lady.sk
AKLINIK B 468X60
  * 2021
  * 2020
  * 2019
  * 2018
  * 2017
  * 2016
  * 2015
  * 2014
  * 2013
  * 2012
  * 2011
  * 2010
  * 2009
  * 2008
  * 2007
  * 2006
  * 2005
  * 2004
  * 2003
  * 2002
  * 2001
       December
       November
       Október
       September
       August
       Júl
       Jún
       Máj
       Apríl
       Marec
       Február
       Január
  * 2000

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
3 tém, a 24 reakcií.
Včera pribudlo:
2 tém, a 25 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Utorok, 26. Október, , Dnes oslavuje Demeter
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Druhá šanca

  Spracoval(a) : Natália Križova
Dátum : 16.1.2001
späť
Späť

Poslať
 



Bol absolútne na dne. Na jeho pleci sa už dosť dlho vyhrieval motýľ smrti a na jeho prsiach depresie. Jediné, čomu sa venoval so skutočným nasadením, bol chľast. Ale aj opica ho už prestávala baviť.
Motal sa po uliciach a čakal na koniec. Vychádzal z predpokladu, že ak má niečo začiatok, musí to mať nevyhnutne aj koniec. A keďže žil v tom smutnom meste, koniec ho čakal zrejme tu. Blúdil ulicami v ústrety smrti.
Okolo prechádzali hromady ľudí. Mali sivé tváre, na ktorých chýbal čo i len náznak úsmevu. Štvanci. Mozaiku dopĺňali protivný šarvanci so škodoradostnými úsmevmi na perách, ktorí mu skopli jeho poslednú fľašku , pohotovostne pristavenú pri lavičke, ktorá sa na chvíľu stala jeho sofou. Hodili po ňom aj pár pirátov. Dobre mu tak. Na ulici bolo ešte zopár exkluzívnych, umelých žien. Viali za nimi dlhé kožuchy, ako vlajky smrti a v očiach sa im zračilo odsúdenie a chlad.
„Kto je dokonalý, nejde s nimi, kto nejde s nimi, ten je podozrivý a snáď aj nebezpečný. On by aj šiel...Bla, bla, ...filozofoval.
Na jeho spustnutú existenciu sa občas zniesol nevraživý, zhnusený pohľad. Nikto zo samozvaných sudcov by neveril, že kedysi bol príťažlivý, úspešný chlap. Dnes, napriek tomu, že mal sotva niečo cez tridsať, patril do starého železa. Aj sa tak cítil. Ženy, ktoré v posledných čase mal, boli rovnaké ako on, stratené existencie. Veď koho by už zaujímal spustnutý, neoholený chlap.
Mráz mu vyháňal alkohol z krvi a prebehla po ňom smrtka. Vstal a potácavým krokom sa vybral na cestu. Nezmyselne krúžil ako mucha pri lampe v kruhoch okolo námestia. Boli časy, keď aj on sedával v tých vysvietených výkladoch kaviarní a vedľa neho sedela vždy iná, nádherná žena… Boli časy keď sa cítil na koni. Kedy prehral svoju ľudskú existenciu.? Dumanie ho tak unavilo, že zaspal pod nejakou bránou. Zobudil ho ukrutný chlad a čísi pohľad. Keď sa mu podarilo prebrať, díval sa do čierno-čiernych očí. Bol pripravený na nadávky. Namiesto nich sa po chvíli ozval zamatový hlas. „Tu nemôžete spať.“ Kým sa stihol nadýchnuť, ospravedlniť a zmiznúť, majiteľka očí povedala: „prechladnete, poďte so mnou.“ Neveril vlastným ušiam.
Nemal však dosť síl na to, aby kládol odpor. To ľudské slovo ho úplne zlomilo. Vyviedla ho na najvyššie poschodie a otvorila dvere na byte. Vošiel dnu. Bolo tam teplo, voňavo a útulne. „Choďte sa osprchovať, ja pripravím nejaké jedlo.“ Premýšľal nad tým, že je už asi mŕtvy, alebo upadol do delíria a toto sa mu iba sníva, tesne pred smrťou.. Stál, ako tĺk. Žena s najkrajším pohľadom na svete a s dlhými havraními vlasmi ho chytila za ruku a odviedla do kúpeľne. „Sú tam aj jednorázové žiletky a pena.“ To boli jej posledné slová, kým za ním zavrela dvere. Ľahol si do vane a vychutnával slastný pocit z toho, ako sa mu rozmrazovali skrehnuté údy. Ležal tam skoro hodinu. Chvíľu spal a chvíľu sa vznášal ako vo sne. Pomaly z neho vyprchával alkohol. Pozoroval svoje vychudnuté telo. Kedy sa kúpal naposledy? Tá spomienka parila minulému životu.
Oholil sa a obliekol si župan, čo visel na dverách. Tento návrat k starým zvykom ho šokoval. Snáď by z neho ešte mohol byť normálny človek. Keď vychádzal z kúpeľne začul jej hlas. „Poďte, už som si myslela, že ste utopený. Ja som Laura.“ V kuchyni, nad tanierom horúcej polievky jej prezradil, že sa volá Lukáš. Má matku, s ktorou roky žil a pred pol rokom ju nechal na druhej strane dverí.
Ona zostala v byte a on na ulici. Bolo to spravodlivé, byt patril jej. Súčasne to bola chyba. Človek musí niečo vydržať, najmä ak nemá veľa možností.
Povedala iba : „môžeš tu zostať“. A tak zostal.
Kúpeľňa mu už zovšednela, do tváre sa mu vrátila farba a do údov sila. Po dvoch mesiacoch sedel večer pred televízorom. Díval sa na stupídny americký film a bolo mu fajn. Vedľa neho sedela krásna Laura. Kontrastom k jej čiernym vlasom a dokonale temným očiam bola biela pleť s presvitajúcimi žilkami. Mala pekne tvarované pery a vystúpené lícne kosti. Na jeho pohľad odpovedala vetou: „Ja som už tiež bola na dne. Choď radšej spať.“ Rád ju poslúchol. Keď sa ráno zobudil mal na stole raňajky a lístok: „Uprac a neodchádzaj.“ Veľmi ho to potešilo. Takto spolu žili pár týždňov. Ich jediné zblíženie spočívalo v tom, že si prestali vykať. Cítil sa šťastný. Laura bola stále rovnako nepreniknuteľná, len jej čierne oči, akoby sa otvorili. Bola v nich akási mäkkosť.
Cez deň boli spolu vonku a hľadali pre neho prácu. Zdalo sa, že sa veci pohnú. Večer nemohol zaspať. Šiel do kuchyne a nakukol do Laurinej izby. Ležala na gauči úplne nahá. Pri hlave jej svietila lampa, ožarovala jej vlasy ako svätožiara. V šere sa črtal jej belostný, prekrásny zadok. Zdalo sa, že zaspala nad knihou. Pristúpil k nej. Dotkol sa jej vlasov. Nestalo sa vôbec nič, akoby vyčkávala. Prešiel prstompo jej ramenách a pomaly pokračoval cez chrbát a stehná až po končeky prstov. Stále nereagovala. Začal ju intenzívne hladiť. Jeho ruky kĺzali po jej tele.
Našiel olej a začal ho vtierať do jej zamatovej pokožky. Zhodil zo seba pyžamo a jeho ruky tancovali divoký tanec na jej chrbte. Potom ich jemne presunul nižšie. Keď jej začal jazdiť po stehnách, obrátila sa. Chytil do rúk jej prsia. Neboli veľké a privádzali ho do šialenstva. Bozkával ich s intenzitou, akoby od toho závisel jeho život. Pomaly roztiahla nohy. Jeho pery sa začali spúšťať stále nižšie a nižšie. Prechádzal jej perami po brušku, po čiernych chĺpkoch, po slabinách… Jemne vzdychala. Chytil do prstov motýlika jej veľkých pyskov a jemne ich masíroval. Jej vzdychy boli čoraz intenzívnejšie. Začal krúžiť jazykom po vstupe do jej svätyne. Cítil, že už to nevydrží. Naklonil sa nad jej telo. Svietilo do tmy svojou vášňou a nahotou.
Zahrnul jej pery bozkami a stvrdnutým priateľom do nej drgal. Chytila ho a voviedla do vlhkého, roztúženého raja. Jazdil v nej a ona jazdila s ním. Ich telá sa zliali do jednej veľkej exotickej vlny. Pohybovali sa v pravekom rytme. Dotýkali sa a preplietali ako obrovskí hadi. Možno to trvalo minúty, možno hodiny.
Čas prestal existovať. Izba bola plná ich trenia..., ich vzdychov, ich túžby. Odrazu pocítil, že sa zväčšuje. Prenikol do úplného centra vesmíru. Zaplavila ich spoločná vlna sladkých kŕčov. Ostal v nej aj po vyvrcholení.
Nechcel opustiť stred vesmíru. Bozkával ju pomaly a vláčne. Cítil, že je úplne uvoľnená a úplne odovzdaná jeho telu, jeho myšlienkam, jeho pohybom…
Po dvoch mesiacoch spoločného života zistili, že je tehotná. Chodili s úsmevom po uliciach a vznášala sa nad nimi farebná dúha.
Dnes popoludní bežali spolu na nákup, na návštevu mala prísť jeho matka.

