Čo sú aditíva a za akým účelom sú do potravín pridávané?
Moderná doba, súčasný životný štýl a stravovacie návyky kladú vysoké nároky na rýchlosť a jednoduchosť pri príprave bežných pokrmov. Obľúbené, časovo nenáročné, sú predovšetkým instantné potraviny a polotovary. Za účelom zvýraznenia ich chuti, farby, arómy zníženia či zvýšenia sladkosti alebo kyslosti, za účelom zahustenia, stabilizovania a hlavne predĺženia ich trvanlivosti, je do týchto pokrmov pridávaná celá škála prídavných látok – aditív.
Aditíva sú rozdelené do rôznych kategórií, podľa toho, akú funkciu v potravinách vykonávajú: napr. konzervanty, farbivá, antioxidanty, kyseliny, stabilizátory, spevňujúce látky, zvlhčujúce látky, atď. V konkrétnej podobe sú aditíva skrátka chuťové esencie, vitamíny, potravinárske farby, zahusťovadlá, stabilizátory, vonné prírodné látky, leštiace látky, vonné syntetické látky, kypriace látky, melírujúce látky, náhradné sladidlá, horké látky, emulgátory a ďalšie, vo veľkej miere aj úplne prírodné látky.
Prídavné látky alebo aditíva a emulgátory v potravinách
Množstvo potravín dnes obsahuje rôzne prídavné látky nazývané tiež aditíva, hovorovo „éčka“. Obvykle sú označované veľkým písmenom E a trojmiestnym číselným kódom, ktorý je zaradený do medzinárodného číselného systému. Číselné kódy uľahčujú orientáciu a prehľadnosť. Sú používané celosvetovo. Dlhé názvy alebo názvy v rôznych jazykoch jednotlivých zložiek v danej potravine viedli k nezrozumiteľnosti údajov na obaloch. Vďaka medzinárodnému číselnému systému je teda znenie aditív jednotné.
Z označení aditív zvoleným kódom a zaradením do zoznamu vyplýva, že ich použitie v potravinách a nápojoch podlieha tým najprísnejším normám, a je teda bezpečné. Práve výrobcovia tak musia bezpodmienečne dodržiavať schválené používanie látok do povolených druhov potravín a nápojov v povolených koncentráciách, čo sa dá pri kontrole kvality potravín zistiť. Použitie aditív v Slovenskej republike je schválené a regulované vyhláškou Ministerstva zdravotníctva z roku 2002, v ktorej sú stanovené druhy a použitie prídavných látok v potravinách. Prítomnosť prídavných látok v daných produktoch musí byť vyznačená na obale výrobku, a to vo vzostupnom poradí, podľa toho, v akom množstve sú vo výrobkoch obsiahnuté.
Syntetický a prírodný pôvod aditív
Použítie povolených aditív, teda „éčok“ v potravinách a nápojoch je síce bezpečné, ale neznamená to, že sú pre náš organizmus vždy výhodné. Niektoré aditíva vyrobené priemyselne, predovšetkým konzervačné látky a stabilizátory, sa bežne v prírode nevyskytujú a sú pre náš organizmus nevyužiteľné. Pri požití sa však vstrebávajú do krvého obehu a organizmus ich musí opäť vylúčiť, čo znamená väčšiu záťaž na ľadviny a pečeň. Tieto aditíva sa preto nedoporučujú malý deťom a niektoré rizikovým skupinám, napríklad onkologickým pacientom. Výrobci sa používaniu určitých prídavných látok nemôžu vyvarovať, predovšetkým pri výrobe množstva trvanlivých a instantných potravín. Napríklad instantnú zemiakovú kašu bez konzervačnej látky, stabilizátora, emulgátora, arómy a farbiva vyrobiť nemožno. Skúsili ste si niekedy usušiť svoju domácu zemiakovú kašu? Nejde to! Preto, aby sme mohli instantnú kašu znovu „obnoviť“, musí obsahovať aditíva. Potom je len na nás – spotrebiteľoch, aby sme si vybrali: chceme rýchle potraviny, ktoré šetria čas, ale s „éčkami“, alebo si uvaríme kašu sami doma z pôvodných surovín a bez „éčok“.
Prírodné aditíva rastlinného alebo živočíšneho pôvodu
Mnohé aditíva sú však v skutočnosti prírodné, úplne neškodné látky, ktoré konzumujeme v bežnej potrave, napríklad vitamín C, kyselina citrónová, kyselina mliečna, batakarotén, extrakty z červenej repy, včelí vosk, lecitín, karamel. Tie pre náš organizmus nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo ani záťaž, niektoré dokonca pôsobia ako vitamíny a antioxidanty, ktoré náš organizmus potrebuje.
Prírodné aditíva v sladkostiach spoločnosti HARIBO
Spoločnosť HARIBO dbá pri výrobe svojich cukrovinkových výrobkov na výber čo najkvalitnejšej potravinárskej želatíny z bravčových koží, ktorá je kvalitným zdrojom bielkovín pre stavbu kolagénu.
