Zvyk, rozšírený po celej stredovekej Európe však pretrval iba vo Fínsku. Fínski osadníci ho preniesli do Severnej Ameriky. Keď sa prví fínski vysťahovalci v roku 1638 usídlili v doline rieky Delaware v štáte Pensylvánia, stavali najprv sauny a až potom domy. Prvá verejná sauna bola otvorená v roku 1870 v štáte Michigan.
Fínska sauna je ešte stále najlepšia
Fíni najviac oceňujú tzv.savusaunu, čiže dymovú sunu. Ich predkovia v nej údili mäso, sušili odevy a dokonca aj prichádzali na svet. Súčasné verzie takejto sauny dnes slúžia fínskym politikom na rokovania.
Niekoľko hodín pred vstupom do savusauny treba zapáliť brezové drevo pod kamením – miestnosť zaplní dym, ktorý sa neskôr vyvetrá a ostane horúci vzduch. Tradičné savusauny sú už dnes zriedkavosťou. Najpopulárnejšími sa stali tri ďalšie obmeny sauny: suchá, mokrá a parno-bylinková. V suchej je 90-110 stupňov Celzia (normy EÚ nepovoľujú, aby to bolo viac) a pomerne malá, desaťpercentná vlhkosť. Najlepšie je ale, ak je v saune 70-90 stupňov. V mokrej saune dosahuje teplota vzduchu 60-80 stupňov a kamene v peci sa polievajú vodou, vďaka čomu vlhkosť vzduchu narastá na 25-35 stupňov. V parno-bylinkových saunách pece zohrievajú vzduch a súčasne vytvárajú paru. Veľmi vysokú vlhkosť v ich prípade sprevádza pomerne malá teplota vzduchu (45-65 stupňov) a v peci môže byť dodatočne nádoba na vonné látky.
Vysokú teplotu v saune vytvárajú pece – elektrické alebo vykurované drevom. Saunu vyhrievame približne hodinu pred vstupom, aj keď na zohriatie vzduchu postačí 15-20 minút.
Kabína
Pohodlná kabína by mala mať minimálne 8-10 metrov štvorcových a výšku nie menej ako 195 cm. Je to konštrukcia postavená v príbytku alebo stojaca samostatne, ale musí byť zamknutá a dobre izolovaná. Ak sa rozhodneme vybudovať si domácu sanu, mala by mať miestnosť, v ktorej ju chceme mať, aj okno. Samostatnú saunu je možné postaviť v záhrade.
Kabíny sa najčastejšie vyrábajú zo škandinávskeho smreku, zriedkavejšie z kanadskej jedle alebo cédra. Lavičky sú z dreva, ktoré sa príliš nenahrieva: z osiky, lipy, jelše, topoľa, alebo exotického stromu abači. V tesnej blízkosti sauny je vhodné naplánovať kúpeľnu so sprchou, v kotrej sa umyjeme a ochladíme. Škandinávci si síce znižujú teplotu tela najradšej klasicky – bežia k vode, vysekanej v ľade, my sa môžeme uspokojiť studenou sprchou alebo ľadovým kúpeľom v špeciálnej, drevenej kadi. Je ideálne, ak sauna susedí s odpočinkovou miestnosťou, ktorá môže zároveň slúžiť ako šatňa.
Celý rituál kúpeľa v saune trvá zvyčajne hodinu – hodinu a pol. Počas jedného pobytu môžeme spáliť 300 kcal, čiže toľko, koľko stratíme pri štvorkilometrovom behu. Vypotíme priemerne pol litra vody, preto je po absolvovaní sauny vhodné vypiť osviežujúci nápoj a zjesť malú porciu slaného jedla.
Naši predkovia verili, že kúpeľ v horúcom vzduchu má magické aj liečivé schopnosti. Dnes jej zdravotný prínos potvrdzujú vedci. Preto by sme, najmä teraz na jeseň, mali vyskúšať jej pozitíva na vlastnej koži. Sauna posilní náš imunitný systém, vyplaví jedy z nášho tela, pôsobí ako prevencia pred chrípkou a prechladnutím. Toto všetko platí iba v prípade, že ju navštevujeme pravidelne.