Diskusia k článku:

musim povedat, ze toto je naozaj prekrasne napisane.. nemam co dodat :) vazne nadherne :)
Neregistrovaný - Luska, 16.1.2001 23:15, lusinkav(`na`)hotmail.com
musim povedat, ze toto je naozaj prekrasne napisane.. nemam co dodat :) vazne nadherne :)
Neregistrovaný - Luska, 16.1.2001 23:15, lusinkav(`na`)hotmail.com
pekny pribeh hoci rozpravkovy nieco ako Pretty woman len opacne :)
Neregistrovaný - Hild, 17.1.2001 09:23
pekny pribeh hoci rozpravkovy nieco ako Pretty woman len opacne :)
Neregistrovaný - Hild, 17.1.2001 09:23
Ach joooo.....:)
Neregistrovaný - scooby, 17.1.2001 15:53, scooby(`na`)gtinet.sk
Ach joooo.....:)
Neregistrovaný - scooby, 17.1.2001 15:53, scooby(`na`)gtinet.sk
heh to je cely Scooby :)
Neregistrovaný - emma, 17.1.2001 17:25
heh to je cely Scooby :)
Neregistrovaný - emma, 17.1.2001 17:25
ach jooo...velmi krasny rozpravkovy pribeh :o) clovek sa aspon nad sebou zamysli... :o)
Neregistrovaný - katka, 9.10.2004 16:27
vrajzgcd qxfy pdklaohj elanxjt cznsuiyq vkdsj nclxsw
Neregistrovaný - fqgnxr bjcoxwm, 23.6.2007 01:39, okzg(`na`)mail.com
Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!