„Zlaté medvedíky“ – najznámejšie, najzdravšie a najobľúbenejšie z gumových medvedíkov spoločnosti HARIBO sú vyrábané zo želatíny prírodného pôvodu. Nie je tomu inak ani u prídavných látok. Pod číslami E 901 a E 903 sa skrývajú vosky prírodného pôvodu – vosk včelí a vosk karnaubský. „Zlaté medvedíky“ teda obsahujú prídavné látky, ktoré sa bežne vyskytujú v prírode a sú tiež často pridávané do najrôznejších potravín, napr. námraza sliviek je spôsobená voskom, včelí vosk je tiež v stopovom množstve obsiahnutý aj v mede. Karnaubský včelí vosk je pri výrobe „Zlatých medvedíkov“ používaný k ich lešteniu a tieto vosky sú v cukrovinkách prítomné iba v stopovom množstve. Použitie včelieho a karnaubského vosku je v želatínových medvedíkoch HARIBO úplne bezpečné.
Okrem toho „Zlaté medvedíky“ neobsahujú tuk ani cholesterol, preto ich možno bez obáv konzumovať aj pri nízkotučnej a nízkocholesterovej diéte.
Krémové želé – cukríky „Creamy Dreams“ obsahujú laktózu a mliečne bielkoviny, ktoré v kombinácii s ovocnými šťavami zaisťujú neopakovateľnú chuť a konzistenciu cukríkov. Táto jogurtová cukrovinka je obohatená aditívami získanými čisto na prírodnej báze. Okrem včelieho vosku (E 901), ktorý je živočíšneho pôvodu a karnaubského vosku (E 903) rastlinného pôvodu „Creamy Dreams“ obsahujú aj prírodnú kyselinu mliečnu. Táto látka skrývajúca sa pod číselným kódom E 270 (len L (+) forma) sa bežne vyskytuje v acidofilných výrobkoch a kyslej kapuste, ktorým dodáva špecifickú osviežujúcu chuť.
Kyselina mliečna má konzervačnú schopnosť a práve z tohto dôvodu je používaná pri výrobe cukríkov „Creamy Dreams“. Ďalšími prídavnými látkami sú kyselina jablčná E 296 a kyselina citrónová E 330. Obidve kyseliny sa bežne vyskytujú v potravinách, predovšetkým v ovocí. Kyselina jablčná sa vyskytuje napr. vo víne, v jablčnom mušte. V cukríkoch „Creamy Dreams“ sú použité k dochuteniu a zvýrazneniu ovocnej chuti, ku korekcii pH (kyslosti) aj ako konzervačná látka. Všetky vymenované prídavné látky obsiahnuté v sladkostiach HARIBO sú absolútne bezpečné..
Niektoré cukríky HARIBO si môžu dopriať aj ľudia, ktorí držia bezlepkovú diétu. Pre tvarovanie cukríkov sa do foriem používa kukuričný škrob, ktorý neobsahuje lepok. Ľudia s týmito problémami si tak môžu pochutiť nie len na „Zlatých medvedíkoch“, ale taktiež na jogurtových cukríkoch „Creamy Dreams“.
Viete, že „Éčko“ s číslom ...
...E 901 je včelí vosk
Včelí vosk – je živočišneho pôvodu, produkovaný včelami, ktoré ho používajú na výrobu plastov. Jeho farba je bežne tmavá alebo svetlo hnedá. Je charakteristický svojou vôňou. Svojím zložením je mäkký, plastický a využíva sa pri výrobe kozmetiky – krémov, rúžov, pri výrobe sviečok, taktiež v potravinárskom priemysle pri leštení potravín a výrobe poliev
...E 903 je karnaubský vosk
Karnaubský vosk – rastlinný vosk získavaný z palmových listov. Svojím zložením je to vosk tvrdý, typický svojím obsahom živice. Používa sa pri výrobe krémov, vlasovej kozmetiky, rúžov a v potravinárskom priemysle na výrobu poliev a leštenie potravín ako je čokoláda alebo žuvačky, kávové zrná alebo diétne doplnky stravy
…E 270 je kyselina mliečna
Kyselina mliečna – kyslo chutiaca, ľahko rozpustná látka, ktorá vzniká mliečnym kvasením cukrov v syroch alebo v kyslom mlieku a kapuste. V potravinárskom priemysle – v magarínoch, zálievkách, nápojoch, cukrovinkách a dokonca v kožiarskom priemysle.
…E 296 je kyselina jablčná
Kyselina jablčná – organická prírodná kyselina jablčná sa objavuje vo víne vyrobenom z nedozretých plodov hrozna, nakvasenom jablčnom mušte. V potravinárskych výrobkoch je používaná ako prírodný regulátor kyslosti
…E 330 je kyselina citrónová
Kyselina citrónová sa využíva v potravinárskom aj farmaceutickom priemysle. Svojho času získavaná z citrusových plodov, dnes kvasným procesom – premenou sacharidov. Do potravín a nápojov je pridávaná za účelom zvýraznenia chuti – kyslosti.
uuuuuzasne...
Neregistrovaný - ~*~, 24.3.2006 13:51