lady.sk
AKLINIK B 468X60

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
1 tém, a 30 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 6 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Streda, 06. Júl, , Dnes oslavuje Patrik/Patrícia
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Čiernejšia ako diabol, sladšia ako láska

  Spracoval(a) : Jana Osuska
Dátum : 26.10.2000
späť
Späť

Poslať
 


Keď sme vám minule priniesli vôňu a chuť pravého cappuccina, dnes vám porozprávame niečo z histórie kávy.
Pravlasťou kávovníka je provincia Kaffa v Etiópii, ale káva ako nápoj sa zrodila v Jemene. Nedá sa určiť presný dátum, kedy mnísi z kláštora Šaháda , po prvý raz ochutnali odvar z kávových zŕn.
Ale jedno je isté, že známy orientálny lekár a vedec Avicena už kávu poznal. Hovoril jej bún, rovnako ako dnešní obyvatelia Jemenu a Etiópie nazývajú kávové zrná a nápoj z nich pripravovaný.
Podľa Avicenu bola najlepšia žltá káva dobrej vône, spočiatku horúca a ostrá, osviežujúca pamäť a čistiaca pleť. Okolo objavenia povzbudzujúcich účinkov kávy sa traduje veľa legiend, ale je historicky dokázané, že kávovník vysadili v Jemene v 13. až 14. storočí . Prvenstvo sa pripisuje mestu Moka, ktoré leží na brehu Červeného mora, a ktoré už od stredoveku dávalo meno najlepším jemenským kávam. Na sever arabského polostrova rozniesli kávovník a kávu pútnici. Odtiaľto sa zvyk pitia tohoto osviežujúceho nápoja rozniesol prakticky do celého sveta.
Arabi v priebehu stáročí nadobudli ku káve takpovediac intímny vzťah. Pili ju vojaci, filozofovia, muži i ženy. Keď muž odmietol podať pri pôrode rodičke šálku kávy, bol to dôvod na rozvod. Tento zvláštny vzťah k nápoju, ktorý nahrádzal aj alkohol, lebo islam alkohol zakazuje, dokumentuje jemenský výraz bint aljaman, dcéra Jemenu.
Káva však zažila aj čierne stránky svojej histórie. V roku 1511 guvernér Mekky Kair Bey, rozhnevaný na lenivých mužov popíjajúcich kávu, tento nápoj zakázal. Všetky kaviarne boli zrušené a kávové zrná boli spálené.
Káva zvíťazila, až keď si ľud vydobyl opätovné pitie kávy u sultána.
Café, caphé, cavé, cavet, cahué, cavean, chaubé, choana, chaona, kávé, kaffa sú v rôznych rečiach sveta názvy pre ten istý nápoj – kávu! Nápoj, ktorý v Stredomorí, najskôr v súkromí a neskôr aj vo verejných kaviarňach začali podávať, nazvali Arabi qahwah. Turci názov len trochu pozmenili na kahwah, čo znamená povzbudzujúci a veľmi rýchlo si ju osvojili ako svoj národný nápoj. V roku 1554 v Istanbule otvorili prvú verejnú kaviareň, ktorú nazvali Maktab alirfán, čo znamená Klub vzdelancov. Káve taktiež hovorili mlieko šachistov a mysliteľov.
Aj toto dokazuje vlastnosti kávy – pôsobí nielen ukľudňujúco ale aj inšpiratívne.
Časom sa neznámy a legendami opísaný nápoj dostal aj na starý kontinent. V 16. storočí kávovník spomína taliansky bádateľ Antonio Menavino.
Francúz Pierre Belon v tom čase už vedel o africkom pôvode kávového plodu. Uviedol to vo svojom súpise plodov Arabského polostrova.
Nemecký lekár Leopold Rauwolf opisuje rituál pitia kávy takto: šálku dvíhajú k ústam často, ale usrkávajú z nej veľmi málo.
Jedným z prvých, čo priniesli kávu do Európy bol Talian Pietro della Valle. Presnejšie to bolo roku 1627, po jeho dlhoročnom pobyte v Istanbule. Všetci čo mali niečo dočinenia s kávou sa zhodovali v jednom: káva pôsobí priaznivo na telesné i duševné zdravie konzumenta, dodáva dovtedy nevídaný druh energie, podnecuje na filozofovanie a umeleckú tvorbu.
Keď v roku 1646 priviezol šľachtic De la Rocque z Istanbulu do Marseille pražené zrnká kávy spolu s hrnčekom na varenie, veľká cesta kávy po Európe sa začala. Otvárali sa prvé kaviarne, vznikali nové recepty na kávu.
Hostí síce čakali iné kaviarne ako v Turecku, iná bola aj filozofia pitia kávy. V našom stredoeurópskom priestore boli kaviarňami preslávené najmä dve mestá, Viedeň a Budapešť. V týchto mestách slúžilo hosťom , na prelome storočí, neuveriteľných tisíc kaviarní a kaviarničiek
Ale nech už sa pila káva hocikde a hociako blahodárne účinky a spokojnosť konzumentov boli na celom svete rovnaké.

Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!