Sledujte ako sa nad vami vytvorila vrstva dospelých, ako sa mení správanie a tón ľudí, ktorí sa k vám sklonia. A žasnite nad tým, že nikoho nezaujíma, čo si myslíte. Viete čo budete počúvať najčastejšie? Poď sem, choď tam, pozdrav, ospravedlň sa, kam sa pozeráš?, stoj! nehýb sa, seď poriadne, nerob hluk, odlož tanier, prečo si sa zašpinil, si prasa, vysmrkaj sa, utri sa, umy sa, choď sa hrať, nemotaj sa mi pod nohy, povedz tete ako sa voláš, si hluchý?, hraj sa sám, prikry sa, nehovor, keď sa rozprávajú dospelí, počkaj, nehovor s plnými ústami, to nedokážeš, ešte si malý, napi sa, potrebuješ tekutiny...
Keď vydržíte celý deň, k večeru pochopíte, že vám veľmi , veľmi bude chýbať porozumenie a pozornosť dospelých. Bude vám chýbať partnerský tón a docenenie vašej osoby. Budete chcieť počuť: milujem ťa, si šikovný, som na teba hrdá, porozprávaj mi čoho sa bojíš, prečo nie si hladný?, trápi ťa niečo?, nie si zamilovaný?, ocenili ťa dnes v škôlke, v škole, nemáš pocit, že žijeme príliš rýchlo?, čo chceš vedieť?, o čom sa chceš rozprávať?, aký pekný príbeh si vymyslel...

Že na to nemáte čas, že robíte, čo môžete, aby ste udržali rodinu nad vodou? Že si ten malý princ žije ako prasa v žite, s vami sa tiež nikto nemaznal a občas ste dostali zaucho a ani ste nevedeli prečo?
Potom sa nečudujte, že vás manžel občas udrie, že odišiel a nestará sa o deti, že vám robí zle celá jeho rodina.
Možno je to všetko preto, že ani od vás nepočul tie slová, po ktorých túžil už v detstve.