V horúcom letnom počasí vystupuje do popredia závažný problém, ako sa stravovať a nevystaviť riziku nákazy z potravín. Väčšine choroboplodných zárodkov na rozmnožovanie najlepšie vyhovuje teplota ľudského tela, približne 37°C. V letnom období sa k týmto teplotám približuje aj teplota ovzdušia, čím sú vytvorené ideálne podmienky na rozmnožovanie a prežívanie zárodkov. Prítomnosť choroboplodných zárodkov v potravinách patrí v celosvetovom meradle k najväčším rizikám. Mikrobiologicky závadné potraviny zapríčinia ročne na celom svete ochorenie približne 2 miliárd ľudí, čo je približne tretina svetovej populácie.

Za najčastejšie zdroje hnačkových ochorení sa pokladajú všetky druhy mäsa (vrátane konzervovaného), vajcia, mlieko a mliečne výrobky, čerstvé zmrzliny, krémy, majonézy a morské živočíchy. Potravinami sa môžu prenášať najrozmanitejšie zárodky bakteriálnych, ale aj vírusových a parazitárnych chorôb, pričom ochorenie môžu spôsobiť nielen samotné zárodky, ale aj ich produkty (toxíny).
Najčastejšími ochoreniami z potravín sú salmonelózy. Optimálne prostredie nachádzajú v potravinách bohatých na bielkoviny a vodu, najmä v mäsových a vaječných výrobkoch. Medzi časté ochorenia patrí dyzentéria, prenáša sa najmä tepelne nespracovanými potravinami (surová zelenina, ovocie) a stafylokoková enterotoxikóza, ktorej príčinou je nedostatočná hygiena pri príprave stravy (toxín sa teplom neničí, preto otravy vznikajú aj po konzumácii tepelne spracovaného jedla).

V teplom a vlhkom prostredí sa veľmi dobre darí plesniam, ktoré produkujú jedovaté toxíny do celého objemu napadnutej potraviny. Len mechanickým odstránením viditeľnej plesne z potraviny sa riziko neodstráni!
Hnačkové ochorenia môžu spôsobovať aj niektoré vírusy. V potravinách sa síce nedokážu rozmnožiť, ale môžu v nich dlhodobo prežívať (neničí ich nízka teplota, čiže môžu prežívať aj v mrazených potravinách, neničí ich napríklad ani pasterizácia, údenie a pod.). Najčastejšie je zdrojom vírusových nákaz mäso a mäsové výrobky, morské mäkkýše, surová neumytá listová zelenina, mlieko.

Ako sa môžeme ochrániť pred nákazami z potravín?
Pri manipulácii a konzumácii potravín by sme mali dodržiavať niektoré bezpečnostné opatrenia. Treba ich dodržiavať sústavne, ale obzvlášť úzkostlivo v lete a tiež počas pobytu v cudzine.
· Nakupovať len čerstvé, nezávadné potraviny bez senzorických zmien.
· Potraviny konzumované v surovom stave dôkladne umyť (mimoriadne rizikové je ochutnávanie na trhoviskách).
· Potraviny dôkladne uvariť alebo prepiecť a skonzumovať ich ihneď po uvarení. Neskonzumované potraviny musíme rýchlo schladiť a odložiť do chladničky alebo mrazničky.
· Samozrejmosťou je umývanie rúk mydlom a teplou vodou pred každou manipuláciou s potravinami a udržiavanie kuchynského náčinia v čistote.

Aká strava je v lete najvhodnejšia?
Vzhľadom na menšie tepelné straty má organizmus v horúcom letnom období nižšie energetické nároky. Vhodná je preto ľahká strava, podávaná častejšie a v menších dávkach, aby sa zbytočne nezaťažoval tráviaci systém. Je to najmä strava bohatá na zeleninu a ovocie (ovocné šaláty, zeleninové šaláty prichutené trochou olivového oleja a bylinkami, ale nie majonézovými dressingami, zeleninové polievky, prílohy) a celozrnné obilniny. Odporúča sa chudé hydinové mäso, čerstvé ryby a rastlinné tuky. Jedlá solíme čo najmenej, nedochucujeme dráždivými a pikantnými koreninami, vhodnejšie sú čerstvé bylinky. Vhodné sú aj kyslomliečne nápoje, ktoré sú v lete veľmi osviežujúce, ľahko stráviteľné a okrem potrebných živín dodávajú organizmu aj probiotické baktérie a zlepšujú trávenie. Nevhodné sú ťažké jedlá bohaté na živočíšny tuk – mastné mäsá, údeniny, jedlá vyprážané, fritované, pečené, zákusky, šľahačka a všetky potraviny tzv. rýchleho občerstvenia. A samozrejme nesmieme zabúdať na pitný režim, ktorý je v letnom období najdôležitejší.

Bližšie informácie o zdravom životnom štýle na www.florastranky.sk.