Ak sa začnete hádať so svojim partnerom, dostanete sa tak rýchlo do „švungu“, že iba ťažko zabránite tomu, aby si vaše deti nič nevšimli. Ak hádku pred nimi nepripustíte, čiže spoločne prijmete pravidlo  fair play,  ušetríte svojim dieťaťom veľké trápenie.
Deti majú na blížiacu sa búrku veľmi citlivé antény.

Zlú náladu nepobadajú až vtedy, keď už sa rodičia nahlas hádajú – deti vnímajú aj podpichovanie, podráždené hlasy a zamračené tváre. Dokonca aj keď sú deti celkom malé a ešte nerozumejú jednotlivé slová – nepriateľstvo medzi hádajúcimi sa dospelými vycítia celkom neomylne a ich stiahnutý žalúdok je predzvesťou zdravotných problémov v budúcnosti. Deti mladšie ako tri roky začnú v takejto situácii často plakať. Až do predškolského veku ostávajú mnohé stáť ako primrazené pri hádajúcich sa, iné utečú do svojej izby, alebo sa pevne chytia jedného z rodičov. Až deti v predpubertálnom veku sú schopné zaradiť, o čo ide po obsahovej stránke. Ale aj ony sa väčšinou stiahnu do ústrania.
Čím sú deti menšie, tým väčšiu hrôzu v nich hádka vyvolá a tým sa cítia počas hádky bezmocnejšie. Malé deti totiž nemajú schopnosť odhadnúť, či sa búrkové mračná rozplynú, alebo či práve nastal koniec sveta. Hádkam medzi rodičmi  sa nedá stopercentne zabrániť. Aj počas hádok je ale možné ostať voči deťom fair:
· Deti nie sú rozhodcovia! Preto by ich rodičia nemali nabádať, aby zaujali stanovisko, napríklad takto: ,,Čo si myslíš o tom, že tvoj otec chodí domov až neskoro večer?“ Musieť zaujať stanovisko, poprípade sa postaviť proti jednému z rodičov znamená pre deti ťažký vnútorný rozpor.
· Deti nie sú obžalovaní! Aj keď hádka vôbec nesúvisí s nimi, cítia sa deti väčšinou zodpovedné za zlú atmosféru. Preto je veľmi dôležité, aby rodičia ich zlé svedomie ešte nezosilnili.  Poznámky ako: ,,Teraz sme sa kvôli tebe pohádali“ by mali byť celkom tabu. Dokonca aj keď hádka vypukla kvôli výchovným otázkam, je úlohou dospelých vyriešiť ju medzi sebou. Nie sú neznáme samovraždy detí, ktoré si mysleli, že sú príčinou sporov medzi rodičmi.
· Deti sú verné! Preto by nikdy nemalo prísť k tomu, aby si museli vypočuť nadávky na adresu jedného z rodičov. Deti totiž milujú aj toho, kto v očiach svojho rozzúreného partnera nerobí nikdy nič dobre.
· Deti nie sú stratégovia! Nevedia rozoznať rozhodnutia od hrozieb. Hrozba rozchodom ich môže uvrhnúť do veľkého zmätku a pocitu zúfalstva.
· Deti nie sú jasnovidci! Veľmi sa boja, ak jeden z rodičov nahnevaný vybehne z domu. Deti totiž nevedia odhadnúť, či sa mama alebo otec ešte niekedy vrátia.