívajúca rana medzi nohami túžila čoraz väčšmi po štupli. Vtedy sa Dušan rozhodol a silno ako bujak jej ho tam vrazil. Temne zaručala a potom slastne stonala do rytmu. Popritom stíhal naťahovať bradavky ležiacej krásavici, ktorá sa hrala s jeho vajkami. Vlasy mala rozstrapatené a tvár skrivenú. Škoda prachov za kaderníčku. Jej telo bolo hračkou. Sadala si a líhala, akoby bola na horiacom rošte. Jedno však nemenila. Neskutočne roztiahnuté nohy. Zdalo sa , že Dušan nepodlieha vášni, že neustále kontroluje stav víťazstva. Bokmi pohyboval s rozvahou. Svoju značne vyvinutú mužskú pýchu vždy vytiahol, obzrel si ju a znovu vložil do žeravého roztúženého lona. Dievčina sa snažila zadržať jeho penis vo svojich útrobách. Hru však kontroloval on. Júlia stála ako primrznutá. V tichu počula jeho slová: „Vy moje samičky, kurvičky, beštie, teraz sa spolu pekne urobíte, táááák.“ Jeho ruka aj boky sa začali pohybovať takmer neuroticky. Ženy mali prehnuté telá ako luky, začali si navzájom obchytkávať prsia, snažili sa, čo najskôr splniť jeho príkaz. Nad kabátmi visela extáza. Tri telá sa v jednom momente zliali do jediného, ale vtedy už Júlia trielila so slzami v očiach k baru. Keď sa jej priatelia pýtali, prečo plače, neodpovedala. Bola ako šialená. Vybehla von bez kabáta, letela na stanov ©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.