Zamysleli ste sa nad tým, či je šťastie iba muška zlatá, alebo trvalý stav, alebo nedobytný cieľ, alebo zopár nádherných okamihov, ktoré nám poskytol život?
Pozoruhodné je tvrdenie vedcov, ktorí zistili, že to, ako šťastie prijímame je predurčené naším vzťahom k matke, počas prvých rokov života. Z výskumu vyplýva, že starostlivá a láskyplná matka, ktorá dbala o naše fyzické aj psychické potreby nám navždy dovolila svojím správaním vedieť, čo je raj. Na „šťastie“ nás nenastavila iba svojou starostlivosťou, ale aj svojím genofondom. Samozrejme, tu už zohral svoju úlohu aj otec. K tomu, že šťastie a intenzivita prežívania šťastia je dedičná, dospel zasa iný výskum. Výsledky si potvrdili na pozorovaní jednovaječných dvojičiek, ktoré rovnakým spôsobom prežívajú šťastie a radosť aj v prípade, že každé bolo vychovávané v rôznej rodine, aj v rôznych krajinách. Vedci tvrdia, že v mozgu máme isté centrum, ktoré kontroluje, reguluje a prispôsobuje našu schopnosť byť šťastnými podľa pravidiel našej genetickej výbavy. Zaujímavé je, že to, čo nás robí šťastnými a ako veľmi to prežívame sa rokmi veľmi nemení. Ak niekto prežíva šťastie v prírode, zostáva mu to na celý život, rovnako, ako keď je niekto šťastný v náručí mužov. A čo je ešte zaujímavejšie vonkajšie vplyvy ako tragédia, zdravotný stav atď. majú podľa vedcov na naše vnímanie šťastia iba krátkodobý vplyv. Človek sa napokon vždy vráti k vrodenému modelu. Preto, vídať toľko šťastných ľudí na paraolympiádach. Z toho potom vyplýva, že hodnotenie svojho šťastného osudu je naozaj veľmi individuálne. To, čo niekto považuje za tragédiu, iný môže považovať za šťastie. V tomto hrá veľkú úlohu porovnávanie. Ak sa nám zdá, že prichádzame o hodnoty, ktoré nám život predtým štedro nadelil, reptáme na osud, aj keby sme mali stále desať razy viac ako iní. Ale aj tu je všetko veľmi individuálne, pretože veľkí optimisti sa dokážu tešiť aj z takej veci, že majú zlomenú ľavú ruku a nie pravú a že im chutí jesť, kým sused trpí nechutenstvom.
Psychológovia tvrdia, že prežívanie šťastia má niekoľko štádií :intenzívna radosť, spokojnosť, deficit depresie a skľúčenosti. Preto lekári neliečia nedostatok šťastia, ale depresiu. Možno neviete, že anglické happy a islandské happ, neznamená iba šťastie, ale aj náhodu. Súvisí to s naším západným myslením, v ktorom šťastie nepovažujeme za trvalý stav a cieľ našej cesty, ale skôr za niečo chvíľkové, čo nám priniesla náhoda.
Sú však aj takí vedci, ktorí tvrdia, že celé šťastie je len chémia. Je to vec noradrenalínu a beta-endorfinov. To znamená, že zvýšením hladiny vitamínu C, môžeme regulovať svoje pocity šťastia. Preto sa často ovociu s vysokými dávkami C vitamínu hovorí rajské. Sú národy, ktoré dokážu takto regulovať svoju radosť, žiaľ, Slováci už medzi ne nepatria. Jedine, že by sme hľadali súvislosť medzi slivkou, slivovicou a šťastím.
Nech už žijeme na Západe alebo na Východe jedno je isté, šťastím nás napĺňa uznanie, dobré medziľudské vzťahy a úcta k sebe aj k druhým. Výskumy dokazujú aj to, že šťastie je chytľavé. Šťastní ľudia sú dobroprajní, zhovorčiví a veselí, čo prenášajú aj na svoje okolie. Ľahšie znášajú stres a sú kreatívnejší. Keď je človek veselý a šťastný, býva aj úspešnejší, má lepšie manželstvo, je zdravší, dlhšie žije a má lepší imunitný systém.
Summa summarum z toho vychádza, že veľa faktorov je daných prírodou, ale čosi sa predsa len dá zmeniť a to je náš pohľad na svet, a s tým úzko súvisí aj naše prežívanie šťastia. Vraj si stačí napísať každý deň päť bodov, ktoré by sme zaradili za vetu: Som šťastná, že ne....Oni sa budú často meniť, až napokon zistíme, že máme veľa dôvodov byť šťastnými a tým nastúpime na cestu za radosťou. K tomu trocha vitamínu C, kopec lásky, ktorú chceme rozdať a toleranciu voči všetkým nedokonalým bytostiam. A keď si ešte doprajete namiesto nikotínu kyslík, teda pohyb na čerstvom vzduchu a zabudnete na nenávisť a závisť, budete najšťastnejší ľudia na svete. K tomuto dospeli všetky výskumy o šťastí. Preto buďte opatrné a dobre si pozrite muža svojich snov, ako a ako často prežíva šťastie. Nezabúdajte, všetko sa zapíše do genofondu.
